Postihnutý muž bol úplne čierny prípad

Akademický autor A.Š. Kalma vydal dve knihy, ktoré boli po jeho úteku na západ stiahnuté z kníhkupectiev a knižníc: "Prípad „BLZ“" a "Čierne trofeje". Tieto diela, plné absurdných zápletiek a detektívnych prvkov, ponúkajú čitateľovi pohľad na spoločnosť a ľudské osudy.

Prípad „BLZ“: Kopírovanie vedomostí a jeho dôsledky

Najdlhšia poviedka z knihy "Prípad „BLZ“" sa zaoberá myšlienkou prístroja, ktorý by dokázal prekopírovať vedomosti profesora do študenta. Tento nápad dostane jeden z profesorov gymnázia Belasá žiara, ktoré je známe svojimi úžasnými študijnými výsledkami. Do projektu sa tajne zapojí časť profesorského zboru gymnázia, ale hlavná práca leží na pleciach trojice Benický, Limbacher, Zeman /odtiaľ skratka BLZ/.

Prístroj sa im podarí zostrojiť, lenže prepis vedomostí do „computera“ spôsobuje zároveň vymazanie vedomostí z mysle ich pôvodcu. Prepis vyskúšajú na psovi, z ktorého sa však psychicky stane šteňa, no profesori si to spočiatku ani neuvedomia. Prístroj ukradne jeden zo študentov, ktorý ho chce použiť vo svoj prospech, no dopadne podobne ako profesor Zeman a ten pes - príde o všetky vedomosti a spomienky, všetko sa musí učiť od začiatku ako malé dieťa. Našťastie, obnova znalostí ide pomerne rýchlo, takže to mladému mužovi nezničí celý život.

Poviedka vyznieva pomerne absurdne - profesorský zbor gymnázia sa správa detinsky, afektovane, ich reč a myslenie je na úrovni žiakov základnej školy. Ich rozhodnutia sú spontánne, zbrklé a celý proces výskumu a tvorby počítača je pritiahnutý za vlasy.

Čarodejník Chimerón a tri želania: Bohatstvo za cenu smrti

V ďalšej poviedke sa v byte mladej dvojice objaví čarodejník Chimerón a ponúkne im splnenie troch želaní. Po búrlivej debate si manželia želajú bohatstvo, zdravý dlhý život a pekný byt v Bratislave. Chimerón zmizne a život dvojice sa na prvý pohľad nijako nezmení.

Prečítajte si tiež: Ako trávia postihnutí voľný čas

Lenže po troch dňoch odišli rodičia hrdinu do kúpeľov aj s bohatým strýkom a cestou všetci zahynuli, byt aj peniaze zdedili mladí manželia. Tí sa nedokázali tešiť z takto získaného bohatstva a rozhodli sa všetko premrhať, utratiť a takto sa ho zbaviť. Lenže čím viac míňali, tím viac vždy získali, peniaze sa im vracali a vždy pri tom niekto zomrel, hoci nie ich pričinením. Keď vyhrali obrovskú sumu v kasíne, na druhý deň krupier spáchal samovraždu, lebo ho kasíno prepustilo. Keď leteli domov, lietadlo vybuchlo, všetci zomreli, len im sa nič nestalo, celé nešťastie prespali. V kufri, ktorý im vrátili, bolo pol milióna. Matilda prežila otravu tabletkami, po plánovanej dopravnej nehode sa im nič nestalo a ďalej prichádzali k peniazom.

Záver poviedky je šialený a tragický - obaja prežili niekoľko ďalších dopravných nehôd, nikdy sa im nič nestalo, len žena už trikrát potratila, hoci stále bola zdravá a krásna. Peniaze nestačili míňať, ale stále boli sami. Keď za všetky peniaze kúpili akcie bezcennej firmy, na jej pozemku našli urán a zarobili pol miliardy. Samovraždu spáchalo päťdesiat bývalých akcionárov. Nemohli mať ani šoféra, lebo pri nehode by sa určite zabil, kým oni by prežili, nemohli mať lietadlo a báli sa čokoľvek podnikať, lebo pritom vždy niekto zomrel. Sedia teda doma a tŕpnu, že im poštár prinesie správu o nejakej katastrófe, na ktorej zasa zbohatnú.

Zverolekár Lanko a vyliečené dievčatá: Krása verzus skromnosť

Dvaja bývalí spolužiaci sa na ulici náhodne stretnú a jeden pozve toho druhého k sebe na návštevu. Popri jedení a pití príde reč aj na podnájomníka, pána Lanka, ktorý obýva jednu z izieb kamaráta a čoskoro už sedia za stolom traja a počúvajú jeho príbeh.

Lanko bol zverolekár. Raz v noci ho telefonicky zavolala zúfalá dcéra sedliaka k chorej krave na akúsi samotu. Šiel. Spoznal skromné, milé a veľmi dobré dievča, ktoré ho obdivovalo a zbožňovalo, zaľúbili sa. Tesne pred svadbou dievčina ochorela. Choroba jej sadla do kostí, ohla ju a narástol jej hrb. Lanka ho odmietla, odháňala, ale on sa nevzdal, začal pre ňu hľadať liek. S pomocou kamarátov z iných odborov napokon liek našli a vyskúšali ho na inej dievčine, s ktorou sa náhodne zoznámili v autobuse - tiež bola škaredá a hrbatá. Dlho trvalo, kým obe dievčatá dostali z najhoršieho. Keď ich vyliečili, skrásneli, ale zmenili sa im povahy, odrazu nemali záujem o svojich milých, chceli sa tešiť a radovať zo svojej krásy. Čoskoro zbohatli, získali všetko, po čom túžili a vydávať sa už nechceli. Lanko, sklamaný zo straty svojej skromnej milujúcej dievčiny, čoskoro zomrel.

Zvonár Ján Trnka a neznáma smrtiaca látka: Detektívna zápletka s naivným rozprávaním

V Hlinkách za zvláštnych okolností umrie zvonár Ján Trnka a miestny predseda Národného výboru zavolá Verejnú bezpečnosť. Po smrti profesora, ktorý mŕtvolu pitval, vznikne podozrenie na existenciu neznámej smrtiacej látky. Otázkou je - čo je zač, odkiaľ sa vzala, kto ju vyrobil, kto ju použil a prečo.

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre ľudí s epilepsiou

Autor sa snažil vykresliť prácu vyšetrovateľov, ich postupy, výsluchy, zber dôkazov, porady a vzťahy, ale rozprávanie je často naivné, kŕčovité, niekedy príliš familiárne inokedy formálne a z textu je cítiť, že autor zrejme o práci kriminalistov veľa nevedel a mnohé veci si musel domyslieť.

Literárny kritik Vaš: Samovražda alebo vražda?

Opäť poviedka s tak trochu detektívnou zápletkou. Literárny kritik Vaš je na dovolenke v Bulharsku zavraždený. Smrť spočiatku vyzerá ako samovražda, Vaš bol údajne narkoman a pichal si morfium, ale to jeho priateľ spisovateľ Kotka odmieta. Kapitán Braňo rozpletá zamotané klbko vzťahov a motívov. Zistí, že Vaš bol otrávený tabletkou cyankáli, že Kotka je jediným Vašovým dedičom, že práve Kotka zosnoval a uskutočnil kanadský žartík, ktorým chcel Vaša trochu vyprovokovať. Tesne pred podpísaním zatykača z Bulharska príde správa, že vrahom bol doteraz neznámy zdrogovaný bulharský lekár.

Ivona a profesor Šerp: Experimenty s omladzovaním

Ivonu jej milý - Róbert vyláka na tajnú schôdzku, no počas toho, ako na neho čaká, ju omámia a unesú dvaja neznámi muži. Prefrčia v aute tesne okolo Róberta, ktorý na Ivonu márne čaká. Vo vile „Lucia“ profesor Šerp experimentuje na zvieratách a na ľuďoch, skúša účinky Viktoria - kvapiek, ktoré dokážu oživiť a omladiť mŕtve telo po ich rýchlej aplikácii spolu s lúčmi X-V. Profesor otrávil Ivonu jedom, aby ju vo vile oživil.

Ivona sa prebudila mladšia, krajšia, s ryšavými vlasmi a bez spomienok. Šarp jej nahovoril, že sa volá Marion a on je jej otec. Prísne jej zakázal odísť zo záhrady, ktorá obkolesovala jeho vilu. O Šarpovych experimentoch, zatiaľ len na zvieratách, vyšlo pár novinových článkov a dozvedel sa o nich aj Róbert. Čoskoro odhalil Šarpove pokusy na Ivone a začal dom pozorovať. Bolo mu jasné, prečo stratila pamäť, ale bol rád, že je na žive. Marion/Ivona sa o všetkom dozvedela zo zápisníka Šarpovho pomocníka Alberta, ktorý náhodou objavila. Aj profesor by chcel byť mladším, ale pomocník Albert má iné plány, chce všetku slávu aj Ivonu zhrabnúť pre seba. Ivona napokon s Róbertovou pomocou ujde z domu hrôzy, profesor zabije Alberta a definitívne zošalie.

Súťaž Poviedka a víťazné texty

V poradí 22. ročník súťaže Poviedka priniesol viacero výrazných textov opakovane oceňovaných autorov a autoriek. Skvelá víťazná poviedka Jany Turzákovej Medzi dvoma vlakmi je v zborníku finalistov textom s najzávažnejšou témou. Texty viacerých autorov a autoriek sú zasadené do vidieckeho prostredia. Využívajú ho pritom funkčne, nielen na ozvláštnenie príbehov, ktoré by sa mohli pokojne odohrávať trebárs vo veľkomeste. Z prostredia dediny, resp. lazov čerpajú aj svoje motívy.

Prečítajte si tiež: Bývanie pre ZŤP: Príspevok a podnájom

Kríženie hliny: Telesné postihnutie ako téma

Dominika Moravčíková, ktorej tvorbu vyzdvihlo už niekoľko literárnych súťaží, vychádza z rurálneho prostredia často. V Krížení hliny vystavala svet bez jasného ukotvenia v čase a priestore. Videnie sprostredkované rozprávačom je zvláštne zastrené, pričom niekoľko momentov poviedku odpútava od striktnej realistickosti. Skôr než magickorealistické sú v čomsi tieto okamihy azda kafkovské - zakrpatené kuracie krídla, ktoré hlavnej hrdinke Alici narástli namiesto ľudských rúk, sú pevnou súčasťou inak realistického sveta - deti na prvom svätom prijímaní či Miro, Alicin milý, sa krídelkám síce čudujú, ale kuracie krídelká vyrastené namiesto rúk sú v tomto svete v princípe považované za postihnutie ako každé iné.

Na rozdiel od hlavnej hrdinky inej autorkinej poviedky Kozlina, Magdy Krčiarovej, ktorá „si v detstve zlomila chrupavku pri tanci“, v prípade Kríženia hliny je telesné postihnutie hrdinky vrodené a v poviedke nie je iba akousi okolnosťou, ale témou. Absurdnosť tohto hendikepu autorke umožňuje zachovať od postihnutia odstup - neľutuje, nedojíma; rozprávačke poviedky dokonca uveríme, že takmer všetky bežné úkony zvláda pomocou chodidiel.

Motív hendikepu autorka ďalej rozvíja aj na postave mentálne postihnutého syna hlavnej hrdinky. Tak ako absurdita Alicinho postihnutia poslúžila na získanie odstupu, vnesenie detského hrdinu a detskej perspektívy zas Moravčíkovej umožňuje byť ešte priamejšou. V najintímnejších momentoch je citlivá, ale dôrazná.

Prostredie lazov je stvárnené minimalisticky, ale uveriteľne. Rozprávačkou príbehu v ich-forme je Alica, ktorá v dome žije so staršou sestrou Marikou a svojou matkou.

Poviedka je rozdelená na tri kapitoly. V prvej, najdlhšej a v istom ohľade rozprávkovej, sa rozkrýva rodinná história a Alicin predčasný príchod na svet, súvisiaci s otráveným poľom, na ktorom pracovala jej tehotná matka. Alica sa tajne schádza s potulným muzikantom Mirom - až Alica jedného dňa otehotnie a Miro sa vyparí. V druhej časti sa Miro opäť objaví v dedine a Marikin muž ho zmláti tak, že Miro následkom podľahne. V tretej časti do poviedky prvýkrát významnejšie vstupuje mužská postava v pozitívnej role - ujo Dušan vypaľuje otrávené pole. Oheň pôsobí ako očisťujúci element - odstraňuje krovie, hady a buriny, ktoré otravujú pôdu, a očistiť má aj Alicu, keď sa bosá prechádza po uhlíkoch.

Klebety: Opustenosť a horúčkovitá práca

Z rurálneho prostredia vychádza i ďalšia z ocenených poviedok, Klebety. Autorka funkčnými skratkami už na začiatku nastaví základné východiská osobného sveta hlavnej hrdinky Maríny: konflikty v rodine kvôli dedičstvu, manžel Ľuboš, ktorý je skôr jej dobrosrdečným spolubývajúcim než partnerom a ktorý stále pracuje ako pedagóg, kým Marína je už niekoľko rokov na dôchodku. Podobne ako Lujza z poviedky Naša, s ktorou Hrínová získala prémiu v predošlom ročníku Poviedky, čelí v istom zmysle opustenosti, osamoteniu - jej komunikácia s manželom a synom je povrchná, vzťahy ploché. V konflikte o obraz svätej Juliany z rodinného dedičstva sa jej pred zvyškom rodiny nezastane ani Ľuboš. Marína sa síce nemá komu zdôveriť, ale svoje problémy sa snaží sama v sebe neriešiť. Prázdno potláča horúčkovitou fyzickou prácou, irituje ju, že jej manžel leňoší, Marínu by totiž ničnerobenie priviedlo do úzkosti.

V anekdotických fragmentoch z manželského života sa síce občas dozvedáme stále to isté (Ľuboš rád je, Ľuboš je lenivý), ale autorka ich plochu využíva aj na „klebetenie“ o súvislostiach významných pre ostatné dejové línie a väčšinou ich inovuje pointičkou. Postupným nabaľovaním jednotlivých fragmentov sa z pôvodne epizodickej stareny Mervule, ktorá Maríne pravidelne prináša domáce vajcia, stáva jedna z kľúčových postáv. Mervuľa má vďaka susedstvu ich domov prehľad o Maríninom dennom aj nočnom režime a zasypáva ju intímnymi otázkami. Raz dokonca porušuje dedinskú zvyklosť a čaká Marínu s vajíčkami na dvore pred prázdnym domom. Marína ju najprv rozoznáva len ako tieň, chvíľu sa takmer zdá, že ide o prízrak. Aj keď autorka v závere práve Mervulinu líniu vyzdvihne prekvapivou pointou, poviedka by v princípe mohla pokračovať pribaľovaním ďalších drobných celkov tej alebo onej línie.

Oceľová kolíska: Teórie a frustrácie stavebného robotníka

Úplne odlišné postupy využíva vo svojej poviedke Oceľová kolíska ďalší z finalistov, Karlos Kolbas. Kto ešte má v pamäti autorovu poviedku Fall Street z predošlého ročníka súťaže, určite si vybavuje Kolbasovho vtipného a výrazného, zároveň nevtieravého rozprávača a živé, presvedčivé postavy, predovšetkým bezdomovca Groteska či „jedného super chlapíka“, ktorý sa udomácnil v opustenom vojenskom objekte. Svojské a súčasne uveriteľné postavy sa autorovi podarilo stvoriť opäť - napríklad v podobe stavebného robotníka a recidivistu Pravítka, ktorý má vždy na všetko nepriestrelnú teóriu.

Centrálne postavenie má však v Oceľovej kolíske rozprávač, ktorý sa v kategóriách čierne/biele nepohybuje. Na rozdiel od Fall Street Kolbas upustil od rozsiahlych dialógov a poviedku vystaval prevažne z reči rozprávača v ich-forme a vnútorného monológu hlavného hrdinu, mladého murára. Rozprávač z úvah a (kvázi)impresionistických reflexií vstupuje priamo do dejov, rozpohybuje postavy a vzápätí už aj zalieza na svoje pozorovateľské stanovište, zaznamenáva a glosuje, unášaný voľným plynutím vedomia. To všetko sa Kolbasovi darí s ľahkosťou a medzi jednotlivými polohami varíruje, ako mu to práve najviac vyhovuje, niekedy na ploche jedinej rozvitej vety.

Výrazový diapazón rozprávača je široký - tak ako vie byť s ľahkosťou sebe vlastnou vtipný, hravý, tak vie byť metaforický a invenčne vystavať závažné obrazy, inokedy zostáva priamym, chladným, pokiaľ sa mu, pravda, rozprávanie nevymkne spod kontroly a nestane sa úmorne popisným a plochým, neveľmi uveriteľne „hĺbavým“, bez citu pre mieru, s akútnou potrebou vyvolať tajomno alebo samoúčelne ohurovať lexikou. V pomerne rozsiahlych pasážach naplnených banalitami, zdanlivo náhodne filtrovanou každodennosťou je rozprávač presvedčivý. V závere poviedky sa o „náhodnosti“ svojho písania dokonca snaží presvedčiť explicitne.

V jadre celého rozprávania akoby bola jedna z Pravítkových teórií. Po Jane, žene, ktorá na rozdiel od iných ľudí „niečo hľadá“ v hrdinových očiach, sa v poviedke objavuje Verča, matka jeho dvoch synov. Nefungujúci vzťah s partnerkou Verčou ani viaznuca komunikácia s chlapcami hrdinu nerozhadzuje. S postupne sa nabaľujúcim rozprávaním pribúda dôvodov na jeho frustráciu, no hrdina okolnostiam neprepadá, neútočí smerom von, ani sa nepokúša uzavrieť pred svetom; na svoju bezmocnosť sa neponosuje, svoju bezmocnosť iba z vlastného rýdzo pozorovateľského stanovišťa konštatuje a pokojne prijíma, nevyžíva sa v nej, ani ju nezakrýva.

Medzi dvoma vlakmi: Reprodukčný kolobeh a smrť

Víťazný text Poviedky 2018, Medzi dvoma vlakmi Jany Turzákovej, v mnohých ohľadoch nadväzuje na autorkinu poviedku Ponesiem tvoj vlas, s ktorou v predošlom ročníku súťaže získala jednu z prémií. Poviedka Medzi dvoma vlakmi stále nesie Turzákovej výrazný rukopis, pritom je ešte čistejšia, takmer bez nadbytočných slov a viet. Rámcom pre rozprávanie v oboch poviedkach je prechádzka či putovanie mladej ženy s dieťatkom, batoľaťom. V jednej aj druhej poviedke pritom autorka plynulo prechádza z realistického písania do snového, ireálneho sveta; v prípade poviedky Ponesiem tvoj vlas je médiom pre tento posun vidiecky dom naplnený ženami a deťmi, v Medzi dvoma vlakmi túto úlohu plní budova opustenej železničnej stanice, ktorú sa podarí otvoriť záhadne sa objavivším kľúčom. V oboch poviedkach taktiež vystupuje „môj dobrý manžel“ a na pozadí materstva a detstva sa tematizuje smrť, ľudská pominuteľnosť, malosť existencie. V poviedke Medzi dvoma vlakmi nachádzame v druhom pláne reprodukčný kolobeh, zázrak a zároveň bezútešnosť tohto kolobehu.

Sympatické na Turzákovej písaní je, že napriek závažnosti riešených otázok autorka problematizovanému plne neprepadá, univerzálne mieša a konkrétnym, chladné pozorovania okolitého sveta prekladá intimitou. A ak sa práve potrebuje priamo odvolať na filozofické diela, urobí to s voskovkou v ruke.

Nekonkrétny a všeobjímajúci, pokojný a láskyplný súcit je pre rozprávačku skôr vnútorným stavom, východiskom než vonkajším prejavom, dôvodom na exhibíciu. V iných momentoch Turzáková zachádza ďalej - k pozorovaniu a záznamu videného pribaľuje implicitne vyjadrený postoj. Neukazuje pritom prstom, nevysvetľuje, nemoralizuje, jej zbraňou je decentný humor a, dalo by sa povedať, obrnenosť citlivosťou. Ani autorka tie „nevhodné otázky“ v poviedke nevyslovuje.

Príbehy ľudí s hendikepom: Od "železných pľúc" po svalovú dystrofiu

Príbehy ľudí s hendikepom často odhaľujú silu vôle a schopnosť prekonávať prekážky. Paul Alexander, muž z Texasu, strávil takmer 70 rokov v "železných pľúcach" po tom, čo ako dieťa prekonal detskú obrnu. Napriek svojmu obmedzeniu sa nevzdal, vyštudoval právo a stal sa úspešným právnikom.

Paul Alexander a život v "železných pľúcach"

Paul Alexander ako dieťa prekonal detskú obrnu, ktorá mu zničila nervové bunky v mieche, čo viedlo k ochrnutiu a neschopnosti samostatne dýchať. Bol umiestnený do "železných pľúc", prístroja, ktorý mu umožňoval dýchať.

Napriek svojmu obmedzeniu sa Alexander nevzdal. Pokračoval v domácom štúdiu, úspešne absolvoval strednú školu a neskôr sa dostal na Southern Methodist University v Dallase a Texaskú univerzitu v Austine, kde vyštudoval za právnika. S pomocou priateľov vystúpil zo železných pľúc na invalidný vozíček, na ktorom sa dokázal zúčastniť súdnych sporov.

Počas času stráveného v železných pľúcach sa právnik venuje mnohým činnostiam, pozerá televíziu, číta knihy ale dokáže aj používať počítač. Dokonca napísal aj vlastnú biografiu s názvom THREE MINUTES FOR A DOG..My life in an Iron Lung. Sám tvrdí, že je so svojim životom spokojný, a že ide o „úžasný život.“

Alexanderov príbeh je inšpiráciou pre mnohých. Ukazuje, že bez ohľadu na prekážky, ktorým čelíme, môžeme dosiahnuť svoje ciele, ak sme odhodlaní a tvrdo pracujeme.

Svalová dystrofia: Život s progresívnym ochorením

Parkinsonova choroba je dlhodobé ochorenie, ktoré prebieha postupne a vyskytuje sa u ľudí úplne náhodne. Geneticky sa choroba objaví asi len v 10%. Jedná sa o neurodegeneratívne ochorenie, postupne teda dochádza k zániku nervových buniek, ktoré sa odborne nazývajú neuróny.

Norbert Suchánek, ktorému diagnostikovali svalovú dystrofiu v 18 rokoch, sa nevzdal svojich snov a stal sa úspešným podnikateľom. Dnes vedie interiérové štúdio a je kapitánom slovenského powerchair hockey tímu.

Suchánek hovorí, že napriek progresívnemu charakteru ochorenia sa necíti ako chorý alebo postihnutý človek. Pripisuje to tomu, že mal dostatok času pripraviť sa na zhoršujúci sa stav a že jeho typ dystrofie neovplyvňuje vnútorné orgány.

Suchánek si uvedomuje, že jeho stav sa bude zhoršovať, ale snaží sa žiť v prítomnosti a netrápiť sa tým, čo nemôže ovplyvniť. S pomocou rodiny, priateľov a asistentov dokáže viesť plnohodnotný život a inšpirovať ostatných.

Ďalšie príbehy: Od slepca v Detroite po prekliate želania

Okrem spomínaných príbehov existujú aj ďalšie, ktoré odhaľujú rôzne aspekty ľudskej existencie. Film "Driemaj, dievča!" rozpráva príbeh Rocky, ktorá sa snaží vymaniť z područia svojej násilníckej matky a zachrániť svoju mladšiu sestru pred životom bez perspektívy. Spolu so svojimi kamarátmi sa pokúša o lúpež v dome slepca, no ich zamýšľaná obeť sa ukazuje ako oveľa nebezpečnejšia, než si dokázali predstaviť.

Poviedka "Peklo je neprítomnosť Boha" od Teda Chianga sa zaoberá otázkou viery a utrpenia. Príbeh rozpráva o Neilovi Fiskovi, ktorý po smrti svojej ženy začne prehodnocovať svoj vzťah k Bohu. Stretáva sa s Janice Reillyovou, ženou, ktorá sa narodila bez nôh, ale vďaka viere v Boha sa stala inšpiráciou pre mnohých.

Tieto príbehy, hoci rôznorodé, spája téma prekonávania prekážok, hľadania zmyslu života a zápasu s osudom. Odhaľujú silu ľudského ducha a schopnosť nájsť nádej aj v tých najťažších situáciách.

tags: #postihnutý #muž #bol #úplne #čierny #prípad