Nárok na stravný lístok u dohodára: Podmienky a aspekty

Cieľom tohto článku je poskytnúť objektívne informácie o nároku na stravný lístok u dohodárov, a to aj po novele Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2021. Článok sa zameriava na rozdiely v možnostiach prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, s dôrazom na daňové aspekty stravných lístkov a účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie. Tento článok je súčasťou série, a preto pre získanie komplexných informácií je potrebné prečítať si všetky články z danej série.

Stravovanie zamestnancov ako zákonná povinnosť

Zamestnávateľovi pri zamestnávaní zamestnancov vyplývajú rôzne zákonné povinnosti, medzi ktoré patrí aj zabezpečenie stravovania. Poskytnutie stravného lístka, ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania pre zamestnancov, je teda povinnosťou zamestnávateľa, ktorá mu vyplýva z § 152 Zákonníka práce. Na prvý pohľad teda stravný lístok nemôže byť považovaný za zamestnanecký benefit.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zabezpečením stravovania sa rozumie poskytovanie najmä jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.

V prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v zmluvnom stravovacom zariadení, musí zamestnancom zabezpečiť stravovanie formou stravných lístkov. Novelou Zákonníka práce účinnou od 1. marca 2021 (s prechodným obdobím platným do 31. decembra 2021) je zamestnávateľ v takomto prípade povinný zamestnancovi umožniť výber medzi stravným lístkom a tzv. finančným príspevkom na stravovanie.

Hodnota stravného lístka a príspevky zamestnávateľa

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom stravných lístkov je hodnota stravného lístka najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Stravné poskytované pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín predstavuje sumu stanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Z hodnoty stravného lístka je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie minimálne 55 % z hodnoty stravného lístka, maximálne však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravný lístok aj nad rámec Zákonníka práce, a to zo sociálneho fondu, alebo zo zisku (príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov formou stravného lístka nad zákonom stanovenú povinnosť). Časť hodnoty tohto stravného lístka zamestnancovi zamestnávateľ "preplatí" (tzn. zvyšnú hodnotu stravného lístka si hradí ("znáša") už zamestnanec napr. vo forme zrážky zo mzdy (o túto sumu je jeho čistá mzda vyplatená napr.

Príspevky na stravovanie zo sociálneho fondu a daňové aspekty

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na stravovanie vo výške nad rámec zákona nie je daňovo uznaným výdavkom (nákladom) zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnanca je celá výška príspevkov zamestnávateľa poskytnutá k hodnote stravného lístka oslobodená od dane.

Stravovanie dohodárov: Kedy vzniká nárok?

Ustanovenie o stravovaní zamestnancov v pracovnom pomere sa na dohodárov nevzťahuje a preto zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať dohodárom stravovanie ani im poskytovať stravné lístky. Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú len zamestnanci zamestnávateľov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi na základe pracovnej zmluvy. Na zabezpečenie stravovania nemá nárok dohodár, aj keď sa podľa § 11 Zákonníka práce považuje za zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Existujú však výnimky, kedy aj dohodár môže mať nárok na stravné lístky:

• Dohoda o zabezpečení stravovania v dohode: Ak má dohodár zabezpečenie stravovania a prispievanie na stravovanie písomne dohodnuté v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce].
• Rozšírenie okruhu osôb zamestnávateľom: Ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie o túto skupinu fyzických osôb, t. j. dohodárov.

Podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým iba zabezpečí stravovanie aj o fyzické osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru/dohodárov, pre bývalých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí bezprostredne pred odchodom do dôchodku uňho pracovali, o konateľov a pod.

Formy zabezpečenia stravovania pre dohodárov

Ustanovenie § 152 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi zabezpečiť stravovanie vo všeobecnosti štyrmi spôsobmi, ktoré sa vzťahujú aj na dohodára, ak má dohodnuté v konkrétnej dohode zabezpečovanie stravovania [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce] alebo ak zamestnávateľ rozšíril okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, resp. aj prispievať na stravovanie, o dohodárov [§ 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce]:

1. Poskytnutie hotového jedla: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi (teda aj dohodárovi, ak spĺňa podmienky) teplé hlavné jedlo.
2. Stravovacie poukážky (gastrolístky): Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
3. Finančný príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce.
4. Zabezpečenie stravovania prostredníctvom inej osoby: Zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. gastrolístky.

Finančný príspevok na stravovanie pre dohodárov

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je možné len z dôvodov uvedených v § 152 ods.

V zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška príspevku na stravovanie pre dohodárov

Zákonník práce v § 152 ods. 3 stanovuje minimálnu (dolnú) a maximálnu (hornú) hranicu príspevku, ktorá predstavuje 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách a z neho vyplývajúce opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Predmetným ustanovením sa vymedzuje rozsah príspevku zamestnávateľa z jeho výdavkov/nákladov na stravovanie zamestnancov formou rozpätia v percentách zo základu.

Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie minimálne vo výške 55 % ceny jedla, môže sa však rozhodnúť prispievať na stravovanie aj vo vyššej sume, najviac však do výšky 55 % sumy stravného.

Daňové aspekty príspevkov na stravovanie dohodárov

Všetky výdavky zamestnávateľa, teda aj výdavky na stravovanie, musia spĺňať základné podmienky daňových výdavkov (nákladov) definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Základom na uplatnenie výdavkov (nákladov) zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov zabezpečované v súlade so Zákonníkom práce je § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdavkom zamestnávateľa príspevok na stravovanie poskytovaný podľa podmienok ustanovených Zákonníkom práce, t. j.

Vo väzbe na princíp zmluvnej voľnosti Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi vytvárať aj priaznivejšie podmienky zabezpečovania stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ teda môže zamestnancovi poskytnúť príspevok na stravovanie aj vo vyššej sume, napr. vo výške 55 % ceny jedla. V tomto prípade bude daňovým výdavkom (nákladom) zamestnávateľa iba suma, čo predstavuje maximálnu sumu príspevku podľa § 152 ods.

Príklady z praxe

Príklad 1: Zamestnávateľ dohodol s dohodárom dohodu o pracovnej činnosti na výkon administratívnych prác v dňoch pondelok a streda vždy od 8:00 do 14:00 hod. V dohode o pracovnej činnosti dohodol aj zabezpečenie stravovania a prispievanie na stravovanie z prostriedkov zamestnávateľa. Dohodár má v dňoch, v ktorých vykonáva prácu, výkon práce viac ako štyri hodiny, čím mu vznikol nárok na zabezpečenie stravovania a na príspevok na stravovanie zo strany zamestnávateľa.

Príklad 2: Zamestnávateľ uzatvoril s dohodárom dohodu o brigádnickej práci študentov na výkon pomocných prác pri výstavbe tunelov a diaľnic. Práca sa vykonáva mimo obývaných oblastí, kde sú aj všetci zamestnanci ubytovaní bez možnosti zabezpečenia teplej stravy v reštauračnom zariadení alebo v inom spoločnom stravovacom zariadení, ako aj bez možnosti dovozu teplej stravy. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie. Z vyššie uvedených dôvodov zamestnávateľ poskytuje zamestnancom, ako aj dohodárovi finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Finančný príspevok nie je pre zamestnancov, ako aj pre dohodára príjem oslobodený od dane, t. j. podlieha dani z príjmov.

Príklad 3: Dohodár činný na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon administratívnych prác má so zamestnávateľom v dohode dohodnuté zabezpečovanie stravovania a poskytnutie príspevku na stravovanie. Stravovanie zabezpečuje vo vlastnom stravovacom zariadení, pričom zamestnanci majú na výber z dvoch hlavných jedál. Dohodár predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov môže konzumovať iba osobitný druh stravy, musí dodržiavať špeciálnu diétu (napr. bezlepkovú diétu). Zamestnávateľ dohodárovi z uvedeného dôvodu poskytne finančný príspevok na stravovanie. Finančný príspevok je v tomto prípade u dohodára príjem oslobodený od dane, t. j. nepodlieha dani z príjmov.

tags: #nárok #na #stravný #lístok #u #dohodára