
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje formu vlastníctva, kde jednu vec vlastní viacero osôb, pričom každý spoluvlastník má určený svoj podiel. Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva - podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V oboch prípadoch je možné vyporiadanie dohodou. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd.
Občiansky zákonník v § 142 stanovuje spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom. Dôležité je, že súd nemôže rozhodnúť inak, ako uvádza Občiansky zákonník. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Súdne konanie sa začína len na žalobný návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.
Zákon uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Až keď k dohode nedôjde, môže sa spoluvlastník domáhať na súde zrušenia podielového spoluvlastníctva.
Ak nedôjde k dohode, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Súd má tri možnosti, ako vyporiadať spoluvlastníctvo, pričom ich musí uplatňovať v stanovenom poradí:
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti musí súd dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle slova a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra.
Ak reálne rozdelenie nie je možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri vyporiadaní prikázaním nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov berie do úvahy to, či predmetnú nehnuteľnosť spoluvlastník jednak chce, jednak to, či disponuje potrebnými finančnými prostriedkami.
Primeranú náhradu je nutno chápať ako hodnotový ekvivalent, vyjádřený v penězích, umožňující podle místních podmínek obstarání obdobné věci, jakou představoval podíl spoluvlastníka, přisouzený ostatním spoluvlastníkům. Primeraná náhrada musí vyjadřovat cenu, závislou nejen na konstrukce a vybavení, ale i na poptávce a nabídce v daném místě a čase.
Ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podmienkou pre nariadenie predaja a rozdelenie výťažku veci pri zrušení spoluvlastníctva súdom je, že žiaden spoluvlastník vec nechce.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nemusí zrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru, a to jak na strane žalovaného (najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia, osobitná väzba na nehnuteľnosť, či objektívna nemožnosť zabezpečiť bytové potreby inde), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov a otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu). Dôvody hodné osobitného zreteľa teda musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Súdne konanie sa začína na návrh (žalobu) niektorého zo spoluvlastníkov, pričom návrh musí smerovať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Návrh by mal obsahovať konkrétny spôsob, akým by malo byť spoluvlastníctvo vyporiadané.
Účastníci konania plnia dôkaznú povinnosť označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
V súdnom konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa poplatníkom súdnych poplatkov rozumejú obe strany sporu alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. Neúspešná strana konania musí nahradiť trovy konania protistrane, ak súd nerozhodne inak.
Hoci sa článok primárne zameriava na podielové spoluvlastníctvo, je dôležité spomenúť aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). BSM môže vzniknúť len medzi manželmi a zaniká rozvodom. Vyporiadanie BSM sa riadi podobnými princípmi ako vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom sa uprednostňuje dohoda manželov. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje súd.
Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu, platí fikcia vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
tags: #vysporiadanie #podieloveho #spoluvlastnictva #sudom #podmienky #a