
Smrť blízkej osoby je mimoriadne náročná životná udalosť, ktorá so sebou prináša nielen emocionálnu záťaž, ale aj množstvo praktických povinností. Jednou z dôležitých oblastí, na ktorú treba myslieť, je nárok na pracovné voľno. Slovenská legislatíva pamätá na túto situáciu a upravuje podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu úmrtia v rodine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na voľno pri úmrtí, podmienkach jeho poskytnutia a súvisiacich praktických aspektoch.
Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v Zákonníku práce (ZP). Ten rozoznáva niekoľko druhov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou prípadne bez náhrady mzdy. Dôležité osobné prekážky v práci upravuje § 141 ods. 2 písm. c) ZP.
Podľa Zákonníka práce máte v prípade úmrtia blízkeho príbuzného nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Voľno zo zamestnania vám dáva priestor riešiť aj praktické kroky po smrti blízkeho. Tieto pravidlá zabezpečujú, aby mal zamestnanec čas na riešenie osobných záležitostí spojených s úmrtím blízkych osôb bez straty mzdy.
Nebyť v práci a pritom mať zaplatené. Reč nie je len o dovolenke, ktorú ľuďom garantuje zákon. Ide o takzvané platené voľno, ktoré môžu zamestnanci využiť pri rôznych príležitostiach. Zároveň ale platí, že musia byť dodržané všetky zákonné podmienky a postupy. Existuje nárok aj na takzvané neplatené voľno, ktoré v podstate zamestnancovi zaručuje, že do práce nemusí prísť, nepríde o ňu, ale za absenciu nedostane zaplatené. V prípadoch, kedy má zamestnanec nárok na platené voľno, dostane za daný deň zaplatené tak, ako keby v práci bol. Keď si na platené voľno nárokuje zamestnanec, vzniká takzvaná prekážka v práci na strane zamestnanca. Vtedy ju musí firme preukázať a oznámiť v dostatočnom predstihu. V horšom prípade bude jeho neprítomnosť v práci považovať za absenciu.
Firma môže ľuďom poskytnúť voľno aj nad rámec zákona. Pravidlá, rozsah a ďalšie podrobnosti môžu byť dohodnuté v kolektívnych zmluvách alebo v rámci odborov.
Prečítajte si tiež: Podmienky voľna pri úmrtí
Podľa §141 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnanec v prípade úmrtia rodinného príslušníka nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy nasledovne:
Zamestnávateľ musí poskytnúť platené voľno aj v prípade úmrtia v rodine. Legislatíva umožňuje poskytnúť aj jeden deň voľna v prípade úmrtia rodiča, súrodenca, švagrinej či švagra, svokry alebo svokra.
Je dôležité vedieť, že náhradu mzdy za tieto dni poskytuje zamestnávateľ vo výške priemerného denného zárobku.
Zákonník práce definuje rodinného príslušníka v § 40 ods. 1. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič zamestnanca, jeho manžel, prarodič alebo súrodenec, ako aj osoby, ktoré so zamestnancom žijú v domácnosti.
Dôležité je, že ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti, potom napriek tomu, že nie ste manželia, považujete sa v zmysle § 40 ods. 1 ZP za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak nejde o pohreb vášho rodinného príslušníka, ale napríklad kamaráta či iného známeho, podľa zákona nemáte nárok na pracovné voľno. Môžete sa však skúsiť so zamestnávateľom individuálne dohodnúť.
V prípade osoby mimo rodiny (napr. priateľa) zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť vám platené voľno.
Ak potrebujete voľno v práci kvôli úmrtiu v rodine, obráťte sa čo najskôr na zamestnávateľa a jasne komunikujte svoje potreby.
Zamestnávateľa je potrebné o úmrtí blízkeho a súvisiacom voľne informovať čo najskôr. Preto je potrebné túto situáciu riešiť individuálne dohodou so zamestnávateľom.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca doklad, ktorým sa preukáže účasť na pohrebe, napríklad potvrdenie vydané pohrebnou službou, prípadne matričným úradom. Toto potvrdenie odovzdáte svojmu zamestnávateľovi, ktorý vám na jeho základe poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy. Potvrdenie o pohrebe je oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje, že obrad prebehol. Jednotný štátny formulár neexistuje. V prípade skúmania by malo byť zrejmé, pohreb akej osoby zamestnanec obstarával (t. j. zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, že ide napr. o pohreb matky).
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.
V praxi však mnohým zamestnávateľom postačuje jednoduché oznámenie zamestnanca, prípadne kópia parte.
V praxi sa dni voľna čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napr. deň pred alebo po pohrebe). Ak ste pohreb matky mali v pondelok, môžete druhý deň voľna čerpať aj v utorok, ak to súvisí so zabezpečením pohrebu alebo vybavovaním záležitostí po pohrebe. Odporúčam však vopred informovať zamestnávateľa a dohodnúť sa na konkrétnom dni čerpania voľna, aby nedošlo k nedorozumeniu.
Rizikom by bolo, ak by ste čerpali voľno v deň, ktorý už nesúvisí s pohrebom alebo jeho vybavovaním - vtedy by zamestnávateľ mohol žiadať preukázanie dôvodu čerpania voľna.
Ak potrebujete voľno nad rámec zákonom stanovených dní, môžete požiadať zamestnávateľa o poskytnutie neplateného voľna. Toto voľno už nie je nárokovateľné, ale závisí od dohody so zamestnávateľom.
V prípade vážnych psychických ťažkostí po strate blízkeho sa zamestnanec môže obrátiť na lekára a požiadať o dočasnú práceneschopnosť. V takom prípade má nárok na náhradu príjmu podľa pravidiel Sociálnej poisťovne. So žiadosťou o pomoc sa môžete obrátiť na konkrétneho psychológa vo vašom okolí. O psychologickú pomoc môžete požiadať i na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Psychológovia a sociálni pracovníci z Centra poradensko-psychologických služieb vám poskytnú bezplatné psychologické poradenstvo. So psychickými problémami po úmrtí blízkeho človeka sa môžete obrátiť aj na online poradňu. Ak potrebujete okamžitú pomoc, môžete bezodkladne zavolať na Linku dôvery.
Zvládnuť smrť blízkeho je emočne aj prakticky mimoriadne náročné. Okrem smútku prichádza množstvo povinností, ktoré si vyžadujú rýchle a zodpovedné rozhodnutia. V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý.
Nahlásenie úmrtia na matrike: Ako prvé musíte nahlásiť úmrtie vášho blízkeho na matrike. Ohlasuje sa na matričnom úrade v obci alebo v mestskej časti, kde úmrtie nastalo. Vydanie úmrtného listu má na starosti matrika, ktorá aj zapíše skutočnosť do knihy úmrtí. Zároveň oznámi úmrtie aj ďalším inštitúciám, ako je okresný súd, Sociálna poisťovňa či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vydanie jedného vyhotovenia úmrtného listu je zadarmo. Každá ďalšia úradne overená kópia je spoplatnená sumou 7 eur. O vydanie duplikátu úmrtného listu môže oprávnená osoba požiadať aj elektronicky, ak má občiansky preukaz s čipom.
Informovanie cirkevnej spoločnosti: Ak bol váš zosnulý blízky členom cirkevnej spoločnosti, k povinnosti pozostalého po smrti patrí aj informovanie príslušného farského úradu. Zápis môžete vykonať len osobne (nemôže vás zastúpiť napríklad splnomocnený pracovník pohrebnej služby, ako je to možné na štátnej matrike). Je to preto, lebo do cirkevnej matriky je potrebné doplniť informácie, ktoré nie sú uvedené v žiadnom dokumente, napríklad sviatostné zaopatrenia.
Informovanie inštitúcií: Úmrtie vášho blízkeho musíte nahlásiť len na príslušnom matričnom úrade. Matrika ďalej upovedomí všetky ostatné úrady. Oznamovaciu povinnosť vykonáva matričný úrad len raz za mesiac. Inštitúciám, ku ktorým mal zosnulý nejaké záväzky, by ste sami mali čo najskôr nahlásiť úmrtie vášho blízkeho.
Po úmrtí blízkej osoby máte právo na finančné príspevky. Ak však chcete prísť pripravený, môžete si stiahnuť rovnaké tlačivo vopred, vytlačiť ho a priniesť so sebou.
Príspevok na pohreb: Môžete si ju uplatniť, ak váš blízky zomrel na následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Finančný príspevok by mal pokryť všetky výdavky spojené s pohrebom.
Úrazová renta: Poisťovňa z jeho priemerného zárobku vypočíta výšku mesačnej renty a vypláca ju dovtedy, kým trvajú zákonné podmienky (vdovec/vdova do nového sobáša, dieťa do skončenia štúdia). Aj na tento príspevok máte nárok len v prípade, že úmrtie blízkeho nastalo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Jednorazové odškodnenie: Maximálne jednorazové odškodnenie je 77 195,70 eura. Vypláca ho Sociálna poisťovňa.
Dôchodky pre pozostalých: Tieto dôchodky poskytujú finančnú pomoc priamym pozostalým v prípade úmrtia osoby, ktorá mala nárok na starobný alebo invalidný dôchodok.
Vdovecký dôchodok: Vdovecký dôchodok poskytuje finančnú pomoc manželom alebo manželkám zosnulých, ktorí mali nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok na tento dôchodok má osoba, ktorá bola manželom alebo manželkou zosnulého.
Sirotský dôchodok: Sirotský dôchodok je určený deťom zosnulých, ktoré nemajú iný príjem od príbuzného. Tento dôchodok sa vypláca v prípade, že zosnulý mal nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Proces vybavovania sirotského dôchodku je podobný ako pri vdovskom alebo vdoveckom dôchodku, avšak existujú určité rozdiely. Ďalším rozdielom je, že pri sirotskom dôchodku je potrebné predložiť rodný list dieťaťa, ktorý dokazuje priamy vzťah medzi dieťaťom a zosnulým rodičom.
Po strate blízkeho človeka býva náročné pokračovať v bežnom živote a venovať sa povinnostiam, ktoré máme. Zármutok, ktorý cítime, nám nedovoľuje venovať sa každodenným činnostiam. Na stratu blízkej osoby je veľmi ťažké, takmer nemožné sa pripraviť. Je jedno, či ide o úmrtie po dlhej chorobe, alebo náhlu smrť. Vždy ostaneme paralyzovaní.
„Bezprostredne po smrti blízkej osoby zaplaví ľudí množstvo emócií. Ostanú otupení a strácajú schopnosť adekvátne vnímať a prežívať svet okolo seba. Často sa strieda hnev so strachom. Najmä v minulosti bolo zaužívané „nosenie smútku“, počas ktorého sa smútiaci obliekal do čiernej, či tmavých smútočných farieb. Izoloval sa, nezúčastňoval sa na spoločenských akciách, nechodil sa zabávať a podobne. Ako dlho teda nosiť smútočné oblečenie? Dnes sa už „povinná doba smútku“ veľmi nenosí, smútime skôr vo vnútri.
Pochopiť a spracovať smrť blízkej osoby je náročný proces. „Nie je hanba, ak v takýchto náročných životných situáciách požiadame o pomoc odborníkov. Môžu nám pomôcť získať na celú situáciu celkom iný pohľad a istú mieru nadhľadu.