Nárok na voľno pri úmrtí: Podmienky a praktické informácie

Smrť blízkej osoby je mimoriadne náročná životná udalosť, ktorá so sebou prináša nielen emocionálnu záťaž, ale aj množstvo praktických povinností. Jednou z dôležitých oblastí, na ktorú treba myslieť, je nárok na pracovné voľno. Slovenská legislatíva pamätá na túto situáciu a upravuje podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu úmrtia v rodine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na voľno pri úmrtí, podmienkach jeho poskytnutia a súvisiacich praktických aspektoch.

Právo na voľno pri úmrtí podľa Zákonníka práce

Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v Zákonníku práce (ZP). Ten rozoznáva niekoľko druhov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou prípadne bez náhrady mzdy. Dôležité osobné prekážky v práci upravuje § 141 ods. 2 písm. c) ZP.

Podľa Zákonníka práce máte v prípade úmrtia blízkeho príbuzného nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Voľno zo zamestnania vám dáva priestor riešiť aj praktické kroky po smrti blízkeho. Tieto pravidlá zabezpečujú, aby mal zamestnanec čas na riešenie osobných záležitostí spojených s úmrtím blízkych osôb bez straty mzdy.

Platené a neplatené voľno

Nebyť v práci a pritom mať zaplatené. Reč nie je len o dovolenke, ktorú ľuďom garantuje zákon. Ide o takzvané platené voľno, ktoré môžu zamestnanci využiť pri rôznych príležitostiach. Zároveň ale platí, že musia byť dodržané všetky zákonné podmienky a postupy. Existuje nárok aj na takzvané neplatené voľno, ktoré v podstate zamestnancovi zaručuje, že do práce nemusí prísť, nepríde o ňu, ale za absenciu nedostane zaplatené. V prípadoch, kedy má zamestnanec nárok na platené voľno, dostane za daný deň zaplatené tak, ako keby v práci bol. Keď si na platené voľno nárokuje zamestnanec, vzniká takzvaná prekážka v práci na strane zamestnanca. Vtedy ju musí firme preukázať a oznámiť v dostatočnom predstihu. V horšom prípade bude jeho neprítomnosť v práci považovať za absenciu.

Firma môže ľuďom poskytnúť voľno aj nad rámec zákona. Pravidlá, rozsah a ďalšie podrobnosti môžu byť dohodnuté v kolektívnych zmluvách alebo v rámci odborov.

Prečítajte si tiež: Podmienky voľna pri úmrtí

Rozsah plateného voľna pri úmrtí

Podľa §141 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnanec v prípade úmrtia rodinného príslušníka nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy nasledovne:

  • 2 dni pracovného voľna pri úmrtí manžela/manželky, dieťaťa alebo rodiča, pričom jeden deň je určený na účasť na pohrebe a druhý deň na zabezpečenie pohrebu. Deň po pohrebe je preto úplne v poriadku.
  • 1 deň pracovného voľna na účasť na pohrebe súrodenca, starého rodiča alebo vnuka, prípadne rodiča manžela/manželky alebo inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti. Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb.

Zamestnávateľ musí poskytnúť platené voľno aj v prípade úmrtia v rodine. Legislatíva umožňuje poskytnúť aj jeden deň voľna v prípade úmrtia rodiča, súrodenca, švagrinej či švagra, svokry alebo svokra.

Je dôležité vedieť, že náhradu mzdy za tieto dni poskytuje zamestnávateľ vo výške priemerného denného zárobku.

Kto sa považuje za rodinného príslušníka

Zákonník práce definuje rodinného príslušníka v § 40 ods. 1. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič zamestnanca, jeho manžel, prarodič alebo súrodenec, ako aj osoby, ktoré so zamestnancom žijú v domácnosti.

Dôležité je, že ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti, potom napriek tomu, že nie ste manželia, považujete sa v zmysle § 40 ods. 1 ZP za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Voľno pri úmrtí inej osoby

Ak nejde o pohreb vášho rodinného príslušníka, ale napríklad kamaráta či iného známeho, podľa zákona nemáte nárok na pracovné voľno. Môžete sa však skúsiť so zamestnávateľom individuálne dohodnúť.

V prípade osoby mimo rodiny (napr. priateľa) zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť vám platené voľno.

Postup pri uplatňovaní nároku na voľno

Ak potrebujete voľno v práci kvôli úmrtiu v rodine, obráťte sa čo najskôr na zamestnávateľa a jasne komunikujte svoje potreby.

Oznámenie zamestnávateľovi

Zamestnávateľa je potrebné o úmrtí blízkeho a súvisiacom voľne informovať čo najskôr. Preto je potrebné túto situáciu riešiť individuálne dohodou so zamestnávateľom.

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Doklady preukazujúce nárok na voľno

Zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca doklad, ktorým sa preukáže účasť na pohrebe, napríklad potvrdenie vydané pohrebnou službou, prípadne matričným úradom. Toto potvrdenie odovzdáte svojmu zamestnávateľovi, ktorý vám na jeho základe poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy. Potvrdenie o pohrebe je oficiálny dokument, ktorý potvrdzuje, že obrad prebehol. Jednotný štátny formulár neexistuje. V prípade skúmania by malo byť zrejmé, pohreb akej osoby zamestnanec obstarával (t. j. zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, že ide napr. o pohreb matky).

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.

V praxi však mnohým zamestnávateľom postačuje jednoduché oznámenie zamestnanca, prípadne kópia parte.

Čerpanie voľna

V praxi sa dni voľna čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napr. deň pred alebo po pohrebe). Ak ste pohreb matky mali v pondelok, môžete druhý deň voľna čerpať aj v utorok, ak to súvisí so zabezpečením pohrebu alebo vybavovaním záležitostí po pohrebe. Odporúčam však vopred informovať zamestnávateľa a dohodnúť sa na konkrétnom dni čerpania voľna, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Rizikom by bolo, ak by ste čerpali voľno v deň, ktorý už nesúvisí s pohrebom alebo jeho vybavovaním - vtedy by zamestnávateľ mohol žiadať preukázanie dôvodu čerpania voľna.

Ďalšie možnosti pracovného voľna a úľavy

Ak potrebujete voľno nad rámec zákonom stanovených dní, môžete požiadať zamestnávateľa o poskytnutie neplateného voľna. Toto voľno už nie je nárokovateľné, ale závisí od dohody so zamestnávateľom.

V prípade vážnych psychických ťažkostí po strate blízkeho sa zamestnanec môže obrátiť na lekára a požiadať o dočasnú práceneschopnosť. V takom prípade má nárok na náhradu príjmu podľa pravidiel Sociálnej poisťovne. So žiadosťou o pomoc sa môžete obrátiť na konkrétneho psychológa vo vašom okolí. O psychologickú pomoc môžete požiadať i na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Psychológovia a sociálni pracovníci z Centra poradensko-psychologických služieb vám poskytnú bezplatné psychologické poradenstvo. So psychickými problémami po úmrtí blízkeho človeka sa môžete obrátiť aj na online poradňu. Ak potrebujete okamžitú pomoc, môžete bezodkladne zavolať na Linku dôvery.

Praktické kroky po úmrtí blízkeho

Zvládnuť smrť blízkeho je emočne aj prakticky mimoriadne náročné. Okrem smútku prichádza množstvo povinností, ktoré si vyžadujú rýchle a zodpovedné rozhodnutia. V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý.

Čo robiť bezprostredne po úmrtí

  1. Úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia: Ak váš blízky umrie mimo zdravotníckeho zariadenia, musíte skutočnosť bezodkladne oznámiť. Zavolajte na tiesňovú linku 112, ktorá na miesto vyšle obhliadajúceho lekára. Privolaný lekár vykoná obhliadku a vystaví list o prehliadke mŕtveho v troch vyhotoveniach. Budete ho neskôr potrebovať, preto si ho odložte.
  2. Úmrtie v zdravotníckom zariadení: Ak dôjde k úmrtiu vášho blízkeho v nemocnici alebo inom zdravotníckom zariadení, personál zabezpečí obhliadku zosnulého lekárom.
  3. Kontaktovanie pohrebnej služby: Po vystavení listu o prehliadke mŕtveho môžete kontaktovať vybranú pohrebnú službu.

Povinnosti po úmrtí

  1. Nahlásenie úmrtia na matrike: Ako prvé musíte nahlásiť úmrtie vášho blízkeho na matrike. Ohlasuje sa na matričnom úrade v obci alebo v mestskej časti, kde úmrtie nastalo. Vydanie úmrtného listu má na starosti matrika, ktorá aj zapíše skutočnosť do knihy úmrtí. Zároveň oznámi úmrtie aj ďalším inštitúciám, ako je okresný súd, Sociálna poisťovňa či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vydanie jedného vyhotovenia úmrtného listu je zadarmo. Každá ďalšia úradne overená kópia je spoplatnená sumou 7 eur. O vydanie duplikátu úmrtného listu môže oprávnená osoba požiadať aj elektronicky, ak má občiansky preukaz s čipom.

  2. Informovanie cirkevnej spoločnosti: Ak bol váš zosnulý blízky členom cirkevnej spoločnosti, k povinnosti pozostalého po smrti patrí aj informovanie príslušného farského úradu. Zápis môžete vykonať len osobne (nemôže vás zastúpiť napríklad splnomocnený pracovník pohrebnej služby, ako je to možné na štátnej matrike). Je to preto, lebo do cirkevnej matriky je potrebné doplniť informácie, ktoré nie sú uvedené v žiadnom dokumente, napríklad sviatostné zaopatrenia.

  3. Informovanie inštitúcií: Úmrtie vášho blízkeho musíte nahlásiť len na príslušnom matričnom úrade. Matrika ďalej upovedomí všetky ostatné úrady. Oznamovaciu povinnosť vykonáva matričný úrad len raz za mesiac. Inštitúciám, ku ktorým mal zosnulý nejaké záväzky, by ste sami mali čo najskôr nahlásiť úmrtie vášho blízkeho.

    • Sociálna poisťovňa: Oznámenie o úmrtí Sociálnej poisťovni nie je zákonnou povinnosťou, no odporúča sa nahlásiť ho čo najskôr, najmä ak zosnulý poberal dávky alebo bol SZČO. Ak váš blízky poberal dôchodok alebo dávky (napr. v nezamestnanosti), nárok na ich vyplatenie zaniká dňom jeho úmrtia.
    • DSS: O úmrtí vášho blízkeho informujte i príslušnú DSS, v ktorej si váš blízky sporil na dôchodok. Je potrebné predložiť kópiu úmrtného listu.
    • Zdravotná poisťovňa: „Úmrtie blízkeho nie je potrebné oznamovať do zdravotnej poisťovne. Preukaz poistenca vášho zosnulého blízkeho môžete odniesť do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, aby nedošlo k jeho zneužitiu. Vrátiť treba aj požičané zdravotné pomôcky.
    • Polícia: Oznamovať úmrtie vášho blízkeho na polícii nemusíte. Je však potrebné odovzdať doklady, ktoré stratili platnosť dňom úmrtia.
    • Banka: Po úmrtí klienta banka automaticky zablokuje jeho účet, akonáhle dostane túto informáciu z matriky. Z účtu nie je možné nič vyberať ani platiť. Väčšinou sa zruší aj poplatok za vedenie účtu a zasielanie výpisov. Účet zostáva zablokovaný až do ukončenia dedičského konania. Pri hypotéke úročenie pokračuje, preto je potrebné úver ďalej splácať.
    • Poskytovatelia energií a mobilní operátori: Čo sa týka poskytovateľov energií, tých je dnes na trhu viac a každý z nich má trochu iné pravidlá a postupy, ktorými sa riadia v tejto situácii. Preto odporúčame pozostalým, aby čo najskôr po úmrtí blízkeho kontaktovali konkrétneho poskytovateľa služieb, ktorého zomrelý využíval. Podobne je to aj s mobilnými operátormi. Pri väčšine z nich platí, že oznámiť úmrtie blízkeho môžete v každej predajni predložením úmrtného listu zosnulého zákazníka. Oznámením úmrtia zmluva zaniká. Prípadné nedoplatky sú predmetom dedičského konania.

Pohrebné záležitosti

  1. Výber pohrebnej služby: „V rámci možností sa snažíme vyhovieť všetkým, aj nezvyčajným nárokom. Administratíva a vybavenie dokladov (napr.
  2. Finančné náklady: Takmer každé rozhodnutie a úkon, ktoré urobíte po úmrtí vášho blízkeho, sú spoplatnené. Začína to odvozom zosnulého do priestorov pohrebnej služby a končí úpravou hrobového miesta po pohrebnom obrade. V rozpočte treba počítať i s prenájmom hrobového miesta, ktorý je stanovený na 10 rokov dopredu, a s náhrobným kameňom. Najdrahšou položkou na zozname je bezpochyby rakva. Taktiež sa platí za vykopanie hrobu a následnú úpravu hrobového miesta.
  3. Oblečenie pre zosnulého: Hneď pri prvom kontakte je vhodné odovzdať oblečenie pre zosnulého. Malo by obsahovať spodnú bielizeň, ponožky alebo pančuchy a vhodný odev - oblek s košeľou a kravatou alebo šaty/kostým s blúzkou.
  4. Príprava obradu: „Obstarávateľ pohrebu spravidla dostane v pohrebnej službe informácie, aby sa spolu s pohrebnou službou podieľal na príprave obradu. Rozhodnite, či si prajete klasický pohreb do zeme alebo kremáciu. V prípade kremácie sa urna s popolom ukladá na cintoríne, do kolumbária alebo si ju môžete ponechať doma - záleží na dohode s pohrebnou službou. Zvoľte aj typ obradu - cirkevný alebo občiansky - podľa želania zosnulého. Od typu obradu sa odvíja jeho priebeh a dĺžka. Vyhnite sa pestrofarebnému, vyzývavému alebo nevhodnému oblečeniu (napr.
  5. Prejav na pohrebe: Malo by byť úprimné, stručné a dôstojné. Nemusí byť formálne - stačí krátko vyjadriť, že si vážite prejavenú podporu.

Finančné príspevky po úmrtí

Po úmrtí blízkej osoby máte právo na finančné príspevky. Ak však chcete prísť pripravený, môžete si stiahnuť rovnaké tlačivo vopred, vytlačiť ho a priniesť so sebou.

  1. Príspevok na pohreb: Môžete si ju uplatniť, ak váš blízky zomrel na následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Finančný príspevok by mal pokryť všetky výdavky spojené s pohrebom.

    • Podajte žiadosť - osobne alebo poštou v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta bydliska zosnulého.
    • Tip: Skontrolujte, či všetky predložené účty a faktúry sú vystavené na vaše meno (žiadateľa).
  2. Úrazová renta: Poisťovňa z jeho priemerného zárobku vypočíta výšku mesačnej renty a vypláca ju dovtedy, kým trvajú zákonné podmienky (vdovec/vdova do nového sobáša, dieťa do skončenia štúdia). Aj na tento príspevok máte nárok len v prípade, že úmrtie blízkeho nastalo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

  3. Jednorazové odškodnenie: Maximálne jednorazové odškodnenie je 77 195,70 eura. Vypláca ho Sociálna poisťovňa.

  4. Dôchodky pre pozostalých: Tieto dôchodky poskytujú finančnú pomoc priamym pozostalým v prípade úmrtia osoby, ktorá mala nárok na starobný alebo invalidný dôchodok.

    • Vdovecký dôchodok: Vdovecký dôchodok poskytuje finančnú pomoc manželom alebo manželkám zosnulých, ktorí mali nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok na tento dôchodok má osoba, ktorá bola manželom alebo manželkou zosnulého.

      • Ak máte nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, musíte preukázať niekoľko kľúčových dokumentov, aby ste mohli nárok uplatniť a začať s procesom vyplácania dôchodku.
      • Po zbere potrebných dokumentov môžete podať žiadosť o vdovský alebo vdovecký dôchodok. Tento proces prebieha na pobočke Sociálnej poisťovne.
      • Na pobočke Sociálnej poisťovne si vypýtajte tlačivo žiadosti o vdovský alebo vdovecký dôchodok. Tlačivo obsahuje rôzne údaje, ktoré budete musieť vyplniť (napr. údaje o zosnulom a žiadateľovi).
      • Po podaní žiadosti Sociálna poisťovňa začne proces posudzovania. Na základe poskytnutých dokumentov a žiadosti bude rozhodnuté o výške dôchodku, ktorý vám bude vyplácaný.
      • Ak bude žiadosť schválená, vdovský alebo vdovecký dôchodok vám bude vyplácaný pravidelne na účet, ktorý uvediete v žiadosti.
      • Po vyplatení dôchodku sa nezabudnite informovať, či sú potrebné ďalšie doklady alebo akékoľvek aktualizácie. Sociálna poisťovňa môže požadovať ďalšie informácie alebo potvrdenia v prípade zmeny okolností (napr.
    • Sirotský dôchodok: Sirotský dôchodok je určený deťom zosnulých, ktoré nemajú iný príjem od príbuzného. Tento dôchodok sa vypláca v prípade, že zosnulý mal nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Proces vybavovania sirotského dôchodku je podobný ako pri vdovskom alebo vdoveckom dôchodku, avšak existujú určité rozdiely. Ďalším rozdielom je, že pri sirotskom dôchodku je potrebné predložiť rodný list dieťaťa, ktorý dokazuje priamy vzťah medzi dieťaťom a zosnulým rodičom.

Ako sa vyrovnať so stratou blízkeho

Po strate blízkeho človeka býva náročné pokračovať v bežnom živote a venovať sa povinnostiam, ktoré máme. Zármutok, ktorý cítime, nám nedovoľuje venovať sa každodenným činnostiam. Na stratu blízkej osoby je veľmi ťažké, takmer nemožné sa pripraviť. Je jedno, či ide o úmrtie po dlhej chorobe, alebo náhlu smrť. Vždy ostaneme paralyzovaní.

„Bezprostredne po smrti blízkej osoby zaplaví ľudí množstvo emócií. Ostanú otupení a strácajú schopnosť adekvátne vnímať a prežívať svet okolo seba. Často sa strieda hnev so strachom. Najmä v minulosti bolo zaužívané „nosenie smútku“, počas ktorého sa smútiaci obliekal do čiernej, či tmavých smútočných farieb. Izoloval sa, nezúčastňoval sa na spoločenských akciách, nechodil sa zabávať a podobne. Ako dlho teda nosiť smútočné oblečenie? Dnes sa už „povinná doba smútku“ veľmi nenosí, smútime skôr vo vnútri.

Pochopiť a spracovať smrť blízkej osoby je náročný proces. „Nie je hanba, ak v takýchto náročných životných situáciách požiadame o pomoc odborníkov. Môžu nám pomôcť získať na celú situáciu celkom iný pohľad a istú mieru nadhľadu.

tags: #nárok #na #voľno #pri #úmrtí #podmienky