Narok na zahranicne stravne podmienky

Podnikateľské subjekty vysielajú svojich zamestnancov na pracovné cesty aj do zahraničia. Zamestnávateľom aj zamestnancom vznikajú výdavky predovšetkým na dopravu, stravovanie, ubytovanie a iné výdavky spojené s pracovnou cestou. Pre vysielanie zamestnancov na pracovné cesty tuzemské i zahraničné, uhrádzanie a zúčtovanie výdavkov spojených s pracovnou cestou platia zákonom stanovené pravidlá. Základnou právnou normou pre poskytovanie cestovných náhrad je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Kto má nárok na cestovné náhrady?

Podnikateľské subjekty, resp. fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.:

  • členovia štatutárnych orgánov - v akciovej spoločnosti členovia predstavenstva a dozornej rady, v spoločnosti s ručením obmedzeným konatelia a členovia dozornej rady - majú nárok na cestovné náhrady ako osoby vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, ak nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ich odmeny za výkon funkcie sú príjmami zo závislej činnosti.
  • spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným - ak nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ich príjmy za prácu v spoločnosti sú príjmami zo závislej činnosti a majú nárok na cestovné náhrady, pretože podľa zákona o dani z príjmov sú považovaní za zamestnancov a podľa zákona o cestovných náhradách za osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
  • študenti - ak vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ich príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti a podmienkou nároku na cestovné náhrady je, aby sa so zamestnávateľom písomne v dohode dohodli na poskytovaní cestovných náhrad, a to oddelene od dohodnutej odmeny za výkon práce.

Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Podmienky, za akých môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu, stanovuje § 57 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca len so súhlasom zamestnanca. Súhlas zamestnanca nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je Zákonníkom práce obmedzené, pracovná cesta trvá nevyhnutne potrebné obdobie, resp.

Zahraničná pracovná cesta

Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, a to do skončenia tejto cesty. Zákon o cestovných náhradách ustanovuje všeobecné podmienky poskytovania cestovných náhrad. Stanovenie presných pravidiel a zásad pri poskytovaní cestovných náhrad u konkrétneho zamestnávateľa je potrebné upraviť v internej smernici tak, aby boli záväzné pre všetkých zamestnancov. miesto nástupu na pracovnú cestu, ktorým je pri nástupe na zahraničnú pracovnú cestu na území Slovenskej republiky obvykle miesto pravidelného pracoviska alebo miesto výkonu práce, za miesto nástupu na pracovnú cestu sa môže určiť aj iné miesto, napr. bydlisko zamestnanca, mesto alebo obec, kde sa zamestnanec pred nástupom na pracovnú cestu zdržiava. Keďže zahraničná pracovná cesta nemusí začať na území SR, miestom nástupu môže byť iné miesto v zahraničí (napr. miesto výkonu práce, určené konkrétnym miestom (napr. čas trvania stanovený dňom a hodinou nástupu na pracovnú cestu a predpokladaným dňom, prípadne aj hodinou skončenia pracovnej cesty, čas trvania pracovnej cesty má význam pre posúdenie nároku na cestovné náhrady, čas nástupu na pracovnú cestu nemusí byť zhodný so začiatkom pracovného času. Čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času výkonom práce alebo inak ako plnením pracovných úloh (napr. cestovanie) sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas strávený na pracovnej ceste po pracovnom čase výkonom práce sa považuje za prácu nadčas, ale strávený inak ako výkonom práce je voľnom, za ktoré zamestnancovi nepatrí mzda ani žiadna náhrada. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť náhradu napr. ďalšie podmienky pracovnej cesty, napr. Vyslanie zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a určenie jej podmienok sa v praxi realizuje vystavením cestovného príkazu. Záväzný formulár cestovného príkazu určený nie je. pre viacerých zamestnancov - použitím tzv.

Zamestnávateľ je povinný určiť podmienky pracovnej cesty pri každej pracovnej ceste. Zamestnanec je viazaný na určené podmienky a nemôže ich svojvoľne zmeniť. Vyplýva to z § 81 písm. a) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnanec okrem iného povinný plniť pokyny nadriadených, resp. zamestnávateľa vydané v súlade s právnymi podpismi. Je vhodné, aby podmienky pracovnej cesty boli určené čo najpodrobnejšie. V prípade nepredvídaných okolností na pracovnej ceste musí zamestnávateľ zmeny dohodnutých podmienok dodatočne schváliť. Pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu dohodnúť aj na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Prerušenie zahraničnej pracovnej cesty

Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu písomne dohodnúť aj na návšteve rodiny zamestnanca v mieste pobytu rodiny alebo v inom dohodnutom mieste na území Slovenskej republiky.

Poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách upravuje tretia časť zákona o cestovných náhradách. Rozdielnosť oproti tuzemským pracovným cestám spočíva v tom, že zamestnancom sa cestovné náhrady pri zahraničných pracovných cestách poskytujú za iných podmienok (napr. stravné) a v inom rozsahu (náhrady, ktoré sa pri tuzemských pracovných cestách neposkytujú, napr. poistenie liečebných nákladov). Je však potrebné uvedomiť si, že režim poskytovania náhrad je rovnaký pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách, t. j.:

  1. náhrada preukázaných cestovných výdavkov - § 4 ods. 1 písm.
  2. náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie - § 4 ods. 1 písm.
  3. náhrada potrebných vedľajších výdavkov - § 4 ods. 1 písm.
  4. náhrada výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí - § 11 ods.
  5. náhradu výdavkov na iné komerčné poistenie - § 11 ods. 2, napr.

Cestovné výdavky

Cestové výdavky sú preukázané výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s uskutočnenou zahraničnou pracovnou cestou na dopravu, t. j. výdavky na cestovné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, taxi, miestnu pravidelnú verejnú dopravu. Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky dokladom podľa druhu a spôsobu dopravy, t. j. cestovným lístkom na autobus, vlak, letenkou a pod. Všetky doklady musia byť z časového aj vecného hľadiska v súlade s dátumom, časom a miestom zahraničnej pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, napr. z dôvodu straty, krádeže a pod., zamestnávateľ môže v súlade s § 35 ods. V prípade, ak cestovné lístky, letenky a pod. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods. 3 zákona nárok na preukázané cestovné výdavky v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo, t. j.

Výdavky na ubytovanie

Výdavky na ubytovanie sú preukázané výdavky zamestnanca, ktoré v čase trvania zahraničnej pracovnej cesty vynaložil na ubytovanie. Limity na výdavky za ubytovanie zákon nestanovuje, zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie. Limity nemôže určiť ani zamestnávateľ. Vo vnútornom predpise však môže stanoviť spôsob a podmienky pre určovanie rôznych druhov ubytovacích zariadení (ubytovňa, penzión, hotel rôznych kategórií) v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnanec preukazuje výdavky za ubytovanie dokladom z ubytovacieho zariadenia, napr. hotelového účtu, ktorý musí byť obsahovo a vecne v súlade s dátumom a miestom zahraničnej pracovnej cesty, musí obsahovať základné náležitosti a musí byť vystavený oficiálnym ubytovacím zariadením. Ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, zamestnávateľ môže v súlade s § 35 ods. 1 zákona uznať výdavky aj bez preukázania v ním uznanej výške s prihliadnutím na spôsob ubytovania, ktorý mu určil v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty, a za podmienok, ktoré musia byť dohodnuté vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec nemá v zmysle § 35 ods.

Potrebné vedľajšie výdavky

Potrebné vedľajšie výdavky sú všetky preukázané ostatné výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste alebo v súvislosti s podmienkami zahraničnej pracovnej cesty. Druh ani rozsah takýchto výdavkov v zákone vymedzený nie je. Nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia potrebných vedľajších výdavkov posudzuje zamestnávateľ. Za potrebné vedľajšie výdavky možno považovať napr. poplatok za telefón, za internet, za parkovanie, za použitie garáže, za diaľnicu a pod. Za potrebné vedľajšie výdavky nemožno považovať napr. výdavky na občerstvenie, na darčeky, za fitnes, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec pri určovaní podmienok zahraničnej pracovnej cesty dohodli na prerušení zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona, zamestnanec má v zmysle § 35 ods. 3 zákona nárok na preukázané potrebné výdavky v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo, t. j. za obdobie prerušenia pracovnej cesty nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov nevzniká, môže ísť napr.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Poistenie liečebných nákladov

Ak si zamestnanec poistenie uzatvoril a zaplatil sám, má nárok na uvedenú náhradu pri vyslaní na každú zahraničnú pracovnú cestu, bez ohľadu na to, v ktorej krajine ju vykoná. Náhrada sa týka iba výdavkov na poistenie liečebných nákladov, nie na celkové cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistenia.

Pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu sa zamestnávateľ a zamestnanec s ohľadom napr. V závislosti od dohody môže zamestnancovi vzniknúť nárok na všetky náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste alebo len na niektoré dohodnuté náhrady, napr.

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a to v závislosti od času trvania v tomto dni. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné bez ohľadu na dĺžku jej trvania, t. j. Pri zahraničnej pracovnej ceste za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky patrí zamestnancovi v súlade s § 16 ods. 1 zákona stravné v eurách, v rozsahu a za podmienok poskytovania stravného na tuzemskej pracovnej ceste, t. j. v zmysle aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. od 1. 9.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí SR vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov.

Zamestnanec má nárok na stravné pri každej zahraničnej pracovnej ceste bez ohľadu na dĺžku trvania. Zamestnanec - vodič osobného motorového vozidla - vykonal v jednom kalendárnom dni dve zahraničné pracovné cesty z Bratislavy na letisko Schwechat v Rakúsku.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

… náhrada preukázaných cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. a, § 7, § 15 zákona č. 283/2002 Z. z. náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie (§ 4 ods. 1 písm. b zákona č. 283/2002 Z. náhrada potrebných vedľajších výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. d zákona č. 283/2002 Z. poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. povinné alebo odporúčané očkovanie (§ 11a zákona č. 283/2002 Z. náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12 zákona č. 283/2002 Z. stravné (§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z.). Cestovné výdavky preukazuje zamestnanec dokladom z konkrétne určeného druhu a spôsobu dopravy. Všetky doklady z časového aj vecného hľadiska musia byť správne, t. j. V prípade, že zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok na ubytovanie. Na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené žiadne limity a nemôže si ich určiť ani zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise. Zamestnávateľ môže ovplyvniť sumu výdavku na ubytovanie iba tak, že zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečí. Zamestnávateľ tiež môže zamestnancovi určiť v pod­mienkach zahraničnej pracovnej cesty spôsob ubytovania (hotel do určitej kategórie, ubytov­ňa, penzión a pod.), nie však finančný limit na ubytovanie. Zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca predloženie dokladu za výdavky na ubytovanie a v prípade straty dokladu požadovať vysta­venie náhradného dokladu. Ak sa nepodarí získať náhradný doklad o ubytovaní, zamestnávateľ môže uznať tento výdavok aj bez preukázania - (§ 35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste (napr. podmienkami zahraničnej pracovnej cesty (napr. Rozsah týchto výdavkov nie je v zákone o cestovných náhradách vymedzený. V prípade, že zamestnanec potrebné vedľajšie výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z. z. Táto náhrada sa vzťahuje výslovne len na poistenie liečebných nákladov. Nevzťahuje sa na celkové tzv. § 11 ods.1 zákona č. 283/2002 Z. z. § 11 ods.1 zákona č. 283/2002 Z. z. len niektorých náhrad (napr. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. (§ 13 zákona č. 283/2002 Z.z. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene musí dodržať zásadu, že v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty musí poskytnúť zamestnancovi stravné v eurách alebo v cudzej mene len vo výške podľa konkrétneho časového pásma (link na bod vyššie stravné), t. j. bez ohľadu na to, v ktorých krajinách sa zdržiaval. (§ 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 16 Zákona č. 283/2002 Z. z. iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave (napr. podrobnejšie členiť časové pásma trvania zahraničnej pracovnej cesty a stanovenie stravného v novovymedzených časových pásmach, spočítať čas trvania viacerých zahraničných pracovných ciest v rámci kalendárneho dňa, určiť vzdialenostné okruhy výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste a pod.); za iné podmienky nemožno považovať prípad, že zamestnávateľ nebude napr.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. Zamestnancovi sa stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi. (§ 13 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 13 ods. 10 Zákona č. 283/2002 Z. z. iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. vreckové (§ 14 zákona č. 283/2002 Z.

Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste

Vreckové môže byť poskytnuté do výšky 40 % stravného, ktoré je stanovené v (§ 13 ods. 4 Zákona č. 283/2002 Z. V rámci jedného zamestnávateľa sa môže vreckové poskytovať v rozdielnej výške pre rôznych zamestnancov alebo pre skupiny zamestnancov, ak je na rozdielnu výšku oprávnený dôvod (zásada rovnakého zaobchádzania).

Stravné, hovorovo nazývané aj diéty, slúži zamestnancom ako náhrada výdavkov na stravovanie na služobných cestách. Zákon č. 283/2002 Z. z. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 116/2022 Z. z.

Stravné nie je možné zamieňať za stravný lístok alebo finančný príspevok na stravovanie. Diéty sú platené finančnými prostriedkami a je na zamestnancovi, či tieto peniaze reálne využije na jedlo nebo nie.

Stravné sa počíta inak pri tuzemskej a zahraničnej ceste. Nárok na zahraničné diéty vzniká už pri prekročení hraníc. Výšku stravného upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Pokiaľ zamestnanec dostane na pracovnej ceste bezplatne jedlo, napr. Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr.

Stravné sa zamestnancom vypláca ako súčasť mzdy či odmeny. Nedaní sa a je oslobodené od platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, nakoľko o ide o náhradu, nie príjem zamestnanca. Zahraničné stravné náleží každému zamestnancovi, ktorý sa vydá na pracovnú cestu za hranice Slovenskej republiky. Tento typ diét sa bežne vypláca v cudzej mene a riadi sa konkrétnymi sadzbami stravného pre každý štát zvlášť, napr. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. (§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne preddavok zamestnancovi v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný. Ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu do Českej republiky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu preddavok v českých korunách. Okrem preddavku v hotovosti, môže zamestnávateľ využiť aj iné spôsoby poskytnutia preddavku, ako je napr. Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. V prípade, ak zamestnanec požaduje, aby mu bolo vyúčtované stravné v eurách, pri prepočte z CZK na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, napr.

Výška stravného

Výšku stravného upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a opatrenie Ministerstva financií SR. Stravné sa vypláca buď v eurách, alebo v cudzej mene. Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenska.

Zníženie stravného

Ak je v rámci ubytovania alebo cesty zamestnancovi poskytnuté jedlo, zamestnávateľ môže stravné znížiť. Ak je poskytnutých viac jedál, percentá sa sčítajú. Počas výpočtu sa jednotlivé čiastky nezaokrúhľujú.

Kalkulačka stravného

Pomocou kalkulačky zahraničného stravného získate presný výpočet v priebehu niekoľkých sekúnd - stačí zadať krajinu, počet hodín a prípadne označiť poskytnuté jedlá.

Daňové hľadisko cestovných náhrad

Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom (§ 19 ods.2 písm. d) zákona o dani z príjmov) do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Vreckové a daňové výdavky

Keďže vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je uznaným daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, suma prevyšujúca 40 % ustanoveného stravného (v danom prípade vo výške 20 % stravného) je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania (riadok 14 tabuľky A).

Podľa § 19 ods.1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2015 výdavok (náklad), ktorý limituje zákon o dani z príjmov, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods.1 a ods.3 písm.

Stravovacie služby pri školeniach

Spoločnosť fakturované stravovacie služby poskytnuté zamestnancom pri pracovnej ceste zahrnie do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods.2 písm. d) zákona o dani z príjmov len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa § 5 zákona o cestovných náhradách. Keďže stravné, ktoré zodpovedá dĺžke pracovnej cesty v jednotlivých dňoch strávených zamestnancami na pracovnej ceste je v 1. a 4. deň vo výške 13,10 € a v 2. a 3. deň vo výške 19,50 €, suma stravného zúčtovaná do nákladov nad limit stanovený zákonom o cestovných náhradách je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou základ dane.

Ubytovanie konateľa a daňové výdavky

Podľa § 19 ods.2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona č.283/2002 Z. z. Konateľ je podľa § 1 ods.2 písm. b) zákona o cestovných náhradách na účely tohto zákona zamestnancom. Ak konateľ pri takejto pracovnej ceste uhrádza ubytovanie sám, má nárok na úhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie. V prípade, že konateľovi zabezpečí ubytovanie spoločnosť (zamestnávateľ), zamestnanec (konateľ) si túto cestovnú náhradu neuplatňuje. U zamestnávateľa je teda prenájom bytu, v ktorom je ubytovaný konateľ firmy v rámci pracovnej cesty, daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 2 písm.

Mandátne zmluvy a ubytovanie živnostníkov

V prípade, ak spoločnosť uhradí tieto náklady osobám, ktoré nie sú uvedené v § 1 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách, takýto výdavok nie je možné uznať za daňový výdavok v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. V takýchto prípadoch je potrebné vychádzať z konkrétnej uzatvorenej zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom a daňové výdavky posudzovať v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. b) a na už citované ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V predmetnom prípade spoločnosť nemá priamo znášať (účtovať) náklady na ubytovanie SZČO. Pokiaľ sa spoločnosť zmluvne s dodávateľom dohodne, že ubytovanie pre SZČO bude zabezpečované a uhrádzané odberateľom, pričom dodávateľ túto skutočnosť zohľadní v cene poskytnutej služby (t.j. zníži ju), ide o kompenzáciu nákladov, čo je v rozpore s ustanovením § 7 ods.

Zrušenie zahraničnej pracovnej cesty a poplatky za zrušenie letu

Pokiaľ došlo k zrušeniu zahraničnej pracovnej cesty, poplatok za zrušenie letu možno považovať za daňový výdavok v súlade so zákonom o dani z príjmov za predpokladu, že spoločnosť vie preukázať, že zahraničnú pracovnú cestu bola nútená zrušiť v dôsledku nepredvídateľných skutočností, resp.

Prenájom bytu pre konateľov a zamestnancov

Ak spoločnosť z hľadiska hospodárnosti, resp. z iných dôvodov namiesto úhrad nákladov za ubytovanie poskytované inými subjektmi prenajala byt, ktorý využíva na účely ubytovania konateľov spoločnosti počas výkonu ich činnosti pre spoločnosť, resp. iných zamestnancov spoločnosti pri pracovných cestách, prípadne byt využíva na iné účely v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, je možné náklady na prenájom tohto bytu, ako aj výdavky súvisiace s jeho prevádzkou, ak ich úhrada vyplýva z nájomnej zmluvy, napr. na spotrebu elektriny, plynu, vody, uznať za daňové výdavky spoločnosti za splnenia podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm.

#

tags: #narok #na #zahranicne #stravne #podmienky

Ďalšie články