Návrat do zamestnania po skončení PN: Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo inej zdravotnej prekážky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a povinnostiach zamestnávateľa a zamestnanca pri nástupe do zamestnania po skončení PN, s dôrazom na zmeny zavedené elektronickou PN (ePN) od 1. júna 2023.

Elektronická PN (ePN) - revolúcia v oznamovaní PN

Zjednodušenie pre zamestnancov: Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese oznamovania PN. Zamestnanci už nemusia fyzicky doručovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi. Lekár (obvodný lekár, nemocničný lekár, gynekológ) je povinný vystaviť PN elektronicky (ePN). Zamestnanec už nemusí zamestnávateľovi preukazovať existenciu prekážky v práci. Sociálna poisťovňa preberá oznamovaciu povinnosť.

Povinnosti zamestnanca: Napriek zjednodušeniu, zamestnanec musí bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej PN a o tom, že sa nedostaví do práce. Nemusí podávať žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.

Viacero pracovných pomerov: Ak má zamestnanec viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár pri vystavení ePN vyznačí tie, z ktorých môže zamestnanec pracovať aj počas ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Oznámenie Sociálnej poisťovni: Ak je predpoklad, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské (PN trvá viac ako 10 dní), zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť:

Prečítajte si tiež: Podpora pre nástup do zamestnania

• Číslo účtu, na ktoré zamestnancovi vypláca mzdu.
• Dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.

Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Pracovný úraz alebo choroba z povolania: Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ musí do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu oznámiť Sociálnej poisťovni aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Poskytovanie informácií: Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.

Papierová PN vs. ePN - rozdiely v povinnostiach

Pri papierovej PN mal zamestnávateľ viacero povinností voči Sociálnej poisťovni. Musel zasielať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, sa odovzdával len ak PN trvala viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie bola do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúžil na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musel zamestnávateľ potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní. Ak PN trvala viac ako 10 dní a prechádzala z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdával zamestnávateľ Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti pri ePN odpadajú.

Hmotné zabezpečenie počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a odpočítateľná položka

Náhrada príjmu: Zamestnanec má nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 1. do 3. dňa PN dostáva zamestnanec 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) a od 4. do 10. dňa PN dostáva 55 % DVZ.

Nemocenské: Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Výška náhrady príjmu a nemocenského závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.

Výpočet DVZ: Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu (ilustračné):

• Príklad 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila. Od 1. do 3. dňa PN dostane 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa PN dostane 55 % DVZ.
• Príklad 2: Mzda zamestnanca je 2500 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur). Od 1. do 3. dňa PN dostane 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa PN dostane 55 % DVZ.

Ukončenie PN a návrat do práce

Po ukončení PN je zamestnanec povinný vrátiť sa do práce. Zamestnávateľ je povinný umožniť mu vykonávať prácu, na ktorú bol prijatý, alebo inú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu.

Prečítajte si tiež: Príspevok pri nástupe do práce - podrobný sprievodca

Zmena miesta pobytu počas PN

Ak sa zamestnanec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, mal by túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môže cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu počas PN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, okrem času, ktorý má zamestnanec určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Porušenie liečebného režimu: Ak zamestnanca počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak zamestnanec nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Prerušenie sociálneho poistenia

Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Ochranná lehota

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.

Zmeny v oznamovaní platiteľa poistného voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu poberania ošetrovného, materského, nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou nemusí zamestnávateľ oznamovať zdravotnej poisťovni.

tags: #nastup #do #zamestnania #po #skonceni #PN