
Slovenský právny poriadok umožňuje fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v zložitej finančnej situácii, zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom inštitútu oddlženia. Tento proces, často označovaný aj ako "osobný bankrot", upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na oddlženie formou splátkového kalendára, od podania návrhu až po samotné splnenie podmienok oddlženia.
Oddlženie je proces, ktorého cieľom je zbaviť dlžníka jeho dlhov. Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba, ktorá je platobne neschopná a voči ktorej sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Za platobne neschopnú sa považuje osoba, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Od 1. januára 2020 platí, že exekučné konanie musí byť vedené minimálne jeden rok, aby bolo možné požiadať o osobný bankrot.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) pozná dve formy oddlženia:
Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi. Splátkový kalendár je vhodný pre dlžníkov, ktorí majú majetok a príjmy, ale nie sú schopní riadne plniť svoje záväzky.
Návrh na určenie splátkového kalendára musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti a prílohy. Dlžník v ňom musí prehlásiť:
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Po rozhodnutí súdu o oddlžení sa dlžník zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Tieto pohľadávky sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.
Oddlženie sa nevzťahuje na všetky pohľadávky. Existujú pohľadávky, ktoré zostávajú voči dlžníkovi zachované a veriteľ ich môže naďalej vymáhať. Medzi takéto pohľadávky patria:
Ak súd určí splátkový kalendár, je to dôvod na zastavenie exekúcie, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom. O zastavení exekučného konania rozhoduje exekučný súd alebo súdny exekútor.
Dôležitým aspektom pri oddlžení je poctivý zámer dlžníka. Súd skúma, či dlžník vynaložil primerané úsilie na zaplatenie svojich dlhov a či sa do platobnej neschopnosti nedostal úmyselne. Ak súd zistí, že dlžník nemal poctivý zámer, môže oddlženie zrušiť.
Inštitút oddlženia je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Dôležitým právnym predpisom je aj zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Pri posudzovaní otázok súvisiacich s oddlžením je potrebné zohľadňovať aj judikatúru súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára