
Vklad do katastra nehnuteľností je kľúčový právny akt, ktorý zabezpečuje riadnu evidenciu práv a povinností spojených s nehnuteľnosťou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces vkladu do katastra, so zameraním na možnosti zrušenia podmienok, vrátane zrušenia vecného bremena a späťvzatia návrhu na vklad.
Vecné bremeno predstavuje právomoc, ktorú nadobúda jedna osoba (bremeno-mocný) na vykonávanie určitých činností na nehnuteľnosti, ktorá patrí inej osobe (bremeno-právny). Tieto obmedzenia môžu zahŕňať právo prechodu, právo dočasného užívania, alebo iné obmedzenia vlastníckeho práva.
Návrh na vklad vecného bremena je nevyhnutné správne pripraviť a podať na príslušný katastrálny úrad. Po jeho podaní katastrálny úrad preverí predložené dokumenty, aby zistil, či spĺňajú všetky požiadavky katastrálneho zákona. Ak sú všetky náležitosti v poriadku, úrad vykoná vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. V prípade zistenia chýb alebo neúplností, katastrálny úrad vyzve na ich opravu.
Ak vecné bremeno stratilo svoj účel, je možné požiadať o jeho zrušenie a výmaz z katastra. Tento proces sa realizuje na základe návrhu na výmaz, ktorý podáva oprávnená osoba. Zrušenie vecného bremena môže byť dosiahnuté na základe zmluvy alebo rozhodnutia súdu.
Príkladom zrušenia vecného bremena je situácia, kedy Petra Malá, ako oprávnená z vecného bremena, uzavrela so svojimi deťmi, Petrom Malým a Luciou Veľkou, zmluvu o zrušení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností. Toto vecné bremeno bolo zriadené darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena medzi Petrou Malou a jej manželom Martinom Malým ako darcami a oprávnenými z vecného bremena, a ich deťmi ako obdarovanými a povinnými z vecného bremena. Nehnuteľnosti, ktorých sa vecné bremeno týkalo, sú zapísané na LV č. 2625 v katastrálnom území Zvolen.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Manžel Petry Malej, Martin Malý, zomrel, a jeho právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaniklo zo zákona jeho smrťou. Petra Malá sa po manželovej smrti presťahovala do bytu a súhlasila s predajom darovaných nehnuteľností. Na základe týchto skutočností navrhla, aby Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen, vydal rozhodnutie o vklade zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Zrušenie vkladu do katastra je možné dosiahnuť aj prostredníctvom späťvzatia návrhu na vklad. Späťvzatie návrhu na vklad do katastra môže nastať z rôznych dôvodov. Najčastejšie sa využíva v prípadoch, keď účastníci konania potrebujú urýchliť proces alebo zistia, že v návrhu chýbajú potrebné údaje.
Podmienkou na zrušenie vkladu do katastra je súhlas všetkých účastníkov návrhu na vklad, ktorý chcete späťvziať. Odporúča sa overiť podpisy účastníkov návrhu na zrušenie vkladu. Pre správne vyplnenie návrhu na zrušenie vkladu je vhodné mať k dispozícii originálny návrh na vklad, ktorý je potvrdený prijímacou pečiatkou katastra.
Kataster vracia alikvotnú čiastku z poplatku na bankový účet, ktorý uvediete v návrhu na zrušenie vkladu. Je však dôležité o vrátenie poplatku v návrhu na zrušenie vkladu požiadať.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Podľa zákona je stiahnutie návrhu na vklad do katastra platné len vtedy, keď s ním súhlasia všetci účastníci právneho úkonu. V prípade, že ostatní účastníci právneho vzťahu s návrhom na zrušenie súhlasia a návrh je bezchybný a spĺňa všetky náležitosti, kataster návrh na vklad povolí.
Prerušiť alebo zrušiť konanie o návrhu na vklad môže aj samotný kataster v nasledujúcich situáciách:
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Jedným zo spôsobov zániku záložného práva je jeho vzdanie sa záložným veriteľom. Prílohou návrhu na výmaz záložného práva je vyhlásenie veriteľa o vzdaní sa záložného práva.
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v ustanovení § 168 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
Exekútor je povinný zrealizovať prvý procesný úkon smerujúci k zriadeniu exekučného záložného práva, ktorým je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá súdny exekútor exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť).
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému, povinnému a miestne príslušnému okresnému úradu, ktorý je povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností.
Jediným zákonom upravený spôsob zrušenia exekučného záložného práva sa nachádza v ustanovení § 167 zákona č. 233/1995 Z. z. Podanie návrhu na súd, aby súd zastavil exekúciu napr. z dôvodu, že nebol dodržaný postup v prípade prednostného záložného veriteľa.
Ďalším spôsobom zrušenia exekučného záložného práva, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade, ak nedošlo k zastaveniu exekúcie je výmaz exekučného záložného práva na návrh exekútora, nakoľko platí zásada „kto vymenúva, ten odvoláva“. Keďže v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že: „Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného“, bude sa na výmaz exekučného záložného práva vyžadovať súhlas oprávneného.
Poslednou teoretickou možnosťou výmazu, ktorá sa stala aktuálnou až po 01.04.2017 v súvislosti s novými pokynovými oprávneniami súdu je možnosť súdu uložiť exekútorovi pokyn na výmaz exekučného záložného práva a to najmä v prípade, ak by mal súd za to, že ide o úkon potrebný na odstránenie nedostatkov exekúcie napr. v prípade, ak nebol pri zriadení exekučného záložného práva udelený súhlas prednostného záložného veriteľa.
Záložné právo na nehnuteľnosť sa najčastejšie viaže na existenciu záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť musí mať písomnú formu. Predmetom zálohu bude nehnuteľnosť, ktorú môže založiť obligačný dlžník alebo záložca. Spravidla ide o osobu, ktorej bol poskytnutý úver alebo pôžička, teda o osobu, ktorá má dlh. Záložné právo, ktorého predmetom je nehnuteľnosť nazývame aj tzv. hypotekárne záložné právo. Najčastejšie sa prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zabezpečujú pohľadávky banky pri poskytovaní hypotekárnych úverov.
Hypotekárne záložné právo sa eviduje v katastri nehnuteľností v časti „C“ ťarchy. Následkom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť je skutočnosť, že pokiaľ si obligačný dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce z hlavného záväzkovoprávneho vzťahu, ktorým sa zmluvný vzťah medzi dlžníkom a bankou, môže záložný veriteľ (napr. banka) uspokojiť z výťažku predaja založenej nehnuteľnosti.
Daňové záložné právo je upravené v ustanovení § 81 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní“). Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka.
Prevod nehnuteľnosti je transakciou, ktorá má dve fázy: uzatvorenie zmluvy (napr. kúpnej alebo darovacej zmluvy) a registrácia prevodu na katastrálnom úrade. K zmene vlastníka nehnuteľnosti nestačí uzatvorenie zmluvy, ale je potrebné aj právoplatné rozhodnutie Katastrálneho úradu, ktorým sa táto zmena povoľuje.
Problém nastáva, ak dôjde k jednostrannému zrušeniu takejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností má vecno-právne účinky, avšak s tým, že práva dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti nie sú odstúpením od zmluvy dotknuté.
Katastrálne úrady by mali v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy požiada o zápis svojho vlastníckeho práva, doručiť odstúpenie od zmluvy druhej zmluvnej strane (kupujúcemu) a vyzvať ju, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či s odstúpením súhlasí. Súčasne, Katastrálny úrad poučí kupujúceho, že ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote príslušnú žalobu, inak dôjde k zapísaniu vlastníckeho práva pôvodného majiteľa.
Ak dôjde k včasnému preukázaniu podania žaloby, Katastrálny úrad záznam nevykoná, ale na liste vlastníctva vyznačí plombu o začatom záznamovom konaní. V prípade, ak je kupujúci pasívny a odstúpenie od zmluvy nenamieta, Katastrálny úrad zapíše záznamom vlastnícke právo pôvodného majiteľa.
Je potrebné rozlišovať okamih, kedy dôjde k odstúpeniu od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy predtým ako Katastrálny úrad rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva, kupujúci by mal podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy až potom, čo je kupujúci zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Podľa uvedeného názoru by sa malo rovnako postupovať aj v prípade zrušenia darovacej zmluvy.
Súčasný postup Katastrálnych úradov však podľa nášho názoru koliduje s niektorými procesnými zásadami.
Na zmenu tohto postupu bude zrejme potrebná zmena legislatívy, resp. zmena judikatúry, ktorá by mala vziať na zreteľ aj procesné dôsledky ďalšieho postupu Katastrálnych úradov.
Podľa názoru Úradu by sa takto malo postupovať aj v prípade, ak dôjde k odvolaniu darovania. Teda pokiaľ darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru a následne požiada Katastrálny úrad o zápis svojho vlastníckeho práva, je Katastrálny úrad povinný vyzvať obdarovaného, či s vrátením daru súhlasí alebo ho v opačnom prípade vyzvať, aby podal v určenej lehote žalobu, buď o určenie neplatnosti výzvy na vrátenie daru (ak obdarovaný ešte nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti), alebo o určenie vlastníckeho práva (ak obdarovaný je už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti). Katastrálny úrad súčasne poučí obdarovaného o následkoch nepodania žaloby.
Vychádza sa z právneho názoru potvrdeného judikatúrou Najvyššieho súdu SR, že k zániku darovacej zmluvy dochádza doručením výzvy na vrátenie daru, ktorá vyvoláva obdobné účinky ako odstúpenie od zmluvy.