Návrh na vklad pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva: Sprievodca a vzory

Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva: podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V oboch prípadoch je možné vyporiadanie dohodou. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Tento článok sa zameriava na návrh na vklad pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), pričom poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)?

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Ak už máte rozvod úspešne za sebou, je čas na vyporiadanie majetku nadobudnutého v manželstve (tzv. majetku v BSM). Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Prvá časť ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa krajského súdu ,,Obchodný podiel ako taký, je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 však vyjadril a odôvodnil názor, že „… obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“.

Formy vyporiadania BSM

Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.

Lehota na vyporiadanie BSM

K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona. Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.“

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Súdne vyporiadanie BSM

Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Procesnému princípu formálnej pravdy odporuje § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonný (ďalej len „OZ“): „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Princípy konania o vyporiadaní BSM

• Dispozičný princíp: Je upravený v čl.
• Prejednačný princíp: Súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na základe predložených dôkazov - strany teda určujú predmet konania. V zmysle § 215 ods.
• Koncentračná zásada: Podľa § 153 OZ: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Návrh na vklad do katastra nehnuteľností

Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1.

Náležitosti návrhu na vklad

Návrh na vklad musí obsahovať povinné náležitosti v zmysle katastrálneho zákona. Zmeny v katastrálnom zákone, ktoré priniesla novela účinná od 1. októbra 2018, mení aj náležitosti návrhu na vklad. V prípade, ak povinné náležitosti návrh na vklad nebude obsahovať, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, konanie o návrhu na vklad preruší. Súčasne vyzve účastníka konania, aby v určitej lehote odstránil nedostatky návrhu alebo jeho príloh. Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú vkladom, záznamom alebo poznámkou, v súlade s § 4 katastrálneho zákona. Vklad je teda jedna z foriem zápisu do katastra. V súlade s § 5 ods. špecificické náležitosti a prílohy návrhu na vklad v súlade s § 30 a nasl.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

1. Každý návrh musí obsahovať údaje o osobe, ktorá ho podáva. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa o povolení vkladu začína na návrh účastníka. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Teda napríklad ak je účastníkom kúpnej zmluvy predávajúci a kupujúci, konanie sa začína na návrh podaný predávajúcim i kupujúcim.
2. To, ktorému okresnému úradu návrh adresovať, závisí od toho, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej sa návrh týka. Podľa § 22 ods. 2 a 3 KZ je príslušný ten okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
3. Novela katastrálneho konania zaviedla ako jednu z povinných náležitostí aj predmet návrhu. Predmetom môže byť vklad, záznam, poznámka, oprava chýb katastrálneho operátu.
4. Návrh na vklad musí obsahovať všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Uvedené upravuje § 30 ods. Napríklad ak zmluva obsahuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predajom nehnuteľnosti a súčasne zriadenie vecného bremena k určitej nehnuteľnosti.
5. Označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. Katastrálny zákon však špecifikuje, ako tieto nehnuteľnosti označiť.
6. V návrhu na vklad sa musí uviesť veľkosť spoluvlastníckeho podielu zlomkom k celku. Teda napr.
7. Prílohy k návrhu na vklad sa v návrhu musia označiť. Nestačí ich teda len priložiť. Prílohami návrhu na vklad sú v zmysle § 30 ods. plnomocenstvo, ak je niektorý z účastníkov konania zastúpený splnomocnencom. Podpis splnomocniteľa (účastníka konania, ktorý udeľuje plnomocesntvo) musí byť úradne overený, ak sa úradne overenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. ďalšie listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Týmito listinami môže byť napríklad geometrický plán, pokiaľ ide o geometrický plán vyhotovený pred 1. Pri podaní návrhu na vklad elektronicky, sa aj prílohy prikladajú elektronicky. Musia byť však autorizované v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z.
8. pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 (napr. Číslo úradného overenia geometrického plánu postačuje v týchto prípadoch, iba ak ide o geometrické plány vyhotovené po 1. Ak ide o geometrické plány vyhotovené pred 1. októbrom 2018, tie sa musia k návrhu priložiť.
9. Povinne zverejňované zmluvy upravuje zákon č. 211/2000 Z.
10. Žiadosť o urýchlené konanie o vklade nie je povinnou náležitosťou. So žiadosťou o urýchlené konanie je spojený vyšší správny poplatok v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení v Prílohe, časť I. Výšku poplatku za návrh na vklad je možné znížiť tým, že sa podá vopred oznámenie o návrhu na vklad podľa § 30 ods. 3 katastrálneho konania.

Elektronické podanie návrhu na vklad

V rámci vkladového konania treba dbať na to, aby prílohy elektronického podania k návrhu na vklad spĺňali náležitosti podľa katastrálneho zákona. Pri elektronickom podaní musia byť všetky prílohy návrhu na vklad (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, geometrický plán, vyhlásenie správcu bytov a nebytových priestorov, dohoda o splnomocnení a pod.) vyhotovené v elektronickej podobe a podpísané kvalifikovanými elektronickými podpismi všetkých osôb, ktorých sa dané dokumenty týkajú. Ak sa v listinnom podaní vyžaduje osvedčený podpis, v elektronickom podaní mu zodpovedá kvalifikovaný elektronický podpis opatrený časovou pečiatkou.

Pokiaľ je účastník konania zastúpený splnomocnencom, k návrhu na vklad je potrebné priložiť aj dohodu o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení sa môže vyhotoviť buď ako elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom splnomocniteľa s časovou pečiatkou a kvalifikovaným elektronickým podpisom splnomocnenca alebo ako dokument v papierovej podobe, ktorý treba následne zaručene konvertovať do elektronickej podoby oprávnenou osobou v súlade so zákonom o e-Governmente. Na uvedený účel postačí aj jednostranné plnomocenstvo podpísané splnomocniteľom. Takto vytvorený elektronický dokument je potom potrebné priložiť ako prílohu k návrhu na vklad, ktorý bude podávať splnomocnenec zo svojej elektronickej schránky. Uvedené neplatí, ak elektronické podanie realizuje advokát a zmluva obsahuje autorizačnú doložku a jeho kvalifikovaný elektronický podpis. Rovnako môže elektronické podanie uskutočniť aj notár, ak zmluvu vyhotoví vo forme notárskej zápisnice a opatrí kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk je možné uskutočniť elektronický návrh na vklad aj s prílohami cez službu Všeobecná agenda. Náležitosti elektronického podania sú rovnaké ako pri písomnom podaní. Pri elektronickom podaní sa podáva jeden rovnopis návrhu a jeden rovnopis príloh. Ak sa v písomnom podaní vyžaduje osvedčený podpis, v elektronickom podaní mu zodpovedá kvalifikovaný elektronický podpis.

Ak elektronické podanie spĺňa všetky zákonné náležitosti, výška správnych poplatkov sa znižuje o 50 %.

Vzor návrhu na vklad

Nižšie uvádzame vzor Návrhu na vklad, ktorý je potrebné si upraviť podľa toho, akému okresnému úradu sa podáva, kto ho podáva, akej nehnuteľnosti sa týka, akého právneho úkonu sa týka, aké sú prílohy a podobne. Tento vzor sa týka návrhu na vklad vlastníckeho práva k pozemku na základe kúpnej zmluvy. Časti vzoru označené ako [doplniť] je potrebné doplniť podľa obsahu.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Okresný úrad [Doplniť]## Katastrálny odbor## [Doplniť adresa]## Vec: Návrh na vklad vlastníckeho práva

Navrhovateľ: [Doplniť meno a priezvisko/názov]

[Doplniť adresa/sídlo]## Účastníci konania:

• [Doplniť meno a priezvisko/názov], [Doplniť adresa/sídlo], ako predávajúci
• [Doplniť meno a priezvisko/názov], [Doplniť adresa/sídlo], ako kupujúci

Prílohy:

• Kúpna zmluva zo dňa [Doplniť dátum] - 2x
• [Doplniť ďalšie prílohy]

Popis nehnuteľnosti:

• Katastrálne územie: [Doplniť]
• Parcelné číslo: [Doplniť]
• Druh pozemku: [Doplniť]
• Výmera: [Doplniť]

Žiadosť:

Žiadame, aby Okresný úrad [Doplniť], katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti na základe priloženej kúpnej zmluvy.

V [Doplniť], dňa [Doplniť]

[Podpis navrhovateľa]

Dohoda o vyporiadaní BSM a katastrálne konanie

Správny orgán na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na skutočnosť, či bol podaný návrh na vklad tejto dohody v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo bol podaný až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva. Dohoda je vo svojej podstate zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podpis dohody bývalými manželmi je vlastne „titulus“. Účastníkom dohody vznikajú práva a povinnosti, avšak na zavŕšenie tohto právneho úkonu je potrebný „modus“, ktorým je v uvedenom prípade vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno hovoriť o nadobudnutí vecno-právnych účinkov samotnej dohody a zavŕšení prevodu vecného práva k nehnuteľnosti.

Lehota na podanie návrhu na vklad

Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody, čomu sa dosť podrobne venoval aj komentovaný článok.

Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť.

Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

tags: #návrh #na #vklad #jedného #účastníka #konania