Návrh na Vstup do Konkurzného Konania a Súdny Poplatok: Komplexný Prehľad

Úvod

Vstup do konkurzného konania predstavuje významný krok pre dlžníkov aj veriteľov. Tento článok sa zameriava na návrh na vstup do konkurzného konania so zreteľom na súdny poplatok a súvisiace aspekty, pričom zohľadňuje legislatívny vývoj a aktuálne postupy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov po odborníkov v danej oblasti.

Legislatívny rámec a transpozícia smernice EÚ

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Nová právna úprava rieši požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.

Cieľ a účel preventívneho konania

Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Preventívne konanie sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Preventívna Reštrukturalizácia: Verejná a Neverejná Forma

V súlade s cieľmi smernice sa zavádzajú nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ktorými sú verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípade konkurzu, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou v súlade s ustanoveniami smernice. Riešenie hroziaceho úpadku zákonom sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby, ktorá je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Vylúčenie týchto subjektov je odôvodnené najmä existujúcou osobitnou právnou úpravou dohľadu a riešenia krízových situácií týchto osobitných subjektov. Vylúčenie, ak ide o večné subjekty práva (napr. štát), môže byť absolútne alebo relatívne, a to pokiaľ ide o subjekty, ktorých úpadok resp. hroziaci úpadok podlieha osobitným pravidlám riešenia (napr.

Medzi jednotlivými pojmami sa vymedzujú aj pojmy ako drobný veriteľ, malý veriteľ, relevantný veriteľ a významný veriteľ, pričom na určenie postavenia konkrétneho veriteľa v rámci preventívneho konania je rozhodujúci stav v čase začatia preventívneho konania, t. j. v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „návrh“) alebo v čase oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu.

Povinnosti dlžníka a úloha poradcu

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom. Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná ,a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany.

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu.

V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu (rozsah poistného krytia je ponechaný na úvahu dlžníka, prípadne odporúčanie veriteľov). Okrem uvedeného sa zavádza povinnosť poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, bezodkladne písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak sa o úpadku dlžníka poradca dozvedel v priebehu vykonávania svojej funkcie poradcu v preventívnom konaní. Poradca je tiež povinný sa zúčastniť informatívnej a schvaľovacej schôdze. Osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ by mal poradca vykonávať činnosti alebo poskytovať služby v rámci riešenia hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, na ktoré osobitné predpisy vyžadujú splnenie určitých zákonných podmienok a predpokladov pre výkon takejto činnosti alebo na poskytovanie konkrétnych služieb, poradca musí tieto podmienky a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi spĺňať.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Odmena Poradcu

Upravujú sa niektoré pravidlá pre odmenu poradcu, ktorá by potenciálne mohla ohrozovať uspokojenie veriteľov, ak preventívne konanie nepovedie k vyriešeniu problémov dlžníka. Odmena poradcu je závislá samozrejme od zmluvnej voľnosti. Odmena poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie nepodlieha žiadnemu procesu schvaľovania alebo posudzovania jej primeranosti alebo neprimeranosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená časť odmeny“) schvaľuje veriteľský výbor. Pokiaľ veriteľský výbor schváli odmenu poradcu, ktorá mu patrí za výkon funkcie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo schváli úhradu neuhradenej časti jeho odmeny, poradca sa v tejto schválenej výške odmeny alebo neuhradenej časti jeho odmeny považuje za nedotknutého veriteľa, a teda dlžník mu je povinný plniť túto schválenú odmenu v dohodnutom rozsahu v dohodnutých termínoch splatnosti.

Úpadok a platobná neschopnosť

Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. Druhou alternatívou je predlženie, ktoré je zákonom definované ako: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Dlžník je povinný predchádzať úpadku.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Podrobné náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu sú vymedzené v ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého je dlžník, ktorý je právnickou osobou, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Táto povinnosť dlžníka plní prevenčnú funkciu. Včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je veriteľom, musí v návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanoveným spôsobom preukázať, že má právo požadovať plnenie od osoby, ktorú v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil ako dlžníka. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ je ďalej povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie.

Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Súdny poplatok

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach. Za podanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra sa neplatí žiadny súdny poplatok.

Konkurzné Konanie: Základné princípy

Zodpovednosť za škodu

Zákon ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako polovica najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti, čo je de lege lata 12 500 eur. V záujme funkčnosti tejto sankcie zákon zakazuje dohodu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a povinnou osobou, ktorou by sa vylúčilo alebo obmedzilo toto právo. Zákon ďalej zakazuje, aby v spoločenskej zmluve alebo v stanovách došlo k obmedzeniu alebo vylúčeniu práva na zmluvnú pokutu. Právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena.

Povinnosti Súdu

Súd do 5 dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä poučenie o možnostiach dlžníka, výzvu na vyjadrenie sa k návrhu a informáciu o predbežnom správcovi.

Preddavok na konkurz

Preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy. sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate.

Prihlásenie pohľadávok

Súd vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Na oneskorené prihlášky sa neprihliada. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. Prihláška musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce zabezpečovacie právo. Ak prihlásené pohľadávky možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.

Veriteľský výbor

Schôdze veriteľov prostredníctvom insolvenčného registra. Správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov.

Súpis majetku

Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Údaje o majetku do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. Pohľadávky. Hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Preddavok na úhradu trov znaleckého posudku.

Speňažovanie majetku

Speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Prevod a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Predpisu. Má príslušné povolenie alebo licenciu. Speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. Ustanovenia osobitného predpisu. A zmluvnými predkupnými právami. Nie je vlastníkom veci.

Uspokojovanie veriteľov

Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. Ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. Súdu na schválenie. Domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Námietku sa neprihliada. Oddelenej podstaty. Všeobecnej podstaty. Až keď podmienená pohľadávka vznikne. Rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Konečný rozvrh výťažku (ďalej len "konečný rozvrh výťažku").

Likvidácia spoločnosti

Likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok, teda spoločníkov. V prípade, že sa podnikateľ rozhodne ukončiť podnikanie a má záujem vymazať spoločnosť s ručením obmedzeným z obchodného registra, tak musí mať v prvom rade uhradené všetky dlhy. Podmienkou na zrušenie spoločnosti s likvidáciou je totiž dostatok majetku na vysporiadanie všetkých záväzkov spoločnosti. Najlepšie teda je, ak predtým, ako sa rozhodnete pre zrušenie spoločnosti, pripravíte za účelom zistenia účtovného stavu mimoriadnu účtovnú závierku. V prípade, že spoločnosť už dlhšie nepodniká, postačí, ak so pozriete posledné podané daňové priznanie a účtovnú závierku, ktoré Vám poskytnú obraz o stave majetku spoločnosti, o výške záväzkov a pohľadávok. Pokiaľ spoločnosť eviduje v účtovníctve hnuteľný majetok, je vhodné ho ešte pred vstupom do likvidácie vyradiť, nakoľko v priebehu likvidácie musí likvidátor všetok majetok spoločnosti speňažiť. Tento majetok by mal likvidátor v priebehu likvidácie predať za čo možno najvyššiu cenu, aby nepoškodil spoločnosť, veriteľov a spoločníkov. Z výťažku sa potom vyplatia veritelia a zvyšok sa ako likvidačný zostatok rozdelí medzi spoločníkov. Teda likvidátor istým spôsobom zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom aj spoločníkom, jeho cieľom by malo byť dosiahnutie maximálnej výšky likvidačného zostatku. Účelné je rovnako postupovať aj v prípade záväzkov a pohľadávok, teda záväzky vyplatiť ešte pred vstupom do likvidácie, aby veritelia nemuseli prihlasovať svoje pohľadávky.

Po zistení, že je možné spustiť likvidáciu spoločnosti, je potrebné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti. Na tomto valnom zhromaždení spoločníci schvália zrušenie spoločnosti bez právneho nástupcu a jej vstup do likvidácie a vymenujú aj likvidátora. Likvidátor môže byť ustanovený aj neskôr, avšak najneskôr do 60 dní od zrušenia spoločnosti. Vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu (konateľa) konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti, teda valného zhromaždenia. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Ak likvidátor zistí, že likvidovaná spoločnosť je v predĺžení (jednoducho povedané, spoločnosť má väčšie záväzky ako majetok a má aspoň dvoch veriteľov), podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu.

Likvidátor počas celej likvidácie zisťuje majetok spoločnosti. Základný zoznam majetku vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Spoločnosť je povinná podľa zákona o účtovníctve viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Likvidátor zostaví mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie. Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov spoločnosti priebežne.

Ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, likvidátor zostaví mimoriadnu účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

V návrhu na výmaz sa uvedie deň zrušenia spoločnosti a ako právny dôvod zrušenia aj rozhodnutie príslušného orgánu spoločnosti o jej zrušení a vstupe do likvidácie. Ako právny dôvod výmazu sa uvedie „dobrovoľný výmaz“. Za podanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra sa neplatí žiadny súdny poplatok. Likvidácia spoločnosti od jej začiatku až po koniec, ktorý končí výmazom spoločnosti z obchodného registra trvá spravidla v jednoduchších prípadoch minimálne 6 kalendárnych mesiacov.

tags: #návrh #na #vstup #do #konkurzného #konania