Nárok na výživné počas trvania manželstva: Kompletný sprievodca

Výživné je téma, ktorá sa často spája s rozvodom a deťmi. Málokto však vie, že nárok na výživné môže vzniknúť aj počas trvania manželstva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od právneho základu až po praktické rady, ako postupovať v prípade, že si manžel neplní svoje povinnosti.

Úvod

Často sa stretávame s otázkou, či má manželka nárok na výživné od manžela, ak ešte nie sú rozvedení, alebo či musí čakať až na rozvod. Manžel sa vyhráža, že ak podáte návrh na rozvod manželstva, neuvidíte na deti ani cent. Pravda je však taká, že sa od vás odsťahoval a na deti vám už teraz neprispieva akoukoľvek sumou, ani na spoločnú domácnosť. Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná a závisí od konkrétnych okolností.

Vyživovacia povinnosť rodičov a manželov: Základné princípy

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Vyživovacia povinnosť rodičov (matky a otca dieťaťa) k maloletým deťom predstavuje základnú ekonomickú stabilitu detí a to formou zabezpečenia výživy voči vlastným deťom. Právnymi subjektmi vyživovacej povinnosti sú rodičia dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či sú títo rodičia zosobášení alebo nie. Náš právny poriadok týmto, že pri vyživovacej povinnosti hovorí striktne o rodičoch dieťaťa a nie o manželoch, nerozlišuje ani medzi deťmi, ktorých rodičia sú alebo nie sú zosobášení. V zmysle práva má teda každé dieťa (…aj dieťa nezosobášených rodičov) právo na výživné a toto právo mu nikto nemôže odňať. Dieťaťu vznikne nárok na vyživovaciu povinnosť od svojich rodičov (teda nie manželov či partnerov) okamihom narodenia a toto právo má dieťa až do času, kým nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich základnou povinnosťou a vzniká priamo zo zákona, nie je potrebné súdne rozhodnutie.

Ak žijete s manželom alebo partnerom, zákon predpokladá, že si obaja plníte svoju vyživovaciu povinnosť. Problém nastane až vtedy, ak si jeden z rodičov svoju povinnosť neplní alebo ak rodičia dieťaťa spolu nežijú alebo ak sa rozvádzajú, rozchádzajú. Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie súdu určiť vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká len v prípade, ak:

• sa manželstvo rodičov maloletého rozvádza,
• rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
• rodičia maloletého dieťaťa spolu síce žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní dobrovoľne.

Teda, aj keď ste s manželom a otcom dieťaťa v jednom, stále v manželskom zväzku a otec dieťaťa s vami nežije alebo si len jednoducho neplní svoju vyživovaciu povinnosť, nemusíte vôbec čakať až na samotný rozvod manželstva, ktorým súd vaše manželstvo rozvedie a určí, aká bude výška vyživovacej povinnosti druhého rodiča.

Prečítajte si tiež: Ochrana rodiny a dieťaťa

Pre zrozumiteľnosť uvádzame, že v konaní o rozvod manželstva sa upravuje výška výživného na deti až na čas po rozvode manželstva do budúcna, nie pre čas predtým. Ak si teda rodič dieťaťa (aj keď v právnej pozícií manžela), svoju vyživovaciu povinnosť neplní, máte možnosť podať na súd návrh na určenie jeho vyživovacej povinnosti do času konania o rozvod manželstva, resp. toto konanie o rozvod manželstva ani len nenastane. Ide o úplne samostatné konanie, ktoré môže ale ani nemusí vyústiť do rozvodu manželstva.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Podľa § 71 zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Citované ustanovenie vychádza z predpokladu, že počas trvania manželstva majú mať manželia v zásade rovnakú životnú úroveň. Vyplýva to okrem iného aj zo základných zásad zákona o rodine, v zmysle ktorých je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy, v ktorom sú obaja manželia rovnocenní v právach i povinnostiach (Čl. 1 ZR).

Manželia si sú vzájomne povinní zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, trvajúcu od uzavretia manželstva až po jeho rozvod. Ak jeden manžel neprispieva na spoločné výdavky alebo neplní vyživovaciu povinnosť, vzniká nerovnováha v ich životnej úrovni. Ak sa na jej vyrovnaní nevedia dohodnúť, môže sa ktokoľvek z manželov obrátiť na súd, ktorý určí výšku výživného tak, aby vyrovnal túto nerovnováhu.

Kedy vzniká nárok na výživné počas manželstva?

Nárok na výživné počas manželstva vzniká vtedy, ak jeden z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť a tým znižuje životnú úroveň druhého manžela. Najčastejšie ide o prípady, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária alebo jeden z manželov zarába podstatne viac a neprispieva primerane na chod domácnosti a potreby rodiny.

V praxi sa často stretávame s tým, že jeden z manželov opustí spoločnú domácnosť, manželia spolu prestanú hospodáriť, ale jeden z nich zarába podstatne viac a vznikne problém so zásadou rovnakej životnej úrovne. Väčšinou ide o ženy, ktoré sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, a nemajú také finančné možnosti ako zarábajúci manžel. Dôležitá skutočnosť, ktorú je potrebné brať do úvahy je, že vznikom (uzavretím) manželstva, vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (majetok manželov), s ktorým majú právo nakladať obaja manželia.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Kým manželia spolu žijú v spoločnej domácnosti a spoločne hospodária, platí, že nemajú nárok na výživné medzi sebou. V slovenskej právnej úprave (na rozdiel napr. a ak existuje bezpodielové spoluvlastníctvo, tak dôkaz toho, že manželia spolu nehospodária.

Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na výživné počas manželstva?

Návrh na súd

Ak si manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, je potrebné podať na súd návrh na určenie výživného. V návrhu je potrebné uviesť:

• údaje o manželoch (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo),
• údaje o deťoch (ak sa návrh týka aj výživného na deti),
• dôvody, pre ktoré žiadate o výživné (napr. manžel neprispieva na chod domácnosti, nežijeme spolu),
• výšku požadovaného výživného,
• dôkazy (napr. potvrdenie o príjme, výdavkoch, svedecké výpovede).

Splnenia vyživovacej povinnosti pre manžela sa možno domáhať aj formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej ako „CMP“). V návrhu je okrem iných náležitostí podstatné opísať najmä dôvodnosť a trvanie nároku na výživné (§ 326 ods. Je tiež dôležité vedieť, že v tomto súdnom konaní „nie je možné určiť nevyhnutný rozsah výživného na manžela aj s ohľadom na náklady na maloleté dieťa. Výživné na manžela nemá súvis s výživným na maloleté dieťa, ide o dva odlišné nároky, o ktorých sa rozhoduje v samostatných konaniach.

Súdne konanie

Po podaní návrhu súd nariadi pojednávanie, na ktorom vypočuje oboch manželov a vykoná dokazovanie. Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Rozhodnutie súdu

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodne o výške výživného. Rozhodnutie súdu je záväzné a je potrebné ho rešpektovať. V prípade, že povinný manžel neplatí výživné dobrovoľne, je možné ho vymáhať prostredníctvom exekúcie.

Na aký súd sa obrátiť?

Návrh na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa podáva na súd (miestna príslušnosť), v obvode ktorého má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Čo bude predmetom súdneho konania?

Predmetom súdneho konania bude preukazovanie:

• výdavkov na strane dieťaťa,
• príjmu povinného rodiča (jeho výšku si súd vie zistiť sám), tiež aj jeho schopnosti (akú má možnosť pracovať, ak napríklad nepracuje alebo sa práci vyhýba…), možnosti (reálne uplatnenie na trhu práce v obore aký má vyštudovaný na základe ukazovateľov štatistického úradu…) a majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, cenností, cenných papierov, bankových účtov, vlastníctva motorových vozidiel…),
• frekvencia stretávania sa s maloletým dieťaťom a najlepší záujem dieťaťa.

Čo hovoria paragrafy?

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (minimálne výživné).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výška výživného a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Výška výživného závisí od viacerých faktorov, ako sú:

• príjem oboch manželov,
• majetkové pomery oboch manželov,
• potreby oprávneného manžela (napr. náklady na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť),
• starostlivosť o deti a domácnosť.

Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa citovaného ustanovenia prihliada sa na schopnosti - t. j. zdravotný stav, osobné vlohy, danosti, vedomosti, vzdelanie, na možnosti - t. j. pracovný trh a možnosť zamestnať sa, na majetkové pomery - t. j. príjem, majetok (hnuteľný, nehnuteľný), ale i pôžičky, úvery, dlhy. Prihliada sa na to, či sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - napr. z dôvodu, že odmieta cestovať za výhodnejšou prácou, ukončenie podnikateľskej činnosti, i majetkového prospechu - napr. ak odmietne dedičstvo, dar, výhru. Takisto sa prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktorými môžu byť podnikateľské riziko, pochybné, špekulatívne transakcie s vidinou rýchleho zisku a pod.

Špecifické situácie

Manžel je nezamestnaný

Aj v prípade, že je manžel nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť. Súd prihliada na jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa. Ak sa manžel vyhýba práci, súd môže určiť výživné aj na základe jeho potenciálneho príjmu.

Zákon vyžaduje aj od rodičov, ktorí sú bez práce, aby na svoje deti prispievali v tomto čase aspoň v minimálnom rozsahu. Výživné má totiž prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Tejto povinnosti sa pritom rodič nemôže nijako zbaviť. Ak si ju neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ust. § 207 ods. Vzhľadom na vyššie uvedené, upozornite manžela na následky neplnenia si vyživovacej povinnosti. V prípade, ak Vám nebude mesačne dávať na deti aspoň minimum (pokiaľ nie je bez svojej viny zamestnaný), podajte návrh na určenie výživného na súd.

Manžel podniká

V prípade, že manžel podniká, súd skúma jeho príjmy z podnikania. Ak manžel úmyselne znižuje svoje príjmy, aby sa vyhol plateniu výživného, súd môže prihliadnuť na jeho reálny potenciál zárobku.

Manžel poberá diéty

Ak manžel pracuje ako vodič kamióna a poberá diéty, tieto sa započítavajú do jeho príjmu pri určovaní výšky výživného. Predmetné náhrady sa započítavajú do príjmu, čo je podporené aj judikatúrou. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča.

Rozpor s dobrými mravmi

Výživné medzi manželmi, rovnako ako v iných prípadoch výživného podľa prvej až piatej hlavy tretej časti zákona o rodine však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.

Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 a § 19 zákona o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia.

Zánik nároku na výživné počas manželstva

Nárok na výživné počas manželstva zaniká:

• právoplatným rozvodom manželstva,
• smrťou jedného z manželov,
• ak sa zmenia pomery a oprávnený manžel je schopný sám sa živiť.

Výživné po rozvode

Príspevok na výživu rozvedeného manžela sa uplatňuje po rozvode a je určený pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška príspevku je obmedzená na pokrytie primeraných výdavkov a nemá za cieľ udržať pôvodnú životnú úroveň. Rozvedený manžel má právo na určenie výživného na súde, ak splní určené zákonné podmienky. Táto povinnosť trvá maximálne päť rokov po rozvode a môže byť predĺžená len v prípade manžela, ktorý nie je schopný sa živiť sám.

tags: #nárok #na #výživné #počas #manželstva