
Rozvod, rozchod rodičov alebo zmena životnej situácie často vedú k potrebe upraviť starostlivosť o maloleté deti. Rodičovská dohoda má v slovenskej legislatíve dôležité postavenie. Zákonodarca verí, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na návrh na starostlivosť o maloleté deti, vrátane vzorov a dôležitých informácií, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tejto zložitej oblasti.
Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
Rozvádzajú sa alebo spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.
Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).
Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká:
Znamená to, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obami rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
Spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb.
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to:
Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa.
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
V Dunajskej Strede dňa 25. 11.
Žalobca: Teodora Blatňáková, nar. 18. 08., bytom…
Žalovaný: Dominik Blatňák, nar. 19. 12., bytom…
Vec: Návrh na zmenu rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi Jankou Blatňákovou, nar. 28. 03. a Jánom Blatňákom, nar. 11. 07.
Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1C/18/2010-17 zo dňa 14. 12. Následne bolo na návrh otca zmenené rozhodnutie o úprave styku, a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 03. marca 2011, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.
Dôkazy: Spisy OS Dunajská Streda, sp. zn. 1C/18/2010-17 a 2P/6/2011-20
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti som zamestnaná v obchodnej spoločnosti Superobchod, s.r.o. so sídlom Senegalská 4016, Dunajská Streda, kde pracujem vo viaczmennej prevádzke, kde sa musím prispôsobiť potrebám môjho zamestnávateľa, je pre mňa nevyhnutné, aby došlo k zmene rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a to tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. V ostatnom navrhujem ponechať rozsudok o úprave styku č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 bez zmeny.
Konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm.
Vzhľadom k uvedenému žiadam ctený súd, aby s poukazom na ustanovenie § 163 ods. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 v prvej výrokovej časti, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.
Teodora Blatňáková, v. r.
V Lučenci dňa 7. 10.
Navrhovateľka: Dagmar Kertésová, nar. 19. 12. 1949, bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč.
Alžbeta Molnárová rod. Kertésová, nar. 17. 09. 1969, trvale bytom Nevädzova 7, Lučenec, št. obč.
Ján Molnár, nar. 15. 06. 1971, bytom Bratislava, Mokrohájska 19, št. obč.
Mal. Eugen Molnár, nar. 12. 06. 1997, bytom u navrhovateľky
Vec: Návrh na zverenie maloletého Eugena Molnára do náhradnej osobnej starostlivosti
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 04. 03. 2009 č. k. 19C 120/09-54 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, pričom maloletý bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky Alžbety Molnárovej rod. Kertésovej.
Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 19C 120/09-54
Otec Ján Molnár sa o maloletého nezaujímal od roku 2007, kedy opustil spoločnú domácnosť, ktorú viedol s matkou maloletého. Matka maloletej, ktorá žila po rozvode manželstva v spoločnej domácnosti so mnou, odišla v lete r. 2009 za prácou do Českej republiky, pričom maloletého nechala v mojej starostlivosti. Spočiatku sa vracala domov každý druhý týždeň, no od novembra 2009 doma nebola, ozýva sa len nepravidelne telefonicky, od tejto doby mi na maloletého ani ničím neprispieva. Podľa jej vyjadrení pracuje ako čašníčka a jej príjem predstavuje okolo 15 tis. českých korún.
Maloletého Eugena Molnára vychovávam od malička, mám ho veľmi rada a mám záujem starať sa o neho aj v budúcnosti. Netrpím žiadnym závažným onemocnením, ktoré by mi v starostlivosti o maloletého mohlo brániť, som plne spôsobilá na právne úkony.
Navrhujem, aby Súd mení rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. 19C 120/09-54 zo dňa 04. 03. 2009 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletého Eugena Molnára, nar. 12. 06. 1997 zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletého Dagmar Kertésovej, nar. 19. 12. 1949.
Stará matka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
Otec Ján Molnár je povinný poskytovať maloletému dieťaťu výživné vo výške 50 € mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci.
Matka Alžbeta Molnárová je povinná poskytovať maloletému dieťaťu výživné vo výške 70 € mesačne, počnúc dňom 1. 11. 2010, vždy do 20. dňa v mesiaci.
Dagmar Kertésová, v. r.
Ak chcete podať návrh na súd na zverenie detí do osobnej starostlivosti a návrh na výživné, môžete postupovať aj sama. Pokiaľ si viete návrh sama napísať a budete vedieť súdu predostrieť Váš návrh, v tom prípade advokáta nepotrebujete. Návrh podávate na súde, v mieste kde sa nachádza trvalý pobyt Vašich detí. Návrh musí obsahovať základné náležitosti, t.j. kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísaný a môže byť aj datovaný. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené. Návrh podávate Vy ako matka za účasti Vašich maloletých detí. K návrhu je potrebné priložiť rodné listy detí. V návrhu uvediete komu navrhujete, aby boli deti zverené do starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a kto bude platiť výživné a v akej výške.
Náhradnou starostlivosťou treba rozumieť dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napr. o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu o dieťa postarať ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov. Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti. Nejde však len o „mechanické“ odstránenie pôvodných nedostatkov starostlivosti rodičov. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.
Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti a to a) zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, b) zverenie do pestúnskej starostlivosti a c) zverenie do ústavnej starostlivosti. Pokiaľ nastane stav, kedy sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti rodičov je nevyhnutné čo najskôr dieťaťu zabezpečiť náhradnú starostlivosť, tak aby nebola ohrozená výchova a vývin mal. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného mal. dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady. Pokiaľ je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti fyzickej osoby tak súd v rozhodnutí zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k mal. dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o mal. dieťa má táto osoba právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia mal. dieťaťa spoločne. Pokiaľ sa však táto osoba domnieva, že rodičia rozhodli v podstatnej veci nesprávne a v rozpore so záujmom mal. Rodičia mal. dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach mal. dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu ako aj právo sa s mal. dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí mal. dieťa do náhradnej starostlivosti zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s mal. dieťaťom, upraví styk súd.
Pokiaľ sa domnievate, že rodičia mal. dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu mal. dieťaťa, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR. Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko mal. dieťa.
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o mal. dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči mal. dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s mal. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby v oblasti rodinného práva pri zastupovaní v konaní o zverenie mal. Podrobné zistenie a zhodnotenie skutkového stavu najmä posúdenie dôvodnosti náhradnej osobnej starostlivosti o mal. Vypracovanie a podanie návrhu na súd vrátane potrebných príloh. Zastupovanie v konaní pred súdom až do právoplatného skončenia veci.
Náhradná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine a s vlastnými rodičmi a to z akýchkoľvek dôvodov.
#