
Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje súbor opatrení, ktorých cieľom je poskytnúť maloletým deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnom rodinnom prostredí, vhodné prostredie pre ich zdravý vývoj a výchovu. Štát vstupuje do situácie, keď rodičia nemôžu alebo nechcú zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, a to prostredníctvom rôznych foriem náhradnej starostlivosti. Hlavným cieľom je, aby dieťa nevyrastalo v ústavnej starostlivosti.
Slovenská legislatíva, najmä Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Medzi hlavné formy patria:
Uprednostňuje sa zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou.
Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu.
Osoba, ktorej má byť dieťa zverené do NOS, musí spĺňať nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.
Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s dieťaťom, upraví styk súd.
Pestúnska starostlivosť je jednou z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)č. 265/1998.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Rodičia zostávajú zákonnými rodičmi dieťaťa, majú právo na kontakt so svojím dieťaťom a sú povinní prispievať na jeho výživu (do 26. roku veku dieťaťa, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie). K pestúnskej starostlivosti patrí aj zabezpečenie kontaktu (telefonického, písomného alebo osobného) s biologickými rodičmi dieťaťa (prípadne aj so starými rodičmi, súrodencami či širšou rodinou), za predpokladu, že oň prejavujú záujem a je to pre dieťa prospešné a bezpečné. Východiskovým bodom je uvedomenie si, že patrí k základným právam a prirodzeným potrebám dieťaťa poznať, aké sú jeho korene a životný príbeh.
Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.
Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.
Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo.
Návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti by mal obsahovať nasledovné:
K návrhu je potrebné priložiť:
Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie potrebné dokazovanie. Súd sa zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o dieťa riadne postarať a či je zverenie do náhradnej starostlivosti v záujme dieťaťa. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči mal. dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s mal.
V súčasnej dobe je možné mnohé úkony v oblasti rodinného práva vybaviť elektronicky, čo šetrí čas a znižuje potrebu osobného kontaktu.