
Právne úkony sú základom každodenného života, od jednoduchých nákupov až po zložité zmluvy. Avšak, nie všetky právne úkony sú platné a účinné. V niektorých prípadoch môže nastať situácia, kedy je potrebné spochybniť platnosť právneho úkonu, a to prostredníctvom návrhu na určenie jeho neúčinnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o návrhoch na neúčinnosť právneho úkonu, vrátane vzorov a praktických príkladov.
Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc).
Dovolanie sa neplatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.
Dôležité je rozlišovať medzi relatívnou a absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Relatívne neplatné právne úkony spôsobujú právne následky len vtedy, keď sa dotknutá osoba neplatnosti nedovolá. Relatívne neplatnými právnymi úkonmi sú len úkony taxatívne vymenované v § 40a OZ. Na relatívnu neplatnosť súd neprihliada z úradnej povinnosti (ako pri absolútnej neplatnosti), ale musí sa jej domáhať dotknutá osoba.
V civilnom sporovom poriadku (CSP) existujú určité obmedzenia týkajúce sa prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu. CSP výslovne neustanovuje, že možno žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu. Dôvodová správa vysvetľuje, že cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Judikát R 61/2007 považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP. Túto žalobu však považoval vo všeobecnosti za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.
Slovenská, česká aj rakúska judikatúra potvrdzuje, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov treba považovať za zásadne neprípustné. Po prvé, žaloba o určenie neexistencie alebo neplatnosti právneho úkonu je vo väčšine prípadov zbytočná, keďže zákon umožňuje žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Po druhé, zbytočnosť žaloby o neplatnosť podčiarkuje aj to, že pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Po tretie, ak by sme pripustili žaloby o neplatnosť právnych úkonov, neexistoval by legitímny dôvod nepripustiť žaloby na určenie iných právnych skutočností.
Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Inak však v oboch prípadoch platí, že ak sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti, právny úkon sa musí považovať za platný a nik iný ho nemôže spochybňovať.
Od 1. 1. 2024 je zmena v pracovných zmluvách a pracovnoprávnej problematike. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnanec nemôže vopred vzdať svojich práv. Takéto vzdanie sa vopred by bolo absolútne neplatné. Išlo by o prípad, ak by sa zamestnanec vopred právnym úkonom (napr. v pracovnej zmluve) vzdal napr.
Vzhľadom na zložitosť právnej problematiky odporúčame obrátiť sa na odborníka v oblasti práva, ktorý vám pomôže s prípravou návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu. Avšak, pre ilustráciu uvádzame vzor návrhu:
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Žalobca: [Meno a priezvisko/Obchodné meno], [Adresa/Sídlo], [IČO]
Žalovaný: [Meno a priezvisko/Obchodné meno], [Adresa/Sídlo], [IČO]
Vec: Návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
Dňa [Dátum] uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol [Popis predmetu zmluvy].
Žalobca sa domnieva, že predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu [Uvedenie dôvodu neplatnosti, napr. nedostatok spôsobilosti na právne úkony, omyl, tieseň].
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd vydal tento
Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa [Dátum] medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol [Popis predmetu zmluvy], je neplatná.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.
[Dátum a Podpis]
V kontexte konkurzného konania je dôležitá inštitúcia odporovateľnosti právnych úkonov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.
tags: #návrh #neúčinnosť #právneho #úkonu #vzor