Navrhovateľ, Odporca a Strana sporu: Prehľad Definícií v Civilnom Procese

Civilný proces je komplexný systém právnych noriem a postupov, ktorého cieľom je poskytovať ochranu subjektívnym právam v prípade ich porušenia alebo ohrozenia. Uplatnenie týchto procesných noriem je podmienené porušením hmotného práva. Medzi základné typy konaní patrí občianskosúdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.

Základné Konania v Civilnom Procese

1. Občianskosúdne konanie: Toto konanie sa delí na sporové a mimosporové. Sporové konanie sa týka sporov o právo medzi účastníkmi a začína sa výlučne na návrh. V sporovom konaní sa uplatňujú princípy ako definícia účastníkov (navrhovateľ, odporca), dispozičná zásada a zásada všeobecnej miestnej príslušnosti. Rozhodnutia v tomto konaní majú deklaratórny charakter.
2. Exekučné konanie: Slúži na nútené vymáhanie pohľadávok.
3. Rozhodcovské konanie: Alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa uskutočňuje pred rozhodcovským súdom.

Účastníci Sporového Konania: Navrhovateľ a Odporca

V sporovom konaní zohrávajú kľúčovú úlohu účastníci, ktorých zákon definuje ako navrhovateľa a odporcu. Účastníkom je ten, koho za účastníka označí zákon, pričom sa prihliada na osoby (orgány), ktorých sa rozhodnutie týka, a na iné subjekty, ak sa rozhoduje o ich procesných právach.

Rozšírená Príslušnosť

Rozšírená príslušnosť medzi súdmi a orgánmi štátu patrí k základným procesným podmienkam. Procesné úkony účastníkov môžu byť vykonané v akejkoľvek forme - písomne, ústne, do zápisnice alebo elektronicky. Dôležitý je obsah úkonu, nie jeho forma (zásada neformálnosti). Podanie musí obsahovať údaje o veci, ktorej sa týka, a čo sa ním sleduje.

Lehoty

Lehoty v civilnom procese majú presne stanovené pravidlá pre plynutie a prerušenie. Lehota začína plynúť od dňa, kedy nastala skutočnosť určujúca jej začatie. Lehota je zachovaná, ak sa úkon urobí na súde alebo pred orgánom, ktorý ho musí doručiť, v posledný deň lehoty. Prerušenie lehoty nastáva napríklad pri strate spôsobilosti byť účastníkom konania.

Zmeny v Civilnom Sporovom Poriadku

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zásadné zmeny v terminológii a postupoch civilného procesu. Pojem "účastník konania" bol nahradený pojmom "strana", pričom stranami sú žalobca a žalovaný. Pojmy "navrhovateľ" a "odporca" sa tak stali minulosťou po 1. januári 2016.

Prečítajte si tiež: Povinnosti pri rozvode manželstva

Spoločenstvo Strán

CSP definuje rôzne typy spoločenstiev strán:

• Samostatné spoločenstvo: Ide o samostatné práva a povinnosti, kde každý žalobca alebo žalovaný vystupuje sám za seba.
• Nerozlučné spoločenstvo: Práva a povinnosti sú také, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje.
• Nútené spoločenstvo: Osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov, ktorí sa na právnom vzťahu zúčastnili. Ak je z hľadiska hmotného práva nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo žalovať viacero subjektov, ide o nútené spoločenstvo.

Zánik Inštitútu Zámeny Účastníctva

Nový právny predpis vypustil inštitút zámeny účastníctva. Nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania má byť riešený výlučne novým sporom, nie pokračovaním pôvodného.

Intervencia

Pojem "vedľajší účastník" nahrádza pojem "intervenient". Kritérium právneho záujmu na výsledku sporu zostáva zachované. Intervenient môže vstúpiť do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore (litisdenunciácie). Súhlas strany, na ktorej bude intervenient vystupovať, sa vyžaduje, ak netvoria nerozlučné spoločenstvo.

Návrh Zákona na Vykonanie Civilného Sporového Poriadku

Návrh zákona na vykonanie Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje rozsiahle novelizačné články. Upravuje napríklad zrušenie poplatkovej povinnosti v prípade zrušených inštitútov a zavádza poplatkovú povinnosť v súvislosti so zavedením kasačnej sťažnosti.

Rekodifikácia Civilného Práva Procesného

Návrh Civilného sporového poriadku bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania v auguste 2014. Ide o jeden z troch predpisov, ktoré majú nahradiť Občiansky súdny poriadok.

Prečítajte si tiež: Ako Postupovať v Dodatočnom Dedičskom Konaní?

Základné Princípy CSP

CSP kladie dôraz na princíp právnej istoty a sudcovskú moc. Účelom zákona je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, posúdi sa podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Sudcovská Koncentrácia Konania

CSP zavádza inštitút sudcovskej koncentrácie konania (§ 144 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Na prostriedky, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť.

Intervencia a Doručovanie

CSP upravuje intervenciu (obdoba vedľajšieho účastníctva) a prináša zmeny v právnej úprave doručovania. Písomnosť určená do vlastných rúk sa považuje za doručenú, ak sa vráti ako nedoručená z adresy evidovanej v registri obyvateľov SR alebo v obchodnom registri.

Predbežné Prejednanie Sporu

CSP zavádza inštitút predbežného prejednania sporu (§ 159 a nasl. CSP). Ide o "predpojednávanie" veci, ktoré sa nariadi pred prvým pojednávaním. Na predbežnom prejednaní sa má súd pokúsiť o zmier medzi stranami a určiť povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania.

Sťažnosť

CSP zavádza nový inštitút opravného prostriedku, tzv. sťažnosť (§ 229 a nasl. CSP). Táto má byť prípustná voči uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú vydané súdnym úradníkom a ktoré sa zároveň doručujú.

Prečítajte si tiež: Návrh na vklad a povinnosti

Novinky v Súdnom Konaní

Zmeny v civilnom procese prinášajú nové povinnosti pre súdy, ako napríklad uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci pri predbežnom prejednaní sporu alebo na prvom pojednávaní.

Novely Súvisiacich Právnych Predpisov

Zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prináša zmeny v pojmosloví a odstraňuje spoplatnenie niektorých inštitútov. V Exekučnom poriadku sa výslovne zakotvilo subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku.

Zmeny v Označovaní Strán

Civilný sporový poriadok mení spôsob označovania procesných strán. Namiesto pojmov "účastník konania", "navrhovateľ" a "odporca" sa používajú pojmy "strany", "žalobca" a "žalovaný".

Miestna Príslušnosť Súdu

Vecne príslušným súdom je Okresný súd, ak zákon neustanoví inak. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt, a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom.

Predbežné Prejednanie Sporu (Detailnejšie)

Predbežné prejednanie sporu upravuje § 168 až 172 CSP a jeho cieľom je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu a uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy sú neprípustné.

Rozsudok pre Zmeškanie

Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 172 ods. 1 CSP). V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného.

Osobitné Konania s Ochranou Slabšej Strany

CSP zavádza osobitné konania s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory). V tomto type konaní bude súd nepriamo "chrániť" slabšiu stranu (spotrebiteľa, zamestnanca a osobu, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná).

Sudcovská Koncentrácia a Zákonná Koncentrácia

Podľa § 153 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (sudcovská koncentrácia). Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania, podľa ktorej bude možné predkladať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Zjavne Neodôvodnená Žaloba

Podľa § 138 CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby.

Sťažnosť (Detailnejšie)

Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Podáva sa do 15 dní od doručenia sťažnosti a musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne.

Neodkladné a Zabezpečovacie Opatrenia

Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty: neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 CSP). Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 OSP).

Doručovanie (Detailnejšie)

Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky, súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarí doručiť písomnosť na túto adresu, súd doručí písomnosť oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu (§ 114 CSP).

Dispozičné Právo Žalobcu

Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania, ktorý má právo ovplyvňovať priebeh a smerovanie súdneho konania.

tags: #navrhovateľ #odporca #strany #sporu #definícia