Negatívny Dopad Rozvodu na Deti: Komplexný Pohľad

Rozvod je komplexný a náročný proces, ktorý ovplyvňuje celú rodinu, pričom najzraniteľnejšími sú deti. Tento článok sa zameriava na negatívne dopady rozvodu na deti, pričom vychádza z rozsiahlych štúdií a výskumov, ako aj z osobných skúseností ľudí, ktorí si týmto procesom prešli. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a ponúknuť možnosti, ako zmierniť negatívne následky rozvodu na psychiku a vývoj detí.

Úvod

V súčasnosti je rozvod čoraz bežnejším javom, no jeho dopad na deti zostáva závažnou témou. Deti rozvedených rodičov čelia rôznym výzvam, ktoré môžu ovplyvniť ich emocionálne, sociálne a akademické fungovanie. Je dôležité pochopiť tieto dopady a hľadať spôsoby, ako deťom pomôcť prekonať toto náročné obdobie.

Rozvodové mýty a realita

Často sa zdôrazňujú ničivé a nezmazateľné účinky rozvodu na deti. Rodina po rozvode sa už nepovažuje za rodinu, ale skôr za torzo rodiny, ktorá nemôže deťom poskytnúť plnohodnotné rodinné zázemie. Takéto hodnotenia vyjadrujú postoj zhovievavej nedôvery, ktorý môže u účastníkov rozvodu vzbudzovať pocit, že sú nerovnocenní alebo nejako poznačení. Môže u nich posilňovať pocity beznádeje a oslabovať ich schopnosť zvládať rozvodovú zmenu.

Negatívny vplyv rozvodu na psychiku detí

Uverejnené: utorok, 13. Za uplynulé štyri desaťročia sa podarilo nazhromaždiť množstvo štúdií zameraných na rozvody, ktoré vo všeobecnosti poukazujú na negatívny vplyv rozvodov na psychiku detí. Dvadsaťpäť rokov trvajúca štúdia tímu psychologičky Judith Wallerstein poukazuje na silnejúci negatívny účinok rozvodu počas dospievania. Vzťahy týchto detí k opačnému pohlaviu sú často ovplyvnené akútnym strachom zo zrady alebo opustenia. Mnohí z nich sa sťažovali, že nikdy nestretli muža alebo ženu v šťastnom vzťahu a vyjadrovali pochybnosti, či takýto vzťah je vôbec možný. Nedávny nárast kohabitácie môže sčasti súvisieť aj s menšou dôverou v manželstvo u dnes už dospelých detí rozvedených rodičov. Keďže vo svojom živote zažili rozvod takpovediac zblízka, mnohí mladí muži a ženy sa obávajú vstupovať do celoživotného zväzku a majú pocit, že sú v istom zmysle hendikepovaní pri hľadaní lásky v manželstve, keďže im chýbajú vzory šťastného vzťahu medzi mužom a ženou. Okrem toho, často nie sú schopní riešiť konflikty a očakávajú zradu či opustenie zo strany milenca, milenky, resp.

Od vydania priekopníckej knihy psychologičky Judith Wallerstein s názvom Druhé šance: muži, ženy a deti desaťročie po rozvode (Second Chances:Men, Women, and Children a Decade After Divorce) pribudlo množstvo štúdií zameraných na vplyv rozvodu na deti. Podľa autorky je skúsenosť s rozvodom spojená so strachom z opustenia, nespavosťou, zvýšenou agresivitou a chronickou nervozitou detí. Novšie štúdie okrem toho upozorňujú na vážne emocionálne napätie a dvojnásobné riziko výskytu vážnych psychických problémov u detí rozvedených rodičov. Načasovanie rozchodu je tiež dôležité. Neexistujú jednoznačné závery, či táto vyššia miera psychického napätia kauzálne súvisí s rozvodom rodičov, alebo namiesto toho s nejakými genetickými faktormi. Štúdie z dvoch univerzít - v Austrálii a vo Virgínii - realizované tým istým výskumným tímom, priniesli veľmi odlišné výsledky. Dve z realizovaných štúdií sledovali jednovaječné a dvojvaječné dvojčatá v Austrálii, ktoré vstúpili do manželstva a mali deti. Niektoré z dvojičiek sa rozviedli. Porovnaním detí rozvedených rodičov s deťmi z nenarušených rodín z tejto vzorky tak mohli vedci určiť vplyv genetického faktora na psychické problémy detí z rozvedených rodín. Okrem toho, existujú ďalšie dôkazy, že psychologické účinky rozvodu závisia od rozsahu konfliktu, ktorý bol medzi rodičmi prítomný pred rozvodom. Ak bol konflikt medzi manželmi vypuklý a dlhodobý, deťom obvykle rozvod psychicky pomohol. Ak bol manželský konflikt mierny, rozvod znamenal pre deti psychickú ujmu. Tento úryvok je v knihe Prečo na manželstve záleží označený ako téza č. 22.

Prečítajte si tiež: Dôsledky pitia alkoholu u seniorov

Ťažkosti detí s prispôsobovaním sa

Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol:

• pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu, a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja,
• narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin,
• narušený vzťah s matkou (alebo s opatrovníckym rodičom).

Účinky rozvodu

Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí, pričom sa porovnávali rodiny úplné, rozvedené a zmiešané. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní. Tieto závery boli dosť prekvapujúce a otvárali otázku, či sa negatívne účinky rozvodu neprejavujú až v dospelosti a neznižujú šance „rozvodových“ detí na spokojnosť v zrelom veku. Zistilo sa, že negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod (bez dlhodobých rodičovských ťahaníc), sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.

Kedy sú deti najviac ohrozené a čo ich poškodzuje

Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí keď:

• deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú (napr. za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba),
• deti sú dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb,
• odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rieši rodič nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá (napr. chladnejším tónom hlasu alebo podráždenými reakciami),
• rodičia opustia zaužívané domáce stereotypy a v živote dieťaťa sa okrem rozvodu a odchodu rodiča vyskytnú ešte ďalšie významné zmeny a záťaže (napr. presťahovanie, zmena školy, strata kontaktu aj so starými rodičmi, kamarátmi, zhoršenie pozície v škole, a pod.),
• deti majú narušený vzťah s opatrovníckym rodičom (u ktorého zostávajú žiť).

Ako deti prežívajú rozvod

V prežívaní záťažových situácií sa deti líšia od dospelých a svoje pocity aj prejavujú inak ako dospelí. Nevedome používajú rôzne obranné mechanizmy a aj pri najväčšej strate môžu reagovať akoby bez citových prejavov. Negatívne emócie si môžu pripustiť len natoľko, nakoľko ich dokážu uniesť, a tak ich striedavo prežívajú a zároveň sa im vyhýbajú. Obávajú sa o svoje budúce blaho. Zaujíma ich, či budú mať všetko, čo mali dovtedy, a to, čo majú iné deti, či dostanú nového rodiča a kedy. Deti ešte nedokážu rozpoznať a opísať to, čo prežívajú a škodlivý stres často vyjadrujú prostredníctvom telesných príznakov.

Prežívanie rozvodu a vek dieťaťa

V každom veku prežívajú deti rozvod iným spôsobom.

Prečítajte si tiež: Dopad striedavej starostlivosti

• deti predškolského veku vzhľadom na svoje egocentrické vnímanie majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov,
• mladší školáci upadajú do stavov ustrašenosti, smútku a plaču,
• deti nad osem rokov sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi. Ak svoje negatívne emócie nemôžu prejaviť, sú zlostné, negativistické a agresívne voči sebe aj iným,
• niektorí predpubertálni a adolescentní chlapci a dievčatá už reagujú úzkostnými a depresívnymi stavmi.

Pohlavie a prežívanie

Deti sa líšia v spôsobe prežívania rozvodu rodičov pohlavím aj obdobím, v ktorom majú najväčšie problémy. Dievčatá prežívajú najhoršie obdobie tesne pred rozvodom a svoje negatívne city obracajú skôr proti sebe. Chlapci, naopak, dávajú svoj zvýšený citový „pretlak“ najavo formou nepriateľstva a agresivity voči svojmu okoliu a ich ťažkosti vrcholia následne po rozvode.

Rozvodové zmeny

Prispôsobovanie detí na rozvodové zmeny a straty prebieha ruka v ruke s tým, ako úspešne a bez prekážok prebieha proces ich smútenia. Tento proces má niekoľko takmer zákonitých fáz, ktoré prebiehajú u každého dieťaťa v inej intenzite, v inej dĺžke a v inom poradí.

Mechanizmus reakcií dieťaťa

Keď sa deti dozvedia o rozhodnutí rodičov rozísť sa, obvykle ich to šokuje, a to aj napriek tomu, že predtým boli neraz svedkami rodičovských konfliktov a nezhôd. Okrem výnimočných prípadov deti rozvod nechcú a živia v sebe nádej, že rozpory medzi rodičmi skončia a že zase bude dobre. Ak sa tak nestane, začnú v tom mať chaos a sila vlastných citov ich natoľko vyľaká, že sa radšej stiahnu, odmietajú hovoriť aj plakať. Niektoré deti sami pred sebou popierajú neželanú skutočnosť a tvária sa, akoby rodič bol niekde na ceste a každú chvíľu sa mal vrátiť. Niektoré presunú svoj záujem na inú osobu alebo zviera a navonok sa správajú, akoby sa ich rozvod netýkal.

Sú deti, ktoré začnú hneď smútiť, žialiť, ľahko sa rozplačú, strácajú záujem o dovtedajšie aktivity, zhorší sa im spánok, nemajú chuť k jedlu, majú rôzne telesné ťažkosti alebo sú často choré. V tejto fáze je dôležité, aby mohli voľne prejavovať svoje city a aby dostávali od rodičov veľa fyzickej nehy a útechy. Potrebujú intenzívny kontakt aj s odchádzajúcim rodičom, inak môžu upadnúť do depresie. U chlapcov sa depresia môže prejavovať aj ako nadmerný nepokoj a hyperaktivita. Toto obdobie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Deti potrebujú zvýšený pocit bezpečia a ochrany. Rozvodom o ne prichádzajú. Boja sa, že zostanú celkom opustené. Prežívajú úzkosť a strach z budúcnosti. Je dobré, keď sa podarí rozptýliť ich obavy a ubezpečiť ich, že vždy sa má o ne kto postarať.

Prejavy strachu

Strach a úzkosť môžu mať u detí najrôznejšie prejavy: od návratu k už prekonaným detským formám správania (pomočovanie a pod.) cez po nočné mory, nadmerné lipnutie na zostávajúcom rodičovi a pod.

Prečítajte si tiež: Slovensko a dohody o voľnom obchode

Zbavenie sa falošnej nádeje

Aby deti dospeli k zmiereniu a prijali rozvodovú rodinnú zmenu, musia sa zbaviť falošnej nádeje, že sa ich rodičia ešte k sebe raz vrátia. Rodičia, ktorí sa správajú nejednoznačne, môžu nepriamo živiť ich ilúzie a sťažovať im konečné vyrovnanie sa s rozvodovou situáciou. Deti, ktoré roky márne dúfajú v spoločný život s rodičmi, sú permanentne citovo zaťažované, čo oslabuje ich schopnosť zvládať iné vývinové úlohy a znižuje kvalitu ich života.

Čo deťom uľahčuje zvládnutie rozvodu

Ak rodičia včas skončia s konfliktami, podarí sa im prebudovať manželský vzťah na vzťah spolurodičovský (ľudsky korektný a slušný) a obaja pokračujú v starostlivosti o dieťa, vytvoria tým základný predpoklad na to, aby sa dieťa dostalo z rozvodovej situácie bez väčšej ujmy.

Vzťah rodiča k dieťaťu

Dôležitá je kvalita vzťahu rodičov s dieťaťom. V predrozvodovom období majú mnohí rodičia sklon upadať v správaní voči dieťaťu do extrémov. Keď sú zaplavení deštruktívnymi emóciami, dieťa dostatočne nevnímajú, strácajú s ním kontakt a neberú ohľad na jeho city. Keď sa upokoja, začnú sa cítiť vinní a svoje či partnerove chyby sa snažia vynahradiť dieťaťu tým, že ho zahŕňajú nadmernou pozornosťou a láskou a dovoľujú mu aj to, za čo by ho inak trestali. Akoby sa potom dieťa proti svojej vôli viezlo na zážitkovom ruskom kolese, pričom nikdy nevie, kedy sa ocitne hore a kedy bude spustené dole. Stáva sa „vecou“ s ktorou rodičia narábajú podľa svojich aktuálnych potrieb, bez ohľadu na jeho vlastné potreby.

Zachovanie domácich stereotypov

Dôležité je, aby rodič zvládol svoju úzkosť z obáv o dieťa, aby sám neunikal pred žiaľom dieťaťa a umožnil mu slobodne prejaviť všetky city, aj tie, ktoré v ňom vyvolávajú silné pocity viny. Schopnosť rodiča udržať stabilné rodinné podmienky, pokračovať v zabehnutom spôsobe života a v domácich stereotypoch (ako sú ranné alebo večerné rituály, spoločné stolovanie a pod.), kontakty a stretávanie sa s rovnakými ľuďmi ako predtým, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho dovtedajší život nerozsype a bude pokračovať podobne ako predtým.

Ubezpečenie dieťaťa

Skutočnosť, že rodič smúti, vyrovnáva sa s vlastnou bolesťou a občas aj plače, dieťa určite znepokojí, ale zároveň môže mať preň aj pozitívny význam. Dieťa vidí, že prejaviť city je normálne, že rodič neberie rozvod na ľahkú váhu a musí preň mať vážny dôvod. Ak takéto správanie nemá dieťa hlbšie zasiahnuť, malo by ho vždy sprevádzať pozitívne posolstvo rodiča vo forme ubezpečenia, že je dosť silný na to, aby svoj žiaľ zvládol, a aj na to, že sa o dieťa dokáže postarať aj sám. Mal by mu dať nádej, že onedlho bude ich život v poriadku a opäť sa z neho budú môcť spolu tešiť.

Opora iných ľudí v okolí dieťaťa

V situácii rozvodovej zmeny dieťa prichádza o to, čo je pre jeho zdravý vývoj nevyhnutné - o pocit bezpečia a citovej istoty. Ak sa v rozvodovom období nemôže oprieť o svojich rodičov, o to dôležitejšou sa stáva opora iných ľudí v jeho okolí. Či už sú to starí rodičia, rodinní priatelia, kamaráti alebo aj príslušní odborníci, tí všetci môžu významne prispieť k tomu, aby dieťa vyviazlo z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho poškodenia. Dieťa môže byť tiež aktívnym spolutvorcom svojich vzťahov a svojho života, v mnohých prípadoch mu môže pomôcť triedny učiteľ, aj keď nemá možnosť ovplyvniť správanie rodičov ani meniť podmienky jeho rodinného života. Tým, že učiteľ bude dieťaťu pomáhať v porozumeníu jeho situácie a pri spracovávaní toho, čo sa v jeho rodine stalo, že mu pomôže zvyšovať jeho odolnosť a posilňovať ochranné faktory v ňom samom, naštartuje v dieťati schopnosti, ktoré mu pomôžu vyrovnať sa s touto situáciou. Rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou. Za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa, aj bez zníženia jeho šance na spokojnosť v dospelosti.

Rozvod: Skúška v živote človeka

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnemu pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Fázy rozvratu manželstva

1. Manželský /rodinný/ nesúlad.
2. Manželský / rodinný / rozvrat/. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej.
3. Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.

Reakcie detí na rozvod v rôznych vývinových obdobiach

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia. Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.

Adaptačné fázy detí na rozvod

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

• V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
• V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
• V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti. Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.

Ako hovoriť o rozvode

Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov. Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu detí. Obávajú sa, že učiteľ' bude s dieťaťom zaobchádzať inak ako s ostatnými deťmi a urobí z neho “zvláštny prípad”, čo podnieti neželateľnú pozornosť spolužiakov. Možno sa obávajú i toho, že učiteľ bude dieťaťu klásť nepríjemné otázky pred celou triedou. Alebo sa boja toho, že učiteľ bude mať voči dieťaťu predsudky, ktoré sa v súvislosti s rozvodom u ľudí často objavujú. Netaktnosť učiteľa v týchto otázkach býva zriedkavá, učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Vyskytujú sa názory, že učiteľovi treba povedať o rozvode až vtedy, keď si sám všimne na dieťati nejaké zmeny. Okrem toho ho môže zapojiť do rozličných aktivít , čim trochu zmierni jeho utrpenie. Tí, čo chcú utajiť rozvod pred učiteľom, si neuvedomujú, že je to prakticky nemožné dlhší čas tajiť. I keď dieťa nič nepovie, učiteľ sa to vždy nejako dozvie. Niekto o tom vie, napr. deti od susedov, povie to ďalej a správa sa rozšíri po celom okolí. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami.

tags: #negatívny #dopad #rozvodu #na #deti