Negatórna Žaloba Podľa CSP: Ochrana Vlastníckeho Práva v Civilnom Procese

Vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva a je chránené nielen našim právnym poriadkom, ale aj mnohými inými právnymi poriadkami. Ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, vlastník má možnosť domáhať sa ochrany prostredníctvom viacerých zákonných možností. Jedným z týchto prostriedkov je negatórna žaloba, známa aj ako zapieracia žaloba.

Úvod do Ochrany Vlastníckeho Práva

Ochrana vlastníckeho práva je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky v ustanovení § 20 ods. 1, kde sa uvádza, že každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Právny poriadok bližšie špecifikuje toto právo prostredníctvom jednotlivých právnych predpisov, ako sú Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o priestupkoch, Trestný zákon, Trestný poriadok a zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Prostriedky Ochrany Vlastníckeho Práva

V prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva má vlastník k dispozícii viaceré zákonné možnosti ochrany. Tieto prostriedky možno rozdeliť do dvoch základných skupín:

1. Prostriedky slúžiace nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale i na ochranu iných subjektívnych práv:
   • Súdna ochrana (§ 4 Občianskeho zákonníka)
   • Predbežná ochrana obcou (§ 5 Občianskeho zákonníka)
   • Svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka)
2. Vlastnícke žaloby:
   • Žaloba na vydanie veci (reivindikačná žaloba)
   • Žaloba zapieracia (negatórna žaloba)

Vlastnícke Žaloby a Ich Použitie

Právna úprava vlastníckych žalôb je obsiahnutá v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava rozlišuje jednotlivé druhy vlastníckych žalôb a to žaloby na vydanie veci a žaloby zapieracej. Podmienky na použitie týchto žalôb sú rôzne, to znamená že každá z nich sa použije na ochranu vlastníckeho práva v inom prípade.

Žaloba na Vydanie Veci (Reivindikačná Žaloba)

Žaloba na vydanie veci, označovaná aj ako reivindikačná žaloba, slúži na ochranu vlastníckeho práva v prípade, ak niekto neoprávnene zadržiava vec vlastníka. Aby sa vlastník mohol domáhať ochrany touto žalobou, musia byť splnené podmienky jej použitia.

Prečítajte si tiež: Susedské spory

V súdnom konaní sa žalovaný môže voči uplatňovanému nároku vlastníka brániť námietkami, ktoré možno rozdeliť do troch skupín:

1. Námietky, ktorými žalovaný namieta, že žalobca nie je vlastníkom veci.
2. Námietky, ktorými žalovaný preukazuje, že užívanie veci žalovaným má podstatu v určitom právnom titule, ktorý ho oprávňuje na užívanie takejto veci.
3. Námietka výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Zapieracia Žaloba (Negatórna Žaloba)

Zapieracia žaloba, tiež označovaná ako negatórna žaloba, slúži na ochranu vlastníckeho práva v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva iným spôsobom, ako je neoprávnené zadržiavanie veci. V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zapieraciu žalobu môže použiť vlastník v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť iný ako je neoprávnené zadržiavanie veci, čo je hlavnou odlišnosťou od žaloby na vydanie veci. Použitie zapieracej žaloby je v praxi časté najmä v prípade obťažovania suseda hlukom, prachom, popolčekom, tienením, zvukom, či inými spôsobmi. Pričom v každom prípade musí ísť o obťažovanie suseda nad mieru primeranú pomerom.

Vzťah Zapieracej Žaloby a Iných Právnych Prostriedkov

Je dôležité rozlišovať zapieraciu žalobu od iných právnych prostriedkov, ktoré môže vlastník použiť na ochranu svojho vlastníckeho práva.

Vzťah Zapieracej Žaloby a Žaloby Podľa § 80 Písm. C) OSP

Ak tretia osoba do vlastníckeho práva iného subjektu neoprávnene zasahuje tým, že len takýmto zásahom hrozí, potom nie je možné postupovať podľa zapieracej žaloby, ale už je na mieste postup podľa osobitnej žaloby upravenej zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ide o tzv. určovaciu žalobu, ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde s požiadavkou, aby súd určil, či tu je alebo nie je určitý právny vzťah.

Vzťah Zapieracej Žaloby a Žaloby na Náhradu Škody

V prípade, ak dôjde k stretu možného použitia zapieracej žaloby a žaloby na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, prednosť má žaloba na náhradu škody pred žalobou zapieracou.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Vzťah Zapieracej Žaloby a Žaloby Podľa § 417 Ods. 2 Občianskeho Zákonníka

Zapieraciu žalobu možno podať spravidla len v prípade zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Použitie žaloby podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade hroziacej škody.

Negatívna Dôkazná Teória a Dôkazné Bremeno

V súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka, kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.

Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória.

Určovacia Žaloba a Princíp Subsidiarity

Určovacia žaloba smeruje k určeniu práva alebo právneho vzťahu. Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu.

Cieľom, ktorý sleduje princíp subsidiarity je dohliadať na to, aby súdna ochrana bola poskytovaná hospodárne a má tiež chrániť žalovaného pred viacerými súdnymi konaniami.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

tags: #negatorna #zaloba #podla #csp #co #to