Negatórna žaloba, odstránenie stavby a podmienky vlastníckeho práva

Tento článok sa zaoberá zložitou problematikou negatórnej žaloby v kontexte odstránenia stavby a podmienok vlastníckeho práva na Slovensku. Priblížime si historický vývoj vlastníckeho práva, jeho definíciu, obsah a obmedzenia, ako aj možnosti ochrany vlastníckeho práva v prípade neoprávneného zásahu.

História a vývoj vlastníckeho práva

Vlastníctvo v starorímskom práve

V starorímskom práve bolo vlastníctvo jediným druhom vecného práva. Moc nad vecou sa vyjadrovala výrazom "je moje" (meum esse). Vlastnícky spor sa viedol tak, že dôkazy prednášali obe procesné strany a sudca rozhodoval na základe "lepšej držby". Vlastnícke právo a držba neboli oddelené, vlastníctvo bolo len "lepšie" právo k držbe. Pôvodne existovalo kolektívne vlastníctvo, ktoré sa postupne rozkladalo na rodinné a neskôr súkromné vlastníctvo. Zákon XII. tabúl uvádzal, že pater familias bol skutočným vlastníkom celého rodinného majetku a spravoval ho medzi živými (inter vivos).

Vlastníctvo v predklasickom a klasickom práve

V tomto období došlo k prísnemu oddeleniu držby a vlastníckeho práva. Vlastnícke právo bolo definované ako právo k veci, ktoré možno nadobudnúť len určitými spôsobmi a chrániť prostredníctvom actio in rem. Vznikli pojmy dominium a proprietas. Zanikla koncepcia relatívneho vlastníctva a ustálilo sa jednostranné tvrdenie žalobcu, ktoré bolo potrebné oprieť o nadobúdací dôvod. Vlastnícke právo sa stalo absolútnym subjektívnym právom.

Vlastníctvo v poklasickom a justiniánskom práve

Počas tohto obdobia došlo k vulgarizácii práva a zániku rozlišovania vlastníckeho práva a držby. Pojmy dominium a proprietas sa používali aj pri prípadoch čisto držby. Justinián sa snažil vrátiť k predklasickému a klasickému vlastníckemu právu. Rozdeľovanie podľa ius civile/ius honorarium a podľa mancipačných/nemancipačných vecí bolo zjednotené a vytvorilo sa jedno vlastnícke právo ku všetkým druhom vecí.

Pojem vlastníckeho práva

Hoci neexistuje presná definícia vlastníckeho práva, ide o významný inštitút, na ktorom sú založené všetky majetkové vzťahy. Vlastníctvo je najrozsiahlejšie súkromné právo, ktoré mohol mať jednotlivec k určitej veci (actio in rem). Je to výlučné, priame a elastické právo nad vecou. Drzba je faktická moc nad vecou. Vlastnícke právo je najdôležitejšie vecné právo, kvantitatívne najširšie a s najvyššou kvalitou.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Subjekt a objekt vlastníckeho práva

Subjektom vlastníckeho práva môže byť právnická osoba (PO) alebo fyzická osoba (FO). Pôvodne bolo vlastníctvo právnickej osoby obmedzené na štát, ktorý vlastnil verejné pozemky (ager publicus). Neskôr sa субъект rozšíril aj na iné právnické osoby. Fyzická osoba musela mať právnu subjektivitu (svojprávnosť), aby mohla byť vlastníkom. Cudzinci (peregni) mali vlastníctvo prístupné len podľa domáceho práva a ius gentium. Vlastnícke právo má výlučný charakter, preto ak viaceré subjekty majú oprávnenia k tej istej veci, vzniká spoluvlastnícky vzťah.

Objektom vlastníckeho práva sú všetky predmety, okrem vecí vylúčených z právneho obchodu (veci štátu, sakrálne veci, veci všetkých). Veľkosť majetku nie je ohraničená. V rímskom práve bol otrok považovaný za vec. Vlastnícke právo je spoločenský stav, ktorý vytvára dvojaký právny vzťah: vec vs. vlastník a vlastník vs. ostatní (nevlastníci). Tieto vzťahy sú vecnoprávne. Vlastnícke právo sa odlišuje od držby (faktickej moci nad vecou). Vlastnícke právo môže existovať aj bez držby (okradnutý vlastník) a držba môže existovať bez vlastníckeho práva (držba zlodejom). Vlastnícke právo je úplné panstvo nad vecou, ale existujú určité vlastnícke obmedzenia. Elasticita vlastníckeho práva (ius recadens) znamená, že ak zanikne obmedzovanie vlastníckeho práva, automaticky sa zmení na úplné právo.

Obsah vlastníckeho práva

Obsah vlastníckeho práva je daný jednotlivými vlastníckymi oprávneniami, ktoré tvoria jednotu. Vlastnícke právo umožňuje v ľubovoľnej forme hospodársky využívať určitú vec. Rímsky vlastník mal tieto samostatné oprávnenia:

• Ius utendi - právo vlastnú vec užívať.
• Ius abutendi - právo vec zničiť (nemožno zneužívať).
• Ius fruendi - právo brať plody z vlastnej veci.
• Ius possidendi - právo vlastnú vec držať.
• Ius disponendi - právo nakladať s vlastnou vecou (robiť právne úkony inter vivos aj mortis causa).

Druhy vlastníckeho práva

Do Justiniána existovalo viacero foriem vlastníckeho práva:

• Kviritské vlastníctvo (civilné vlastníctvo) - pre rímskych občanov a italské pozemky, vyžadovalo prísnu formálnosť.
• Bonitárne vlastníctvo (vlastníctvo podľa prétorského práva) - flexibilnejšie, prétor netrval na forme.
• Provinčné vlastníctvo - pre provinčné pozemky, ktoré boli verejným vlastníctvom rímskeho štátu.
• Vlastníctvo cudzincov - regulované právom domovského štátu alebo jurisdikciou rímskeho cudzineckého prétora.

Obmedzenia vlastníckeho práva

Vlastnícke právo, hoci je najrozsiahlejšie, podlieha obmedzeniam:

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

1. Obmedzenia v spoločenskom záujme (ius cogens) - určené verejným právom, nemožno ich súkromnou dohodou zmeniť (napr. pri výške budov).
2. Obmedzenia v súkromnom záujme (ius dispositivum) - strany ich mohli zmluvne meniť/rušiť (služobnosti).

Obmedzenia vo verejnom záujme

Tieto obmedzenia súvisia s riešením sociálnych problémov (Zákon XII. tabúl) a zahŕňajú stavebné príkazy, sanitné zákazy, obmedzenia bojujúce proti luxusu a predpisy sakrálneho charakteru.

Obmedzenia v súkromnom záujme

Tieto obmedzenia sa týkajú kolízií vlastníckeho práva rovnakých kvalít (hlavne susedia) a snažia sa o súlad medzi právom vlastníka svoj pozemok ľubovoľne užívať a právom suseda každý jeho zásah do jeho vlastníckeho práva vylúčiť. Medzi konkrétne obmedzenia patria:

• Previsnutie konárov
• Prepady plodov
• Úprava hraníc susedných pozemkov
• Núdzová cesta
• Zákaz imisií
• Odrazenie dažďovej vody
• Zábezpeka na náhradu budúcej škody (cautio damni infecti)
• Zákaz pokračovať v stavbe (operis novi nuntiatio)

Spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo je vlastnícke právo viacerých osôb k tej istej veci. Existujú dve formy spoluvlastníctva:

1. Vlastníctvo spoločnou rukou (consortium) - spoludediči spravujú a užívajú dedičstvo "rukou spoločnou a nerozdielnou".
2. Podielové spoluvlastníctvo (communio pro indiviso, condomminium) - spoluvlastnícke právo len k ideálnym (mysliteľným) častiam nerozdelenej veci.

Nadobudnutie a zánik vlastníckeho práva

V najstaršom rímskom práve neexistoval prevod vlastníckeho práva.

Stavba na cudzom pozemku a § 135c OZ

Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka (OZ) rieši situáciu, keď niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku bez práva. V takom prípade môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto ju zriadil. Ak odstránenie stavby nie je účelné, môže súd prikázať stavbu vlastníkovi pozemku za náhradu, ak s tým vlastník pozemku súhlasí.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Spory o náhradu za užívanie pozemku

V praxi vznikajú spory o to, či je vlastník pozemku oprávnený požadovať len náhradu za užívanie pozemku bez ohľadu na usporiadanie vzťahov s vlastníkom stavby cez § 135c OZ. Niektorí právnici tvrdia, že samostatná žaloba na náhradu za užívanie pozemku nie je prípustná a že sa jedná o škodu odvodenú od ušlého zisku. Iní právnici zastávajú názor, že vlastník pozemku sa môže domáhať náhrady za užívanie veci, aj keď nebolo zahájené konanie podľa § 135c OZ a že sa jedná o bezdôvodné obohatenie vlastníka stavby.

Premlčanie práva na vydanie majetkového prospechu

Ďalšou spornou otázkou je, či právo na vydanie majetkového prospechu podlieha premlčaniu ako celok, alebo postupne. Niektorí právnici tvrdia, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká každý deň, takže aj premlčanie nastáva postupne. Iní právnici argumentujú v prospech premlčania odkedy vznikli skutočnosti zakladajúce existenciu ujmy vlastníka pozemku, kvôli právnej istote.

Riešenie súdnym rozhodnutím a zriadenie vecného bremena

Ak súd rozhodne v zmysle § 135c ods. 3 OZ a zriadi vo prospech vlastníka stavby vecné bremeno za náhradu, vzniká otázka, či pre vlastníka pozemku nebola výhodnejšia situácia, keď vzťahy neboli upravené vôbec a mal nárok na bezdôvodné obohatenie kontinuálne. Riešením by mohlo byť zriadenie vecného bremena za pravidelnú, napríklad ročnú náhradu.

Ochrana vlastníckeho práva

Pri neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva má vlastník právo na ochranu. Poznáme nasledovné základné druhy žalôb zamerané na ochranu vlastníckeho práva:

• Reivindikačná žaloba (žaloba o vydanie veci)
• Negatórna žaloba (žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva)
• Určovacia žaloba

Negatórna žaloba a imisie

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Touto žalobou sa možno domáhať, aby súd nariadil vlastníkovi, aby upustil od konania, ktorým ruší a ohrozuje iných vlastníkov. Súd však nemôže vlastníkovi nariadiť, aby niečo konkrétne konal. Petit žaloby podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. (tzv. imisie) musí byť formulovaný negatívne.

Žaloba na vykonanie opatrení na odvrátenie škody

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca právo domáhať sa, aby súd uložil neoprávnenému zasahovateľovi povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Žalobca je povinný v petite žaloby uviesť aké konkrétne opatrenia požaduje od žalovaného na odvrátenie hroziacej škody.

Riešenie susedských sporov

Susedské vzťahy sú prirodzenou súčasťou života. Ak dôjde k sporom, je ideálnym riešením dohoda s "problémovým" susedom. Ak dohoda nie je možná, možno sa obrátiť na súd. Dôležitú úlohu v prevencii susedských sporov zohráva zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

tags: #negotorna #zaloba #odstranenie #stavby #podmienky