Nemajetková ujma a jej náhrada v prípade smrti blízkej osoby: Judikáty a ich význam

Smrť blízkej osoby je pre pozostalých mimoriadne traumatizujúca udalosť. Ak túto smrť spôsobí neoprávnené konanie iného subjektu, dochádza k zásahu do jednej z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Hoci bezprostredne po takejto udalosti pozostalí nemusia myslieť na finančnú náhradu, s odstupom času vzniká otázka, či majú nárok na odškodnenie za stratu blízkej osoby. Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady nemajetkovej ujmy v prípade smrti blízkej osoby, a to najmä s ohľadom na judikatúru slovenských súdov.

Právo na ochranu osobnosti po smrti blízkej osoby

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka (OZ) po smrti fyzickej osoby patrí právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, rodičom. Ustálená judikatúra slovenských a českých súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, považuje takýto prípad za neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V prípade podania žaloby je aktívne legitimovaným účastníkom konania pozostalý rodinný príslušník podľa § 15 OZ, zatiaľ čo pasívne legitimovaným je ten, kto svojím neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co111/2011 vysvetľuje, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto má pozostalý právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Nemajetková ujma a jej náhrada

V právnom poriadku SR platí, že každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Právo na život je ultimátnou hodnotou, ktorú sa štáty zaviazali garantovať a ochraňovať pred nezákonnými zásahmi tretích osôb, ale aj štátu samotného.

Podľa § 13 ods. 1 OZ má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Neoprávneným zásahom môže byť konanie alebo nekonanie iného subjektu, ktoré je v rozpore s platným právom.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Ujma sa klasicky rozčleňuje na ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú ujmu. Škoda je majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Na rozdiel od škody, ujma nemajetková sa nedá úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože nemajetkovú ujmu nemožno nikdy reálne nahradiť. Ide o ujmu spôsobenú na takých hodnotách, ktoré svojou povahou nepatria do majetkovej sféry. Medzi hodnoty nemajetkovej povahy patria inštitúty vyjadrené v § 11 OZ, ako život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy a výsledky tvorivej duševnej činnosti.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5 Cdo 265/2009 odôvodnil zaradenie práva na rodinný a súkromný život do nemajetkovej sféry nasledovne: „protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.“

Na to, aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní. V prípade smrti blízkej osoby alebo iného neoprávneného zásahu na hodnotách podľa § 11 OZ však morálna satisfakcia zrejme nebude stačiť.

Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy

Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby, spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka alebo viacero súčasne). Krajský súd v Bratislave uvádza, že na určenie výšky nemajetkovej ujmy má do značnej miery vplyv aj finančná situácia zodpovednej osoby.

Voľná úvaha pri určení výšky nemajetkovej ujmy umožňuje súdom reagovať na rozličné životné situácie. JUDr. Jakub Mandelík, PhD. a JUDr. Patrik Butvin sa v svojom príspevku venujú problematike určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v prípade úmrtia blízkej osoby (manžel/ka, rodičia, deti) pri dopravnej nehode. Konštatujú, že rozhodovacia prax je nekonzistentná a nepredvídateľná. Kým niektoré z okresných súdov priznajú za ujmu žalobcom po 30 tisíc až 50 tisíc eur, krajské súdy v tom lepšom prípade (pre poškodených) rozhodnutia potvrdia, v ostatných prípadoch považujú sumy za premrštené a za primeranú satisfakciu určia sumy od 7 tisíc až po 10 tisíc eur.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Autori príspevku sú presvedčení, že do okamihu, kým táto problematika nebude definitívne legislatívne upravená, súdy musia dôsledne vyhodnocovať jedinečnosť každého prípadu a nastaviť adresné, jasné a zrozumiteľné odpovede postavené na objektívnych a preskúmateľných záveroch a nepripustiť zdeformovanú filozofiu o údajnej spravodlivosti paušálneho odškodňovania pozostalých.

Príklady z judikatúry

• Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 5Co/105/2018: Priznaných 16 tisíc eur za vzniknuté 20 ročné prieťahy.
• Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, sťažnosť č. 20649/18: Priznaných 20 tisíc eur za policajnú akciu v oblasti obývanej Rómami - možný rasovo motivovaný útok (ľahké zranenia spôsobené donucovacími prostriedkami, bez nutnosti PN, bez zanechania trvalých následkov).
• Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 397/2014: Priznaných 60 tisíc eur za nevymenovanie sťažovateľa do funkcie generálneho prokurátora SR.
• Rozsudok Krajského súdu v Bratislave: Priznaných takmer 100 tisíc eur.
• Rozsudok Okresného súdu Trenčín: Priznaných 8 000 eur synovi zomrelej matky, ktorú zrazil vodič na prechode pre chodcov. Súd zohľadnil vek matky (81 rokov), aktívny život a vrúcny vzťah so synom.

Zodpovednosť za spôsobenie nemajetkovej ujmy

Podľa platného práva SR je fyzická osoba deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Právnická osoba má taktiež právnu subjektivitu, ktorá jej vzniká dňom zápisu do Obchodného registra SR.

V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Podľa NS SR je potrebné vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.

Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. To znamená, že v prípade konania pred štátnym orgánom vo veci, ktorá je premlčaná, môže povinný subjekt vzniesť námietku premlčania a tento orgán konanie zastaví, pretože právo je nevymáhateľné.

Súdna prax sa stretáva aj sa nárokmi pozostalých, ktorý žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

tags: #nemajetková #ujma #a #jej #náhrada #v