Nemajetková ujma za deň trvania väzby: Komplexný pohľad

Tento článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy, ktorá vzniká v dôsledku trvania väzby, a to z pohľadu slovenskej legislatívy a judikatúry. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na túto problematiku, a to od právnych východísk až po praktické aspekty.

Úvod do problematiky nemajetkovej ujmy

V slovenských podmienkach je pri rozhodovaní o náhrade škody v trestnom konaní obvyklým postupom, že súd konajúci v trestnej veci odkazuje poškodeného s jeho nárokom alebo jeho časťou na konanie vo veciach občiansko-právnych. Nie je to iba obvyklý postup, či tradícia, takýto postup stanovuje Trestný poriadok v súlade s tým, ako je vnímaný a definovaný účel trestného konania.

Postupne sa vyvíjalo aj legálne vymedzenie pojmu poškodený a jeho základných práv, ktoré má v súčasnosti túto podobu (§ 46 ods. 1 platného Tr. poriadku):"(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Poškodení trestnými činmi a ich právni zástupcovia sú na Slovensku zvyknutí na to, že nárok na náhradu škody uplatňujú najprv v trestnom (adhéznom) konaní a následne sa so zvyškom uplatneného nároku, prípadne aj s celým nárokom (ak si nárok v trestnom konaní poškodený neuplatnil alebo súd nepriznal uplatnený nárok) "presunú" do konania vo veciach občiansko-právnych. Trestné konanie spravidla vyprodukuje pre poškodeného (bez nákladov poškodeného) rozhodujúce dôkazy (zadokumentované vo vyšetrovacom/trestnom spise), ktoré potom poškodený použije aj v civilnom konaní. Meritórne rozhodnutie v trestnej veci je ďalším významným podkladom pre civilné konanie o nároku na náhradu škody, prípadne aj nemajetkovej ujmy.

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že uplatnenie morálnej škody, resp. nemajetkovej ujmy v trestnom konaní je v súčasnosti skôr výnimočným javom. Je obvyklé uplatnenie i priznanie majetkového nároku na náhradu škody, najmä v prípadoch, v ktorých je škoda jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu. Preukazovanie vzniku škody a jej výšky je v týchto prípadoch súčasťou dokazovania vykonaného v trestnom konaní. V takom prípade má sudca pri rozhodovaní o vine jednoznačný podklad o spôsobení škody a jej výške, preto pre neho nie je žiadny problém rozhodnúť v rozsudku aj o náhrade škody, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Prečítajte si tiež: Všetko o náhrade nemajetkovej ujmy za väzbu

Právne východiská náhrady nemajetkovej ujmy

Nárok na náhradu škody za predchádzajúce nezákonné trestné stíhanie zaručuje okrem zákona č. 514/2003 Z.z. aj samotná Ústava SR v čl. 46 ods. 3, ako aj čl. 13 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo nesprávnym úradným postupom.

V prípade väzby je potrebné zdôrazniť, že ide o najzásadnejší zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy mali preto na osobu žalobcu mimoriadne negatívne dopady. Samotný pobyt vo väzbe preto žalobca považuje za najhoršie obdobie svojho života.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa tohto zákona má obvinený právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného trestného stíhania alebo väzby.

Občiansky zákonník

Občiansky zákonník upravuje všeobecné zásady náhrady škody. Podľa tohto zákona má poškodený právo na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. V prípade nemajetkovej ujmy má poškodený právo na primerané zadosťučinenie.

Trestný poriadok

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní. Podľa tohto zákona má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy

Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa zohľadňujú rôzne kritériá, ako napríklad:

• Dĺžka trvania väzby: Čím dlhšie väzba trvala, tým vyššia by mala byť náhrada nemajetkovej ujmy.

• Závažnosť trestného činu, z ktorého bol obvinený: Čím závažnejší bol trestný čin, z ktorého bol obvinený, tým vyššia by mala byť náhrada nemajetkovej ujmy.

• Následky väzby na osobný a rodinný život obvineného: Ak mala väzba negatívne dopady na osobný a rodinný život obvineného, mala by byť náhrada nemajetkovej ujmy vyššia.

• Následky väzby na pracovný život obvineného: Ak mala väzba negatívne dopady na pracovný život obvineného, mala by byť náhrada nemajetkovej ujmy vyššia.

  Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

• Spoločenské postavenie obvineného: Ak mal obvinený významné spoločenské postavenie, mala by byť náhrada nemajetkovej ujmy vyššia.

• Rozsah medializácie prípadu: Ak bol prípad medializovaný, mala by byť náhrada nemajetkovej ujmy vyššia.

Judikatúra súdov

Súdy pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzajú z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z judikatúry slovenských súdov. Európsky súd pre ľudské práva prihliada k povahe trestnej veci, k celkovej dĺžke obmedzenia osobnej slobody a k následkom v osobnej sfére poškodenej osoby.

Pre účely odôvodnenia výšky poskytnutého odškodnenia je vhodné, podobne ako vo väčšine európskych štátov, vychádzať zo sadzby stanovenej za jeden deň výkonu väzby. Judikatúra Európskeho súdu však neposkytuje žiadne pevné vodítko a ani referenčný rámec čo do výšky peňažného odškodnenia. Najvyšší súd preto, vychádzajúc z úrovne odškodnenia jednotlivých európskych štátov, ako aj zo životnej úrovne v Českej republike, vyjadril, že adekvátnym odškodnením je čiastka vo rozmedzí od 500 Kč až do 1500 Kč (20 € až 60 €) za jeden deň trvania väzby, pričom v tomto rámci súd premietne iné okolnosti svojho posudzovania.

K tomuto rozmedziu je však treba pristupovať len ako k orientačnému s tým, že podlieha len úvahe súdu v konkrétnom prípade, k akej čiastke dospeje. V konkrétnom prípade je treba posúdiť, ako závažne pôsobí držanie poškodenej osoby vo väzbe z hľadiska plynutia času.

Neoprávnená väzba môže totiž pôsobiť inak bezprostredne po jej uvalení (kedy u zadržanej osoby dochádza k prvotnému šoku zo zatknutia; jedná sa spravidla o najintenzívnejšie pociťované obdobie, kedy sú náhle narušené takmer všetky zložky každodenného života) a inak pri jej dlhšom trvaní. Z tohto dôvodu má Najvyšší súd za to, že prvé dni väzby by mali byť odškodňované vyššou čiastkou než prípadné ďalšie dni. S tým súvisí aj to, že aj keď je väzba obmedzená len na niekoľko dní, môže ujma takto vzniknutá (napríklad dovtedy bezúhonnej osobe) byť mnohom intenzívnejšia, než v inom prípade väzba trvajúca niekoľko týždňov či mesiacov (napríklad osobe v iných prípadoch trestným odsúdením kvalifikovanej ako recidivujúca); aj to je však závislé od okolností konkrétneho prípadu.

Praktické aspekty uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné dodržiavať určité procesné pravidlá. Nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť písomne u príslušného orgánu štátnej správy. V žiadosti je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti a doložiť potrebné dôkazy. Odporúča sa obrátiť sa na advokáta, ktorý vám pomôže s prípravou žiadosti a s uplatňovaním nároku na súde.

Príklad z praxe

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica 27. mája 2011 domáhal, aby žalovaným bola spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14 742 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 22. mája 2010 do zaplatenia. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Senica z 13. decembra 2007 sp. zn. 2 T 179/2007 bola v zmysle § 334 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z.

Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 5 ods.1, § 8 ods.5 písm. a), § 37 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku bol poškodený nútený zvoliť si obhajcu. konaní si poškodený zvolil obhajcu JUDr. Tomáša Rosinu, Advokátska kancelária JUDr. s.r.o. odmenu za zastupovanie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 4.131,43 Eur. kancelárie bola vyúčtovaná odmena obhajcu vo výške 2.400 Eur. v dôsledku úhrady trov právneho zastúpenia v zmysle § 18 ods.3 zákona č.

Žalobca ďalej poukázal na zákonné ustanovenie § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom, spočívajúca v obmedzení osobnej slobody, výška nemajetkovej ujmy sa určí tak, že za každý deň obmedzenia osobnej slobody sa poskytuje suma zodpovedajúca jednej tridsatine priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bol žalobca vzatý do väzby. Vzhľadom na to, že žalobca bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/346/2019 zo dňa 31.10.2019, a to pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody až na 15 rokov.

Žalobca bol vo väzbe od 31.10.2019 do 21.08.2020 (9 mesiacov a 22 dní), pričom priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2018, t.j. rok predchádzajúci roku, v ktorom bol žalobca vzatý do väzby, predstavovala sumu 1.013 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že trestné stíhanie voči osobe žalobcu bolo vedené pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia, za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody až na 15 rokov, väzba pre neho predstavovala najzásadnejšiemu zásahu do základných práv a slobôd fyzickej osoby.

Žalobca uviedol, že v čase väzby bol podrobený viacerým psychickým problémom, ako napr. strata chuti do jedla, nespavosť a celkové zoslabnutie osoby žalobcu. Žalobca zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní a súdy neboli dostatočne citlivé na následky inštitútu väzby. Samotný pobyt vo väzbe preto žalobca považuje za najhoršie obdobie svojho života.

V dôsledku obmedzenia jeho slobody prežíval pocity pretrvávajúcej beznádeje a bezmocnosti. Nakoľko väzba predstavovala obmedzenie osobnej slobody, jeho možnosť kontaktu s rodinou a priateľmi bola obmedzená, resp. neexistujúca. návštevy boli z dôvodu zákonnej úpravy výkonu väzby v minimálnej frekvencii. Z dôvodu väzby nemohol riadne spravovať svoje súkromné, ale aj jeho ostatných záležitostí v bežnom živote (účty, úver), na ktoré v dôsledku väzby nemal dosah.

Väzba tak pre žalobcu nepredstavovala iba obmedzenie osobného kontaktu, ale aj finančný. Ani po prepustení z väzby dopady väzby na osobu žalobcu a jeho život neodpadli. objavili aj v ďalších aspektoch života žalobcu. Vo väzbe si žalobca uvedomil rozdiel medzi väzbou a odsúdením. Aj napriek tomu, že nebol odsúdený, okolie sa k nemu začalo správať ako kriminálnika. Kamaráti, susedia a ďalšie blízke okolie prestalo so žalobcom komunikovať. V dôsledku negatívneho postoja okolia mal žalobca problém nájsť si zamestnanie. Aj v dôsledku týchto okolností sa žalobca začal od svojho okolia izolovať.

Spoločenský status, ktorý si žalobca vybudoval, čo i len v blízkom okolí, bol nenávratne narušený. U žalobcu sa pretrvával slabý spánok. Žalobca uviedol, že kvôli väzbe nemohol plánovať pri akomkoľvek ďalšom posune vo svojom živote (napr. kúpa bytu, nové auto), z dôvodu hrozby vysokého trestu nebolo možné zodpovedne k týmto pristúpiť. Žalobca nevedel kontrolovať svoju budúcnosť a podriadiť tomu svoje jednotlivé kroky. Pobyt vo väzbe bol spojenú s pocitmi bezmocnosti, ktorá bola markantne prehĺbená dlhodobým pobytom vo väzbe. Žalobca začal mať nedôveru k svojmu okoliu až pocity permanentného ohrozenia. Žalobca nevedel plánovať svoju budúcnosť a z dôvodu neustálej prítomnosti hrozby vysokého trestu.

Mnohí z nich dospievali k vlastným záverom. Žalobcovi bola diagnostikovaná tzv. posttraumatická stresová porucha. Nárok na náhradu škody za predchádzajúce nezákonné trestné stíhanie zaručuje okrem zák. 514/2003 aj samotná Ústava SR v čl. 46 ods. 3, ako aj čl. 13 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo nesprávnym úradným postupom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že v dôsledku vedenia trestného konania bol uvrhnutý a v ktorej bol udržiavaný. Trestné stíhanie vedené voči osobe žalobcu preto považuje iba určité spravodlivé zmiernenie (tzv. zadosťučinenie, satisfakcia). ujmy. Výšku nemajetkovej ujmy preto poškodený vyčíslil v súlade s § 17 zák. č. 514/2003 Z.z., Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 16 ods.4 zákona č. 125/2006 Z.z. na sumu 18.608 Eur, ktorá mu bola doručené dňa 4.10.2022. trov predbežného prerokovania nároku ako príslušenstva pohľadávky.

tags: #nemajetkova #ujma #za #den #trvania #vazby