Nemajetková ujma pri nepravdivom obvinení: Právo na ochranu osobnosti a spravodlivé zadosťučinenie

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy v kontexte nepravdivých obvinení a sťažností, pričom analyzuje právne aspekty ochrany osobnosti a možnosti dosiahnutia spravodlivého zadosťučinenia. Osobitná pozornosť je venovaná prípadu bývalého politického väzňa Františka Bednára a jeho skúsenostiam so slovenskou justíciou a Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP).

Rovní a rovnejší? Diskriminácia obetí totality

Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu často vyvolávajú kontroverzie. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch sa zdá, že súd aktívne chráni práva určitých skupín, ako sú homosexuáli, lesbičky a Rómovia, v iných prípadoch, najmä v súvislosti s obeťami komunizmu, sa zdá, že súd je menej ochotný zasiahnuť.

Príkladom môže byť situácia bývalých politických väzňov a obetí totality, ktorí sa doposiaľ neúspešne domáhali nápravy za majetkové krivdy spôsobené komunistickým režimom, alebo za diskrimináciu. Na druhej strane, postkomunistickí zločinci a osoby spojené s teroristickými činmi sa zdajú byť na ESĽP úspešnejší.

Istý československý emigrant dokonca vyjadril názor, že ESĽP sa stal útočiskom pre právnikov, ktorí nedokázali uspieť v národných justičných systémoch, čím sa z neho stal "justičný odpad Európy".

Kauza Františka Bednára: Keď sa história opakuje

Prípad Františka Bednára, prednovembrového politického väzňa a bývalého predsedu Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov na Slovensku, ilustruje pretrvávajúce delenie občanov na "rovných" a "rovnejších" v slovenskej justícii a na ESĽP.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

V novembri 1999 sa v týždenníku Moment a denníku Pravda objavili o ňom dezinformácie založené na krivom obvinení kriminálnika. Po vyšetrení políciou, ktoré potvrdilo klamstvo svedka, podal Bednár žalobu na ochranu osobnosti.

Súdne konania a nemajetková ujma

Okresný súd v Poprade v spore s denníkom Pravda rozhodol v prospech Bednára a priznal mu nemajetkovú ujmu vo výške 500 000,- Sk. Krajský súd v Prešove však toto rozhodnutie zmenil, znížil výšku ujmy na 200 000,- Sk a odôvodnil to "nízkym spoločenským postavením" Bednára a tým, že k poškodeniu jeho mena došlo len v užšom okruhu ľudí.

Toto zdôvodnenie vyvoláva otázky o rovnosti pred zákonom a o tom, či sú nemajetní navrhovatelia v sporoch na ochranu osobnosti diskriminovaní. Bednár argumentoval, že Krajský súd v Prešove mu odoprel rovnosť pred zákonom a rovnaký prospech zo zákona. Toto odoprenie alebo rozlíšenie predstavuje diskrimináciu.

Dovolanie a Ústavný súd SR

Bednár sa s rozhodnutím Krajského súdu nestotožnil a podal dovolanie na Najvyšší súd SR. Namietal, že rozlíšenie Krajským súdom predstavuje diskrimináciu a odopretie rovnosti pred zákonom. Tvrdil, že jeho dobré meno a česť poškvrnená ohováraním nemôže len tak ľahko získať svoj predošlý kredit.

Po vyčerpaní všetkých možností sa Bednár domáhal svojich práv aj na Ústavnom súde SR a Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Ani u jednej inštitúcie neuspel.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Ústavné princípy a realita

Ústava Slovenskej republiky v článku 12 deklaruje rovnosť a slobodu v dôstojnosti a právach pre všetkých občanov bez ohľadu na majetok alebo iné postavenie. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Realita však často svedčí o opaku. Ako potvrdzujú viaceré súdne spory na ochranu osobnosti, nemajetní navrhovatelia sú ekonomicky diskriminovaní a nie je známy žiadny prípad zo súdnej praxe, kedy by radový občan uspel v spore aj v časti primeraného finančného zadosťučinenia. Na druhej strane sú navrhovatelia z politických alebo justičných kruhov nadštandardne úspešní aj v časti ich návrhov týkajúcich sa finančného zadosťučinenia.

Krivé obvinenie a jeho dôsledky

Krivé obvinenie môže mať zničujúce následky pre život obvineného. Okrem poškodenia dobrého mena a povesti môže viesť k strate zamestnania, sociálnej izolácii a psychickým problémom. V prípade Františka Bednára medializácia nepravdivých obvinení v týždenníku Moment a denníku Pravda spôsobila, že ľudia v jeho okolí si vytvorili negatívny dojem o jeho osobe.

Bednár tvrdí, že urážlivé výroky má stále v podvedomí a že sa obáva, že zlý dojem, ktorý v jeho prípade ostal po nactiutŕhaní vyjadrenom tlačou, môže trvať celý život.

Analýza právnych aspektov

Ochrana osobnosti

Právo na ochranu osobnosti je zakotvené v Občianskom zákonníku (§ 11 a nasl.). Podľa tohto zákona má každý právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Prečítajte si tiež: Judikatúra SR - ochrana súkromia

Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má poškodený právo domáhať sa, aby sa od neho upustilo, aby sa odstránili následky zásahu a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 2, najmä preto, že zásah bol závažný, môže súd priznať poškodenému aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Nemajetková ujma

Nemajetková ujma predstavuje nemateriálnu škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv. Jej výška sa určuje podľa závažnosti zásahu, rozsahu a trvania jeho následkov, ako aj podľa ďalších okolností prípadu.

Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súdy zohľadňujú rôzne faktory, ako napríklad:

• Spoločenské postavenie poškodeného
• Rozsah medializácie zásahu
• Dopad zásahu na psychické zdravie poškodeného
• Zavinenie škodcu

Sloboda prejavu vs. ochrana osobnosti

V prípadoch, keď dochádza ku konfliktu medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti, je potrebné hľadať spravodlivú rovnováhu medzi týmito dvoma právami. Sloboda prejavu nie je absolútna a môže byť obmedzená v záujme ochrany práv a povesti iných osôb.

Kritika verejne činných osôb je prípustná, pokiaľ sa zakladá na pravdivých informáciách a je primeraná. Ak však kritika prekročí hranice prípustnosti a zasahuje do osobnostných práv, môže byť zakázaná.

Dovolanie a diskriminácia

V dovolaní Františka Bednára na Najvyšší súd SR namietal, že rozlíšenie Krajským súdom predstavuje diskrimináciu a odopretie rovnosti pred zákonom. Poukázal na to, že nemajetným navrhovateľom je často odopretý rovnaký prospech zo zákona ako navrhovateľom z politických alebo justičných kruhov.

Relevantná judikatúra

1. Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 114/02: Tento nález sa zaoberá problematikou náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným oznámením. Ústavný súd ČR zdôraznil, že inštitúty trestného konania by sa nemali stať bežnou súčasťou pokračovania politického boja „inými“ prostriedkami.
2. Rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR: Toto rozhodnutie sa týka podmienky podania riadneho opravného prostriedku v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
3. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 428/2012: Tento nález sa zaoberá problematikou primeraného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním.

Analýza prípadu trestného stíhania

V kontexte trestného stíhania je dôležité rozlišovať medzi nárokom na náhradu majetkovej ujmy a nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy.

Náhrada majetkovej ujmy

Náhrada majetkovej ujmy sa týka nákladov, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku nezákonného trestného stíhania, ako napríklad náklady na právne zastúpenie, cestovné náklady a ušlý zisk.

Náhrada nemajetkovej ujmy

Náhrada nemajetkovej ujmy sa týka nemateriálnych následkov nezákonného trestného stíhania, ako napríklad poškodenie dobrého mena a povesti, strata sociálnych kontaktov a psychické problémy.

Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súdy zohľadňujú rôzne faktory, ako napríklad dĺžku trvania trestného stíhania, závažnosť obvinení a dopad trestného stíhania na život poškodeného.

Zodpovednosť štátu za škodu

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Táto zodpovednosť je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Nový Trestný zákon a Trestný poriadok

V roku 2005 boli prijaté nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. a nový Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. Tieto zákony priniesli zmeny v oblasti trestného práva a trestného konania.

Nový Trestný poriadok zaviedol prísnejšie podmienky pre zastavenie trestného stíhania v prípravnom konaní. Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie len vtedy, ak je nepochybné, že skutok sa nestal alebo že ho nespáchal obvinený.

tags: #nemajetková #ujma #sťažnosť #nepravdivé #obvinenie