
Článok sa zaoberá rôznymi aspektmi práva a bezpečnosti potravín na Slovensku, s dôrazom na vlastníctvo zvierat, kontrolné mechanizmy štátnych orgánov a aktuálne problémy v oblasti bezpečnosti potravín. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorá sa dotýka širokej verejnosti.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR) prijala notifikáciu z Českej republiky týkajúcu sa distribúcie výrobku „Segedínsky guláš“ s hmotnosťou 400g a dátumom minimálnej trvanlivosti 13.01.2027, v množstve 1656 kusov. Dôvodom bola prítomnosť rezíduí veterinárneho lieku benzimidazol v bravčovom mäse, ktoré identifikovali belgické autority.
Príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) vykonala úradnú kontrolu v centrálnom sklade obchodného reťazca dňa 20. februára 2025. Kontrolou sa zistilo, že prevádzkovateľ má zavedený funkčný elektronický systém vysledovateľnosti potravín a celá zásielka bola zablokovaná pred ďalšou distribúciou a vrátená dodávateľovi do Českej republiky.
ŠVPS SR pripravuje kontrolnú akciu na overenie bezpečnosti aj iných potravín obsahujúcich bravčové mäso od tohto výrobcu.
V období od 1.1. do 31.1. 2025 vykonali inšpektori regionálnych veterinárnych a potravinových správ 1 677 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu u 629 právnych subjektov a 988 prevádzok. Nedostatky boli zistené pri 113 kontrolách, celkovo bolo zistených 486 nedostatkov. Najviac nedostatkov bolo identifikovaných v hygiene budov a prevádzky, v hygiene predaja, v hygiene technologického zariadenia a v označovaní výrobkov.
Prečítajte si tiež: Nemecké noviny a časopisy pre seniorov
Za zistené nedostatky uložili inšpektori opatrenia na mieste na odstránenie nedostatkov a 31 blokových pokút v celkovej výške 1 250 EUR. Závažnejšie nedostatky boli riešené v správnom konaní uložením opatrení a sankcií v zmysle zákona č. 152/95 Z.z. o potravinách. V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť 59 rozhodnutí o pokute v správnom konaní vo výške 114 100 €.
V maloobchodných jednotkách bolo vykonaných 126 kontrol, u prvovýrobcov 1 kontrola, vo veľkoobchodných skladoch bolo vykonaných 5 kontrol. Na mieste posúdili inšpektori zhodu s obchodnými normami (hodnotenie na mieste - HNM) u 753 plodín, z čoho 28 plodín nevyhovelo požiadavkám osobitných noriem alebo všeobecnej norme, čo predstavuje 3,7 % nevyhovujúceho tovaru.
V mesiaci január bolo zaslané 1 hlásenie o nebezpečnom výrobku do RASFF, u ktorého boli splnené kritériá na zaslanie. Išlo o prítomnosť cudzieho plastového fragmentu v lízanke z Poľska (číslo RASFF oznámenia 2025.0224).
V mesiaci január veterinárni inšpektori RVPS SR v spolupráci s Policajným zborom SR vykonali kontrolu počas transportu u 35 zásielok, čo predstavovalo 76 komodít. V zásielkach bolo zistených 5 nezrovnalostí, následne boli uložené blokové pokuty. Najčastejšie nedostatky sa týkali nevyhovujúcej hygieny a chýbajúcej dokumentácie.
ŠVPS SR informovala o sťahovaní výrobku „Praclíky Alpenfest v horkej čokoláde“ a „Praclíky Alpenfest v mliečnej čokoláde“ s dátumom minimálnej trvanlivosti 31.05.2025 a šaržou 8537 z dôvodu možného leptavého (žieravého) účinku po konzumácii. Inšpektori preverujú stav zásob výrobku na trhu a opatrenia prijaté spoločnosťou Lidl Slovenská republika s.r.o.
Prečítajte si tiež: Pohodlie nemeckých skladacích bicyklov
V dňoch od 31. marca do 17. apríla 2025 prebiehala päťdesiata prvá kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote leteckou pokládkou na území Slovenskej republiky spolufinancovaná Európskou úniou. Na vakcináciu bola použitá vakcinačná návnada LYSVULPEN por. a. u. v., ktorá obsahuje modifikovaný oslabený vakcinačný kmeň besnoty SAD Bern v celkovom počte 367 796 vakcinačných návnad.
Vakcinácia sa nevykonávala na územiach RVPS: Bratislava, Senec, Dunajská Streda, Galanta, Trnava, Senica, Komárno, Nové Zámky, Levice, Nitra, Topoľčany, Šaľa, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Prievidza, Púchov, Žiar nad Hronom, Zvolen, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Banská Bystrica, Martin a na území okresu Ružomberok.
Letecká distribúcia bola vykonaná z letiska Poprad v Žilinskom kraji na území okresov Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a na území celého Prešovského kraja a Košického kraja.
Dňa 03.02.2025 bol v národnom referenčnom laboratóriu vo Zvolene potvrdený pozitívny prípad besnoty u líšky, ktorá sa pohybovala vo dvore rodinného domu v Zalužiciach a bola usmrtená psom. Súčasné ochranné pásmo s nariadenými veterinárnymi opatreniami sa rozšírilo o obce Hnojné, Jovsa, Kusín, Fekišovce, Veľké Revištia, Gajdoš, Blatné Revištia, Bunkovce, Senné, Palín. Zároveň bude vykonané diagnostické cielené zisťovanie možného zavlečenia vírusu do cieľovej populácie voľne žijúcich zvierat (líšok).
Európska komisia víta dohodu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o vôbec prvom právnom predpise EÚ o dobrých životných podmienkach psov a mačiek. Predpis má pomôcť výrazne zlepšiť zaobchádzanie s týmito zvieratami pri ich chove, predaji alebo osvojení v EÚ a takisto pomôže zakročiť proti nezákonnému obchodu s nimi. Nové opatrenia zabezpečia uplatňovanie jednotných noriem v oblasti dobrých životných podmienok týchto zvierat v celej EÚ. V celej EÚ sa budú uplatňovať jednotné normy welfare, pokiaľ ide o chov, ustajnenie a starostlivosť o psov a mačky v profesionálnych zariadeniach.
Prečítajte si tiež: Príklady Nemeckého Splnomocnenia
V mnohých krajinách sveta sa právna ochrana mačiek výrazne líši. Niekde sú považované za bežné domáce zvieratá bez zvláštnych práv, inde im legislatíva priznáva unikátne postavenie a zaisťuje im lepšie podmienky života.
Genéza osídlenia dnešného územia Slovenska nemeckým etnikom siaha hlboko do minulosti. Geografická blízkosť nemeckého kultúrneho prostredia, úrodná pôda a nerastné suroviny predurčovali intenzívne kontakty s Nemcami, ako aj ich zvýšený záujem o naše územie. Už v prvých storočiach nášho letopočtu je dokumentovaná prítomnosť germánskych kmeňov na našom území. V období Veľkomoravskej ríše existovali aktívne hospodárske a spoločenské vzťahy s Franskou ríšou. Od 12. storočia prebiehali intenzívne kolonizačné vlny nemeckého etnika na území strednej Európy.
Historici sa zhodujú na štyroch dejinných etapách postupného osídľovania nášho územia Nemcami. Za najintenzívnejšiu fázu je považovaná kolonizácia na nemeckom práve v období od 12. storočia, keď Nemci prichádzajú na vyľudnené územia po vpádoch Tatárov. V stredoveku tvorili Nemci približne štvrtinu celkového počtu obyvateľov Uhorska. Na konci 19. storočia tvorilo nemecké obyvateľstvo etablovanú menšinu s približne 9,3% celkového počtu obyvateľov.
K poklesu až takmer úplnému zániku nemeckej komunity na Slovensku následne prispeli aj historické okolnosti prvej a druhej svetovej vojny a represálie na nemeckom obyvateľstve. Podľa posledných štatistických údajov z roku 2011 tvorí nemecká národnostná menšina 0,1% z celkového počtu obyvateľov.
Pojem „karpatskí Nemci“ zaviedol historik Raimund Friedrich Kaindl na označenie nemeckého obyvateľstva žijúceho na území Karpát, teda súčasného Slovenska a Ukrajiny. Na rozdiel od sudetských Nemcov, karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie, ale až do 1945 žili najmä v troch väčších sídelných oblastiach (jazykových ostrovoch): Bratislava a okolie, Hauerland a Spiš. Okrem týchto oblastí žili Nemci v diaspóre po celom území Slovenska, najmä v mestách, napr. vo Zvolene, v Krupine, Žiline, Košiciach, Bardejove.
Uhorskí králi a šľachta využívali znalosť nemeckého obyvateľstva v obchode, v nových technológiách a formách hospodárenia. Nemcom boli okrem úrodnej pôdy a dostatku nerastných surovín ponúknuté výhodné podmienky na život v novej krajine vo forme privilégií a výsad. Medzi privilégiá patrilo právo organizovať jarmoky a trhy, právo na slobodnú voľbu richtára, mestskej rady a farára, právo obohnať mesto hradbami, ako aj oslobodenie od platenia tridsiatku a mýtneho. Ďalšou významnou výsadou, ktorú získali Nemci na Spiši, bolo udelenie privilégia riadiť sa vlastným saským obyčajovým právom z roku 1271.
V 16. storočí - v období reformácie a protireformačných hnutí - patrilo Uhorsko k liberálnejším častiam Európy. Uhorsko sa stáva útočiskom prenasledovaných protestantov a náboženských exulantov z viacerých rakúskych a nemeckých oblastí, ktorí sa usídlili najmä v okolí Bratislavy a na malom Žitnom ostrove. Najvýraznejšiu skupinu nemeckých kolonistov, ktorí sa usídlili na území dnešného západného Slovenska, tvorili anabaptisti z Bavorska, Tirolska a Švajčiarska, označovaní ako Habáni. Habáni vynikali v remeslách, boli uznávaní ako zruční ránhojiči, knihári, nožiari, ale predovšetkým ako výrobcovia fajansy.
V 18. storočí ovplyvnila vývoj na našom území ďalšia vlna nemeckej kolonizácie, ktorá má znovu ekonomický kontext. Nemci zo Švábska, Alsasko-Lotrinska a Bavorska dostali v Sládkovičove pridelenú pôdu, pozemky, dobytky a potraviny. Po roku 1785 sa usídľovali viaceré rodiny na Spiši, niektorí ako odborníci na pestovanie ľanu a zdokonaľovanie tkáčskych techník. Najpočetnejšiu skupinu tvorili usadlíci z Tirolska a Štajerska, slovenským obyvateľstvom označovaní ako Huncokári. Huncokári boli horskí drevorubači zo Štajerska a Tirolska, ktorí sa v Malých Karpatoch usídľovali počnúc rokom 1740 za vlády Márie Terézie v súvislosti s budovaním konskej železnice a manufaktúr z dôvodu potreby dreva na mosty a energiu.
Výnimkou je obec Čermany, ktorá bola osídlená roľníkmi zo severného Nemecka. Čermianski Nemci získali pôdu odkúpením panstiev uhorských šľachticov. Z Čermian postupne osídlili aj Výčapky - dnešné Hruboňovo a dediny v Radošinskej doline - Radošinu, Veľké Ripňany, Kapince, Silu.
Celkovo sa na Slovensku vyprofilovali 3 základné sídelné oblasti s koncentráciou nemeckého obyvateľstva, ktoré predstavujú samostatné kultúrne celky s niekoľkými subregiónmi. V nemeckom jazykovom kontexte sú označované ako „deutsche Sprachinsel“. Každá oblasť mala svoje kultúrne, hospodárske a kultúrne špecifiká. Na západnom Slovensku môžeme ako prvú oblasť identifikovať Bratislavu a okolie, zahŕňajúce malokarpatské vinohradnícke mestečká. Na strednom Slovensku sa nemecké obyvateľstvo sústredilo v okolí mesta Kremnica a v oblasti Hornej Nitry, označovanej ako Hauerland. Spiš predstavuje poslednú oblasť s vyššou koncentráciou nemeckého obyvateľstva.
Obec Čermany sa nachádza v údolí Perkovského potoka, oblasti nazývanej Poperkovie, 17 km juhozápadne od Topoľčian, v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1257, kde je obec označovaná ako „Chermen“. V obci v súčasnosti žije 386 obyvateľov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Počty iných národností sú minimálne, k nemeckej národnosti sa pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 hlásilo iba 5 obyvateľov obce.
Kontinentálny právny systém (romanogermánsky) je VPS, ktorý sa sformoval na EU kontinente. Hl. znaky: je písané právo, je legislatívne - vznik zákonod. činnosťou ústavných org., jeho podstatou je systém obč. práva v kódexovej forme.
Pramene kontinentálneho práva sú zákonné, zákon je hl. prameň práva, je písané právo - právnik v praxi hľadá pr. normu a riešenie nachádza v texte. Ďaľšie pr. normy - podzákonné - majú iba pomocnú funkciu. Pr. norma ale nie je jednotná, pramene sú obsiahnuté v ústave, ústavných zákonoch a kódexoch.
Interpretácia zákona - methody: striktný výklad, záujmová právna veda, systém plaidoyer (slobodný vedecký výskum).
V Európe sa nad kožušinovým priemyslom zmráka. V Nemecku zavreli poslednú kožušinovú farmu a hlasy za zákaz chovu zvierat na kožušiny silnejú aj na Slovensku. Iné krajiny v Európe pristúpili k legislatívnym zákazom vrátane Rakúska a Česka a rokuje sa o ňom aj na Ukrajine. Zákaz kožušinového chovu si želá už viac ako 70 tisíc Slovákov a Sloveniek.
Klietky po norkoch na farme v nemeckom meste Rhaden zívajú prázdnotou. Majiteľ poslednej kožušinovej farmy v Nemecku už ďalšie norky množiť nebude a posledné zvieratá predal do Fínska. Je to výsledok sprísnených regulácií chovu zvierat na kožušiny v nemeckej legislatíve, ktoré sú nastavené tak, že chov norkov a iných tzv. kožušinových zvierat (líšky, činčily, apod.) už nebude pre kožušinárov ekonomicky udržateľný a rokom 2022 úplne skončí.
Slovensko je ďalšou krajinou na zozname, kde sa hovorí o skoncovaní s kožušinovými farmami. Rokujú o ňom aj na susednej Ukrajine, v Poľsku, pobaltských štátoch. Susedné Česko zavrelo kožušinové farmy tento rok, svoj podiel na tom mala masívna podpora verejnosti v online petícii. K zákazom v ostatných rokoch pristúpili aj v Holandsku, Belgicku, Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku a v Bosne a Hercegovine.
Dnes, 26. mája, máme Svetový deň duševného vlastníctva. Táto právna oblasť sa zaoberá ochranou práv vzťahujúcich sa na predmety, ktoré vytvorili osoby svojou tvorivou duševnou činnosťou. Okrem práv duševného vlastníctva, medzi ktoré patrí autorské právo, zaraďujeme do tejto oblasti aj práva priemyselného vlastíctva.
Patent je ochranný dokument, ktorým dáva štát výlučné právo jeho majiteľovi na využívanie vynálezu počas určitého časového obdobia. Na čo možno udeliť patent a na čo naopak nie? Patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné. Patentovať je možné nielen nové výrobky, zariadenia a technológie, ale aj chemicky vyrobené látky, liečivá, priemyselne produkčné mikroorganizmy, ako aj biotechnologické postupy a produkty získané ich pomocou.
Patent nie je možné udeliť na objavy alebo vedecké teórie, počítačové programy, nové odrody rastlín alebo plemená zvierat, spôsoby prevencie, diagnostiky chorôb a liečenia ľudí a zvierat, spôsoby klonovania ľudských jedincov a využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely.
Patentová prihláška musí obsahovať žiadosť o udelenie patentu, opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy, a aspoň jeden uplatnený patentový nárok, ktorý bude vymedzovať predmet, na ktorý sa požaduje udelenie ochrany.
Majiteľ patentu má výlučné právo vo vzťahu k vynálezu chráneného patentom, to znamená, že bez jeho súhlasu nesmie tento vynález nikto využívať. Majiteľ môže poskytnúť súhlas na využívanie patentu iným osobám, ktorý sa udeľuje licenčnou zmluvou.
tags: #nemecké #právo #vlastníctvo #zviera