
Na Slovensko prichádza dožiť čoraz viac seniorov zo západnej Európy, najmä z Nemecka a Rakúska, ale aj z Česka. Tento trend sa objavuje aj v iných európskych krajinách, ako je Česko, Poľsko, Maďarsko či Španielsko. Dôvodom je často kombinácia nižších nákladov na život a starostlivosť v porovnaní s ich domovskými krajinami. Hoci tento jav prináša nové možnosti pre seniorov, vyvoláva aj etické otázky a obavy o dostupnosť sociálnych služieb pre slovenských občanov.
Slovensko sa stáva atraktívnym cieľom pre seniorov zo západnej Európy z niekoľkých dôvodov:
Príkladom je reportáž nemeckého denníka Die Welt o pani z Bavorska, ktorá je klientkou seniorského centra v Zlatnej na Ostrove. Syn tejto pane platil za ňu doma 3 100 eur, zatiaľ čo na Slovensku platí sotva tretinu z toho.
Slovenské domovy pre dôchodcov sa čoraz viac orientujú na zahraničnú klientelu. V Nemecku a Rakúsku už dlhšie bežia kampane na podporu umiestňovania penzistov v našich zariadeniach. Dôchodcovia z cudziny sú predovšetkým klientmi súkromných zariadení, ktoré si slovenskí penzisti väčšinou nemôžu dovoliť.
V súkromných zariadeniach, ako je Bonavita v Pohronskom Ruskove, majú skúsenosti s klientmi z Nemecka. Riaditeľ domova Peter Palášti potvrdil, že ide o ženy v ťažkom stave, pričom jedna má silno rozvinutú Alzheimerovu chorobu a druhá je ležiaca pacientka po porážke. V Seniorville v Jablonovom pri Malackách býva šesť klientov zo zahraničia, pochádzajúcich z Rakúska, Česka, Maďarska a Iránu. Niektorí z nich fungujú ako samoplatcovia a platia od 26,60 eura denne.
Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania v Rakúsku a Nemecku
Primátor mesta Sliač Daniel Dunčko netají snahu pritiahnuť solventných seniorov z cudziny do nového mestského zariadenia v tomto kúpeľnom meste. Sliačsky domov opatrovateľskej starostlivosti má kapacitu 31 lôžok, pričom väčšina dôchodcov z regiónu na pobyt v ňom nemá ani s podporou štátu. Mesto preto počíta s tým, že už na budúci rok v jeho zariadení pribudne 20 rakúskych seniorov.
Prílev zahraničných klientov do slovenských domovov pre dôchodcov vyvoláva aj otázky etiky a sociálnej spravodlivosti. Sociologička Monika Čambáliková pripúšťa, že prílev klientov z cudziny môže vniesť do našich zariadení novú kvalitu či pracovné štandardy, no zároveň nevylučuje, že tento jav spôsobí aj ďalšie roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými Slovákmi.
Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív upozorňuje na neetické konanie a špekulácie zo strany rodinných príslušníkov cudzincov a súkromných poskytovateľov sociálnych služieb. Podľa neho sa síce v slovenských zariadeniach začínajú udomácňovať cudzinci, ale zároveň sa ustavične zhoršuje situácia asi 4 600 slovenských „čakateľov“, ktorí majú nárok na sociálnu službu, no z kapacitných či finančných dôvodov im nie je poskytnutá.
Dobrotková pripomína, že krajské samosprávy momentálne evidujú stovky slovenských žiadateľov o umiestnenie v domovoch dôchodcov, ktorých nemôžu okamžite uspokojiť. Oproti tomu miesta v súkromných zariadeniach často zívajú prázdnotou. "Prekážkou sú, prirodzene, ceny za služby. Nie je preto prekvapujúce, že súkromné zariadenia sa obzerajú po zahraničných klientoch a pre slovenského občana sú sociálne služby čoraz nedostupnejšie," pokračuje Dobrotková.
Umiestnenie klienta sociálneho zariadenia mimo domovského štátu v rámci Európskej únie by na pohľad nemal byť problém. Artur Frank, nemecký zástupca firmy Seniorpalace, ktorá sa zaoberá umiestňovaním nemeckých a rakúskych dôchodcov na Slovensku, odmieta, že by „využívali“ chudobnejšie štáty Európskej únie.
Prečítajte si tiež: Všetko o Nemeckom Vlčom Špicovi
Podľa Franka sa zahraničný dôchodca najprv musí prihlásiť na slovenskej cudzineckej polícii a predložiť tam potvrdenie, že je schopný uhradiť si všetky náklady spojené s pobytom. Žiadajú notárske potvrdenie, že sa o zvýšené náklady na jeho starostlivosť postarajú jeho deti.
Ministerstvo práce upozorňuje, že právne podmienky poskytovania sociálnych služieb pre cudzincov vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenska. "Pri občanoch Európskej únie sa to týka aj uplatňovania zásady slobodného pohybu osôb a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v európskom priestore."
Súčasná demografická situácia v Nemecku, charakterizovaná starnúcou populáciou a nedostatkom miestnych opatrovateľov, vytvára dopyt po zahraničných pracovníkoch v tejto oblasti. Opatrovanie seniorov v Nemecku predstavuje pre mnohých Slovákov a Slovenky atraktívnu pracovnú príležitosť.
Ak uvažujete o práci opatrovateľky v Nemecku, je dôležité zvážiť niekoľko kľúčových aspektov. Prvým krokom je realistické zhodnotenie vašich jazykových znalostí a skúseností. Základy nemčiny sú nevyhnutné, a hoci aj so slabšou nemčinou je možné začať, aktívne učenie sa slovíčok a fráz vám výrazne uľahčí adaptáciu a komunikáciu.
Pre začiatok je vhodné zvážiť spoluprácu s agentúrou, ktorá ponúka slovenskú zamestnaneckú zmluvu. Takéto agentúry zvyčajne nepožadujú poplatky za sprostredkovanie práce a zabezpečujú odvádzanie odvodov. Výhodou je, že platí slovenský zákonník práce, čo predstavuje určitú istotu a právnu ochranu.
Prečítajte si tiež: Slovensko-nemecký preklad formulára
Pred vycestovaním do Nemecka je potrebné vybaviť si všetky potrebné dokumenty. Ak plánujete pracovať ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba), musíte si vybaviť živnosť a formulár A1, ktorý potvrdzuje, že odvádzate odvody na Slovensku.
Práca opatrovateľky v Nemecku zahŕňa pomoc seniorom s každodennými činnosťami, ako je hygiena, obliekanie, stravovanie, starostlivosť o domácnosť a trávenie voľného času. Dôležitou súčasťou je aj dohľad nad zdravotným stavom a podávanie liekov podľa pokynov lekára.
Štandardná dĺžka turnusu v Nemecku je 4 až 6 týždňov. Výška platu sa pohybuje v rozmedzí od 2100 do 3000 € mesačne na živnostenský list. Ohodnotenie závisí od jazykových a iných schopností, zdravotného stavu klienta a od toho, či je opatrovaný jednotlivec alebo manželský pár.
Vo väčšine prípadov je opatrovateľke zabezpečené ubytovanie a strava v domácnosti seniora. Dopravu do Nemecka si opatrovateľka zvyčajne hradí sama, no rodina jej na ňu prispieva sumou 180-260 €.
Znalosť nemeckého jazyka je pre prácu opatrovateľky kľúčová. Minimálna úroveň by mala byť B1, optimálne C1. Každodenná komunikácia so seniormi, ich rodinami a lekármi pomáha zlepšovať jazykové schopnosti. Lepšie jazykové znalosti otvárajú nové možnosti a vyššiu šancu na lepšie ohodnotenie.
Pracovný vzťah opatrovateľky upravuje pracovná zmluva, zmluva o dielo alebo obchodná zmluva. Pracovná zmluva by mala obsahovať všetky dôležité body, ako sú meno a priezvisko zamestnanca a zamestnávateľa, typ a dĺžka pracovného pomeru, pracovná náplň, mzda, ubytovanie, strava, pracovný čas, dovolenka, choroba, miesto výkonu práce a podmienky výpovede.
Pri hľadaní pracovných možností môžete využiť pracovný portál nemeckého Červeného kríža (Deuches Rotes Kreis) alebo stránku nemeckého spolkového pracovného úradu (Bundesagentur für Arbeit). Ak hľadáte prácu, kde spoločnosti výslovne hľadajú uchádzačov o zamestnanie z krajín EU, potom odporúčame vám pozrieť si tzv. európsky portál EURES. K ponukám pracovných miest sa dostanete i prostredníctvom dennej tlače alebo on-line súkromných pracovných portálov.