
Článok sa zameriava na problematiku výsluhových dôchodkov, s dôrazom na aktuálne zmeny v podmienkach pre prokurátorov na Slovensku a širší kontext sociálneho zabezpečenia. Hoci primárna téma článku je zameraná na nemecký výsluhový dôchodok, rozsiahle informácie poskytnuté používateľom sa týkajú slovenskej legislatívy a zmien v systéme sociálneho zabezpečenia, preto je článok primárne zameraný na túto oblasť.
Poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá upravuje podmienky získania nároku na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov. Tieto zmeny sa dotýkajú aj výsluhového dôchodku generálneho prokurátora.
Prokurátori majú možnosť získať nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch až desiatich platov, ak vykonávali funkciu minimálne 20 rokov a sú psychicky vyčerpaní. Podmienkou je zánik funkcie vzdaním sa jej v čase, keď prokurátor ešte nemá nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok vzniká, ak je prokurátor natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie, že ju už nevládze riadne vykonávať. V takomto prípade vzniká nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov, pričom maximálna výška môže dosiahnuť desať základných platov, ak prokurátor vykonával funkciu najmenej 28 rokov.
Základnou podmienkou na priznanie výsluhového dôchodku je zánik služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie po 20 rokoch výkonu funkcie. Výška výsluhového dôchodku by mala byť 0,8 percenta za každý rok výkonu funkcie prokurátora.
Generálny prokurátor má nárok na výsluhový dôchodok, ak mu zanikne služobný pomer vzdaním sa funkcie po uplynutí najmenej štyroch rokov jeho funkčného obdobia. Jeho výsluhový dôchodok má byť v takom prípade vo výške základného platu prokurátora generálnej prokuratúry.
Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania v Rakúsku a Nemecku
Opozičné strany, ako napríklad PS, kritizujú túto novelu zákona. Poslanec Branislav Vančo (PS) uviedol, že koalícia si takto "kupuje" generálneho prokurátora Maroša Žilinku doživotnou rentou okolo 5000 eur mesačne už po štyroch rokoch vo funkcii. Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) považuje za neprijateľné, aby sa občania skladali Žilinkovi na doživotnú rentu, najmä v čase, keď vláda zvyšuje dane a odoberá benefity rodinám a dôchodcom.
Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku prešiel od roku 1989 výraznými zmenami. Pôvodný systém, ktorý vznikol v 50. rokoch 20. storočia, už nezodpovedal novým spoločensko-ekonomickým podmienkam. Transformácia sociálnej sféry predpokladala vybudovanie trojzložkovej sústavy: sociálne poistenie, štátna podpora a sociálna pomoc.
V 90. rokoch boli vykonané mnohé úpravy, ktoré však neriešili problematiku komplexne. Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie. Nová daňová sústava vyžadovala nahradenie daňových príjmov, určených na financovanie dávok, mimodaňovými zdrojmi, ktorými sa stalo poistné platené zákonom určenými subjektmi.
Súčasný systém sociálneho zabezpečenia čelí niekoľkým problémom:
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ako sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry a Koncepcia reformy sociálneho poistenia. Cieľom je transformovať systém na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a nahradiť systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o Nemeckom Vlčom Špicovi
V roku 2002 bol schválený zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý po novom upravil problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Tento zákon neponíma ako súčasť sociálneho poistenia systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v pracovnom pomere z garančného fondu.
V roku 2003 bol prijatý zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý priniesol ďalšie zmeny:
Osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia podliehajú poistenci tzv. silových rezortov, ako sú príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, colníci, profesionálni vojaci a vojaci prípravnej služby.
Poberatelia dôchodku majú nárok na zľavy z cestovného. Preukazovanie nároku závisí od toho, či je dôchodok vyplácaný verejnou inštitúciou členského štátu EÚ alebo inou inštitúciou.
Ak osoba nemá na území Slovenska ekonomickú činnosť, nepoberá peňažnú dávku ani žiadny druh dôchodku a má bydlisko v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarska a Veľkej Británie, môže sa v danom štáte poistiť z titulu bydliska. Bydlisko sa posudzuje v zmysle platnej európskej legislatívy - koordinačné nariadenia č. 883/2004 a č. 987/2009.
Prečítajte si tiež: Slovensko-nemecký preklad formulára