Imobilizačný syndróm: Rehabilitácia a postupy starostlivosti

Imobilita, definovaná ako neschopnosť samostatného, voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta zabezpečuje správnu starostlivosť, predchádza komplikáciám a podporuje udržanie najvyššej možnej miery samostatnosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu.

Pochopenie imobility a imobilizačného syndrómu

K rozvoju imobility u pacientov vedie viacero zdravotných problémov. Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, patria rôzne neurologické, ortopedické a kardiovaskulárne stavy. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.

Prejavy imobilizačného syndrómu

Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na psychické a somatické:

• Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
• Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy, dekubity (preležaniny).

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Súčasťou prevencie sú napríklad povzbudzovanie pacienta, izometrické cvičenie, polohovanie a používanie elastických pančúch.

Zásady starostlivosti o imobilného pacienta

Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Najdôležitejšie však je, aby ste k nim vždy pristupovali s trpezlivosťou, súcitom a láskou.

Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu

Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:

• Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
• Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
• Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
• Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
• Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.

Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta

Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.

Fázy hygienickej starostlivosti

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

• Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
• Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
• Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.

Kúpanie a perineálna starostlivosť

Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku. Pri používaní mydiel však dávajte pozor na množstvo, nakoľko veľa mydla môže spôsobovať jej vysušovanie.

Perineálna starostlivosť sa uskutočňuje lôžkovým kúpeľom, sprchovacím kútom alebo vaňou a najčastejšie sa vykonáva u pacientov postihnutých inkontinenciou a diaforéziou.

Prečítajte si tiež: Liečba Sudeckovho syndrómu

Ďalšie aspekty hygienickej starostlivosti

Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne a pravidelnú starostlivosť o nechty. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.

Prebaľovanie ležiaceho pacienta

Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená.

Postup prebaľovania

1. Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
2. Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
3. Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
4. Opatrne ho otočte na bok.
5. Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
6. Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
7. V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
8. Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
9. Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
10. Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu.

U inkontinentných pacientov (s únikom moču alebo stolice) je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.

Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny.

Princípy polohovania

Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu. Starostlivosť o pacienta na lôžku zahŕňa i starostlivosť o poranenie kože a tkanív pod ňou, ktoré sú výsledkom príliš dlhého sedenia alebo ležania v jednej polohe.

Prečítajte si tiež: Raynaudov syndróm: Máte nárok na invalidný dôchodok?

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.

Psychická pohoda a prostredie

Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka.

Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti.

Pohybové cvičenia a rehabilitácia

Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Fyzioterapeut na základe odporúčania lekára realizuje fyzioterapeutickú diagnostiku a terapiu funkčných porúch pohybového systému s cieľom zachovania a obnovenia jeho optimálnej funkčnosti. Základom je pohybová liečba - kinezioterapia, ktorá zlepšuje aktivitu primárnej motoriky, a tým umožňuje vznik užitočných neuroplastických zmien v mozgu. Rehabilitačná liečba sa zameriava na liečbu porúch motoriky a svalového tonusu, senzorických porúch i na prejavy týchto porúch v bežných denných aktivitách. S rehabilitačnou liečbou sa odporúča začať čo najskôr, hneď na 2. deň po príchode, respektíve hneď po stabilizácii základných životných funkcií pacienta.

Ošetrovateľská rehabilitácia zahŕňa polohovanie, ortostatický test a izometrické cvičenia.

Dostupná pomoc a podpora

Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR -odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť (ADOS)

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytujú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta. Personálne zabezpečenie ADOS zahŕňa sestry so špecializáciou v ošetrovateľskej starostlivosti v komunite. Výkony uskutočňované sestrami ADOS zahŕňajú širokú škálu ošetrovateľských činností, ako je napríklad starostlivosť o rany, podávanie liekov, monitorovanie zdravotného stavu a edukácia pacienta a jeho rodiny.

Prevencia cievnej mozgovej príhody (CMP) a rehabilitácia po CMP

Ak má mať pacient po prekonaní mozgovej príhody šancu na zotavenie a návrat do života, je v prvom rade dôležitá včasná a efektívna liečba. Mala by zlepšiť tzv. prietok krvi mozgom. Po návrate z nemocnice zohráva významnú úlohu liečba komplikácií aj včasná rehabilitácia.

Pred poskytnutím rehabilitácie je dôležité stanovenie hlavných okruhov problémov. Musíme poznať stupeň funkčného poškodenia, komunikačné poruchy, kognitívne poruchy, motorický deficit aj poruchy regulácie motoriky, stupeň spasticity, poruchy citlivosti, vylučovacie funkcie. Áno, na zreteli treba mať aj prevenciu sekundárnych komplikácií, akými sú imobilizačný syndróm, syndróm bolestivého ramena, riziká vzniku dekubitov, hlbokej žilovej trombózy a embólie, pneumónie… Nevyhnutné je hodnotenie testov funkčného postihnutia a sebestačnosti v denných aktivitách, teda či sa vie pacient sám o seba postarať, alebo či vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť.

Najdôležitejším prostriedkom je tu efektívna prevencia. Ide o komplex systémových liečebných postupov, ktoré sú zamerané práve na zabránenie vzniku a recidívy CMP vrátane rehabilitačnej liečby. Rozoznáme primárnu prevenciu. Je určená pre pacientov, ktorí nemali v anamnéze mozgovú príhodu. Vo viac ako 70 percentách prípadov je totiž CMP prvou manifestáciou cerebrovaskulárneho ochorenia. Sekundárna prevencia má za cieľ minimalizovať riziko recidívy. V rámci komplexnej terapie ide o antihypertenzívnu liečbu (liečbu vysokého krvného tlaku), liečbu porúch srdcového rytmu, liečbu hyperlipidémie a diabetu, redukciu nadmernej telesnej hmotnosti a úpravu stravovacích návykov, ukončenie fajčenia, zníženie nadmerného užívania alkoholu a prípadne aj chirurgickú liečbu - karotickú endarterektómiu na odblokovanie ciev, ktoré obhospodarujú hlavu a krk.

Komunitná ošetrovateľská starostlivosť

Komunitná ošetrovateľská starostlivosť sa zameriava na poskytovanie starostlivosti v prirodzenom prostredí pacienta, s cieľom podporiť jeho zdravie a kvalitu života. Všeobecné princípy komunitnej starostlivosti zahŕňajú holistický prístup, zameranie na prevenciu a podporu zdravia, a spoluprácu s rodinou a komunitou. Cieľ komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti je zabezpečiť dostupnú a kvalitnú starostlivosť pre všetkých členov komunity, s dôrazom na zraniteľné skupiny.

tags: #imobilizačný #syndróm #rehabilitácia #postupy