Nemocenské dávky a víkendy: Podmienky a pravidlá, ktoré by ste mali poznať

Dočasná práceneschopnosť (PN), bežne nazývaná "maródka", je obdobie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas tohto obdobia má poistenec nárok na nemocenské dávky, ktorých podmienky upravuje zákon o sociálnom poistení. Často sa objavujú otázky ohľadom pravidiel a povinností počas PN, najmä v súvislosti s víkendami a sviatkami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, s dôrazom na špecifiká počas víkendov a sviatkov.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 sa v plnom rozsahu zaviedla elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahradila papierové potvrdenia. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Ošetrujúci lekár potvrdzuje PN vytvorením elektronického záznamu v systéme ezdravie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec nemusí predkladať žiadne tlačivá zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Nárok na nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Výpočet nemocenských dávok

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Rozhodujúce obdobie

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ (DVZ) alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ).

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. 90 dní).

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december). Ak je zamestnanec práceneschopný, nedostáva nemocenské už od prvého dňa, odkedy je PN. Najskôr ide o tzv. náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ. Ten mu poskytne mzdu za všetky kalendárne dni, aj keď na niektorý z nich pripadne víkend či sviatok, a to do 10. dňa, čo je pracovník na péenke. Ak je chorý dlhší čas, od 11. dňa mu poskytuje nemocenské Sociálna poisťovňa. Dávku dostane za všetky dni, počas ktorých je uznaný ako práceneschopný, teda aj za víkend.
• Ak nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Ak nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.

Konkrétne príklady výpočtu

Príklad 1:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• PN začala 1. marca 2023 a trvala 14 dní.
• Výpočet:
  • Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ
  • Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ

Príklad 2:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
• PN začala 1. marca 2023 a trvala 14 dní.
• Výpočet:
  • Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ (po zohľadnení prerušenia poistenia)
  • Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ (po zohľadnení prerušenia poistenia)

Príklad 3:

• Mzda zamestnanca: 2500 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• PN začala 1. marca 2023 a trvala 14 dní.
• Maximálny DVZ pre rok 2022: 74,4987 eur
• Výpočet:
  • Od 1. do 3. dňa: 25% z maximálneho DVZ
  • Od 4. do 14. dňa: 55% z maximálneho DVZ

Príklad 4:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ (vypočítaného z obdobia od 1.10.2022 do 28.2.2023)
  • Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ (vypočítaného z obdobia od 1.10.2022 do 28.2.2023)

Príklad 5:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
• Pracovný pomer skončil 9. januára 2023.
• PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ (vypočítaného z obdobia od 1.10.2022 do 9.1.2023)
  • Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ (vypočítaného z obdobia od 1.10.2022 do 9.1.2023)

Zvýšenie nemocenského od roku 2024

Od 1. januára 2024 sa nemocenské zvýšilo zo súčasných 55 % na 75 % denného vymeriavacieho základu, a to od prvého dňa práceneschopnosti. Cieľom tejto zmeny je zlepšiť finančnú situáciu poistencov počas choroby.

Liečebný režim počas PN

Počas dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Tento režim závisí od povahy ochorenia a zahŕňa obmedzenia v bežných denných aktivitách. O rozsahu povolených aktivít informuje pacienta ošetrujúci lekár.

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa preverí okolnosti v spolupráci s poistencom a jeho ošetrujúcim lekárom. Porušenie liečebného režimu sa zisťuje prostredníctvom kontrol, ktoré môžu byť vykonané na podnet lekára, zamestnávateľa alebo inej osoby. Kontrolu vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne a je povinný sa preukázať oprávnením na výkon kontroly.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Ak kontrola nezastihne poistenca doma, zanechá sa v poštovej schránke oznámenie o vykonaní kontroly. V takom prípade je potrebné kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie do troch pracovných dní.

Vychádzky počas PN

Súčasťou liečebného režimu sú aj vychádzky, ktoré môže povoliť ošetrujúci lekár, ak to povaha choroby umožňuje. Lekár časovo vymedzí ich rozsah, najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, môže sa vzdialiť z domu za účelom zakúpenia základných potravín alebo liekov. Odporúča sa mať pri sebe pokladničný blok ako doklad pre prípad kontroly.

Práceneschopnosť cez víkendy a sviatky

Častou otázkou je, či sa pravidlá PN vzťahujú aj na víkendy a sviatky. Odpoveď je jednoznačná: áno. Liečebný režim platí 24 hodín denne, 7 dní v týždni, vrátane víkendov a sviatkov. To znamená, že kontrola dodržiavania liečebného režimu môže prísť kedykoľvek, aj počas víkendu alebo sviatku. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Dôležité:

• Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN, vrátane víkendov a sviatkov, je potrebné dodržiavať liečebný režim stanovený lekárom.
• Kontroly: Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly aj počas víkendov a sviatkov.
• Vychádzky: Ak máte povolené vychádzky, dodržiavajte časový rozsah určený lekárom.
• Zmena pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto pobytu počas PN, konzultujte to s lekárom a bezodkladne informujte Sociálnu poisťovňu.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Porušenie liečebného režimu môže mať vážne následky. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Okrem toho, pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, môže stratiť nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Povinnosti poistenca počas PN

Okrem dodržiavania liečebného režimu má poistenec počas PN aj ďalšie povinnosti:

• Oznámenie zmeny adresy: Ak sa poistenec počas PN zdržiava na inej adrese, ako je jeho trvalé bydlisko, je povinný túto zmenu bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni.
• Odstránenie prekážok kontroly: Poistenec je povinný odstrániť všetky prekážky, ktoré by mohli brániť výkonu kontroly (napr. zabezpečiť prístup do bytu).

Doba trvania PN

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52. týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. 365 dní. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Kedy sa vyplácajú dávky?

Termíny výplaty jednotlivých dávok závisia od viacerých faktorov, najmä od druhu dávky, ale tiež administratívnych procesov Sociálnej poisťovne, prípadne ďalších inštitúcií, ktoré dávky vypláca. Nemocenské dávky (napr. nemocenské, tehotenské, materské) sa vyplácajú mesačne pozadu, a to spravidla do 15. dňa v mesiaci. Podobne je to aj s dávkou v nezamestnanosti, ktorá sa vypláca mesačne pozadu na základe evidencie o nezamestnanosti, a to spravidla do 15. Dôchodkové dávky ako starobné, invalidné, vdovské a sirotské dôchodky vypláca Sociálna poisťovňa mesačne vopred, pričom termín závisí od dátumu priznania dôchodku, ale aj od zvoleného spôsobu výplaty. Ak si totiž zvolíte poukázať dávku na účet, platba bude zrealizovaná určite rýchlejšie ako napríklad cez poštovú poukážku.

Zmeny vo výplate PN-ky od roku 2026

V súvislosti s konsolidačnými opatreniami sa od januára 2026 menia aj podmienky výplaty PN-ky. V súčasnosti poskytujú zamestnávatelia počas práceneschopnosti zamestnancom náhradu mzdy počas prvých 10 dní trvania PN. Po novom sa táto doba predlžuje až na 14 dní. Sociálna poisťovňa následne začne zamestnancovi vyplácať nemocenské až od 15. dňa. Zamestnávatelia tak budú zaťažení oveľa viac.

Vplyv kalendárnych dní na sociálne poistenie

Pri všetkých lehotách v sociálnom poistení sa do úvahy berú všetky kalendárne dni, nielen pracovné. Ak teda napríklad ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia trvá sedem dní, počítajú sa aj sviatky, dni pracovného voľna aj pracovného pokoja. Aj nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti a úrazové dávky sa v zmysle zákona o sociálnom poistení poskytujú za všetky kalendárne dni.

"Ak je základom výpočtu uvedených dávok denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška príslušnej dávky na jeden deň, potom výška celej dávky sa určí súčinom tejto sumy a počtu kalendárnych dní, za ktoré dávka poistencovi patrila vrátane víkendov," vysvetľuje hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Všetky kalendárne dni sa zohľadňujú aj na účely započítania obdobia poistenia potrebného pre vznik nároku na jednotlivé dávky poskytované Sociálnou poisťovňou a rovnako sa pracuje s kalendárnymi dňami aj pri platení poistného na sociálne poistenie. Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného napríklad od 12. dňa v mesiaci, zamestnávateľ zaplatí poistné za všetkých jedenásť dní, teda nielen za pracovné dni.

Odo dňa uznania práceneschopnosti platí vylúčenie platiť poistné - poistné sa platiť nemusí, poistenie však trvá aj počas všetkých kalendárnych dní, počas ktorých trvá práceneschopnosť.

Ak zákon o sociálnom poistení určuje fyzickým alebo právnickým osobám lehotu na splnenie povinnosti, ide tiež o kalendárne dni.

Ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa končí dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí, že poistenec je opäť schopný vykonávať svoju prácu. Ukončenie PN oznamuje lekár Sociálnej poisťovni elektronicky. O skončení PN informuje lekár aj zamestnanca. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec po ukončení PN odovzdá svojmu zamestnávateľovi diel IV., ktorý mu odovzdá lekár.

tags: #nemocenské #dávky #a #víkendy #podmienky