Materské poistenie a dohoda o vykonaní práce: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje ucelený pohľad na materské poistenie v kontexte dohody o vykonaní práce, s dôrazom na podmienky nároku, prihlasovanie do Sociálnej poisťovne a špecifické situácie.

Čo je materské?

Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poskytuje sa aj inému poistencovi (napr. otcovi) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. V prípade otca dieťaťa sa materské poskytuje aj v období do šiestich týždňov po pôrode.

Nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na jeho poskytnutie.

Podmienky nároku na materské

Na to, aby ste mali nárok na materské, musíte byť nemocensky poistená a ku dňu, kedy si žiadate o materské vám nemocenské poistenie trvá alebo ste v tzv. ochrannej lehote.

Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je, aby poistenka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa započítava aj:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• obdobie štúdia na strednej alebo vysokej škole, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenka týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania.
• nezapočítava sa obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. ak ste SZČO alebo DNPO a máte zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške.

Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, vzniká nárok na materské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov starostlivosti o dieťa.

Ako požiadať o materské?

Lekár spravidla vystavuje žiadosť o materské na začiatku ôsmeho až šestieho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak si nárok na materské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, je potrebné podať viacero žiadostí.

Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár žiadosti poskytne Sociálna poisťovňa. Na žiadosti uveďte dátum, odkedy si uplatňujete nárok na materské a jeho výplatu.

Potrebné dokumenty k žiadosti o materské

• Žiadosť o materské
• Potvrdenie školy o obdobiach štúdia a fotokópia dokladu o ukončení štúdia (napr. diplom) - ak žiadate o zohľadnenie doby štúdia
• Potvrdenie o hospitalizácii dieťaťa, resp. matky - ak sa má predĺžiť obdobie šiestich týždňov po pôrode

Žiadosť o materské odporúčame predložiť ihneď po vystavení žiadosti lekárom.

Materská a dohoda o vykonaní práce

Niektoré ženy pracujú pred narodením dieťatka na dohodu podľa Zákonníka práce. Aby ste mali nárok na materskú z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. To zistíte ľahko, opýtate sa mzdovej účtovníčky alebo sa pozriete na výplatnú pásku. Ešte raz zopakujem, z dohody sa Vám musí odvádzať poistné na nemocenské poistenie, vtedy ste nemocensky poistená.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Ak si žiadate o materské ešte počas trvania dohody, zamestnávateľ potvrdzuje tlačivo Žiadosť o materské, ktoré Vám vydá Váš gynekológ. Ak si nárok na materské uplatňujete až po skončení dohody (napríklad v ochrannej lehote z dohody), zamestnávateľ Vám tlačivo nepotvrdzuje. Žiadosť o materské doručíte v oboch prípadoch pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a sociálne poistenie

Možnosť zamestnávať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ostala zachovaná aj po 1. januári 2013. Odvody z príjmov dosiahnutých na základe dohôd sú závislé od typu uzatvorenej dohody a pravidelnosti poskytovania odmeny za vykonanú prácu v súlade so Zákonníkom práce.

Za účelom prihlasovania dohodárov do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a realizácie odvodov poistného za dohodára a zamestnávateľa musí zamestnávateľ posudzovať každý pracovnoprávny vzťah na základe dohody samostatne.

Pravidelnosť poskytovania odmeny za práce vykonávané na základe dohôd sa posudzuje iba na účely sociálneho poistenia. Na základe v dohode definovaných podmienok poskytovania odmeny môže ísť o dohody s právom na pravidelný mesačný príjem alebo o dohody s právom na nepravidelný príjem. Ak dohoda trvá viac ako jeden kalendárny mesiac a je s právom na výplatu odmeny každý kalendárny mesiac, ide o dohodu s pravidelným príjmom, ak je s právom na výplatu odmeny pri skončení dohody raz ročne, raz polročne, raz za štvrťrok, raz za dva mesiace alebo podľa iných kritérií (napr. etapovite po skončení prác), ide o dohodu s nepravidelným príjmom.

Nesprávne posúdenie tejto skutočnosti môže mať za následok nesprávne vypočítané a vykázané poistné na jednotlivé druhy poistenia - z dohôd s pravidelným príjmom sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z dohôd s nepravidelným príjmom sa platí iba poistné na dôchodkové poistenie. A z dohôd s nepravidelným príjmom sa poistné platí až pri skončení dohody za celé obdobie trvania dohody.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v súlade s § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. považované za zamestnancov na účely sociálneho poistenia.

Povinnosti zamestnávateľa pri prihlasovaní dohodára

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca, t. j. dohodára, do Sociálnej poisťovne už pri nástupe do práce. Na prihlásenie slúži Registračný list fyzickej osoby, ktorý je voľne dostupný na stránke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní prostredníctvom Registračného listu zamestnávateľa do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne.

Zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni od októbra 2021

• Práceneschopnosť zamestnanca: Neoznamuje sa do SP.
• OČR zamestnankyňa: Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4. Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91.
• Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní len v prípade, keď muž čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok, alebo čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň nepoberá materskú dávku ani rodičovský príspevok.

Príklady prihlasovania dohodárov

Nasledujúce príklady ilustrujú prihlasovanie dohodárov v rôznych situáciách:

Príklad 1: Zamestnanec Martin nastupuje do práce 2.7.2019 na základe pracovného pomeru s pravidelným mesačným príjmom. Zamestnávateľ ho musí prihlásiť do Sociálnej poisťovne deň pred začatím výkonu práce, t. 1.7.2019. Použije typ 1, ktorý prislúcha pracovnému pomeru a pravidelnému príjmu.

Príklad 2: Zamestnávateľ zamestnáva dohodára - dôchodcu od 24.7.2019. Dôchodca poberá starobný dôchodok a má pravidelný príjem. Zamestnávateľ ho prihlási do Sociálnej poisťovne najneskôr deň pred nástupom do práce, t. j. 23.7.2019. Použije kód 2 pre dohodu s pravidelným príjmom.

Špecifické prípady prihlasovania dohodárov

• Dohodári - študenti: Pri dohodách o brigádnickej práci študentov je dôležité rozlišovať, či si študent uplatňuje výnimku z platenia poistného. Ak áno, použije sa iný typ prihlášky. Ak študent prekročí limit príjmu, vznikne mu dôchodkové poistenie a zamestnávateľ ho prihlási na toto poistenie.
• Dohodári - poberatelia dôchodku: Pri prihlasovaní dohodára na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce sa neprihliada na skutočnosť, že ide o poberateľa dôchodku. Táto skutočnosť sa zohľadní až v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov alebo vo Výkaze poistného a príspevkov.

Materská dávka a dohoda

Niektoré ženy pracujú pred narodením dieťatka na dohodu podľa Zákonníka práce. Aby ste mali nárok na materskú z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. Ak sa Vám z dohody odvádza poistné na nemocenské poistenie, vtedy ste nemocensky poistená.

Nárok na materskú dovolenku však majú IBA zamestnankyne (pracovný pomer). Pri dohodároch sa táto možnosť nespomína. Obvykle sa dohoda s blížiacim sa termínom materskej ukončuje. Zamestnávateľ vtedy dohodárku zo Sociálnej poisťovne odhlási. Rovnako ako ostatné zamestnankyne.

Materská a živnostníčky (SZČO)

Živnostníčky majú tiež nárok na materskú a rodičovskú dovolenku. Počas poberania materského príspevku nemusia platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Výška odvodov do zdravotnej poisťovne môže byť aj v sume 0 €. Počas poberania rodičovského príspevku nemusia živnostníčky platiť preddavkov do zdravotnej poisťovne vo výške 0 €.

Dôležité je, že živnostníčka nemusí svoju živnosť ani rušiť, či pozastavovať počas poberania materského a rodičovského príspevku.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a zdravotné poistenie

Fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný ich prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnanca, vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné.

Z kategórie zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú na účely zdravotného poistenia vyňatí, t. j. poberatelia invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku pracujúci na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný v súlade s 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení písomne alebo elektronicky prihlásiť/odhlásiť do/z príslušnej zdravotnej poisťovne fyzickú osobu pracujúcu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak má postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné, a to do ôsmich pracovných dní od vzniku/skončenia dohody.

Zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec sa v období trvania dohody nepovažuje za zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 11 ods. 3 druhej vety a § 11 ods. 7), je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie.

Kódy pre prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne

Pri prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov, resp. oznamovaní zmeny platiteľa poistného sa uplatňuje Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/2009. Z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti sa použije osobitný kód 2D, v ktorom 2 vypovedá o zamestnancovi a D o skutočnosti, že zamestnanec má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

Súbeh materskej a príjmu zo závislej činnosti

Jednou z podmienok, ktoré musí poistenka (zamestnankyňa) splniť, aby jej vznikol nárok na materské, je absencia príjmu zo závislej činnosti vyplateného za obdobie poberania materského. Ide o príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa ZSP. Rozhoduje, za aké obdobie je príjem zo závislej činnosti vyplatený, nie v akom období. Nárok na materské nevzniká, ak má poistenec nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na nemocenské poistenie.

Otázky a odpovede

Otázka: Poistenka, ktorá je zamestnancom v spoločnosti s r. o. od roku 2009, je od 15. 2. 2013 na materskej dovolenke, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne jej vypláca materské. Od 20. 5. 2013 do 30. 6. 2013 sa zamestnala u iného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti s nárokom na pravidelný mesačný príjem. Zaniká jej nárok na materské?

Odpoveď: S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa podľa § 4 ZSP za zamestnanca na účely nemocenského poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. Vzťahuje sa to aj na osobu pri výkone práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, pričom tejto osobe - zamestnancovi, vzniká vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP [neplatí to v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody uzatvorenej s poberateľmi dôchodkov, § 4 ods. 1 písm. a) a písm.

Otázka: Iná situácia vzniká, ak má zamestnankyňa počas materskej dovolenky vyplatený príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods. Zaniká jej nárok na materské?

Odpoveď: V takomto prípade ide o pracovnoprávny vzťah, z ktorého vzniká nárok na materské, ale aj vymeriavací základ za obdobie, v ktorom poistenec nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa, preto zaniká nárok na materské. Pre posúdenie, či zamestnankyňa splnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku - podmienku absencie príjmu, nie je podstatné, kedy jej bol príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods.

Otázka: Poistenka sa v období poberania materského (vyplácaného z povinného poistenia zamestnanca v pracovnom pomere) zamestná na základe dohody o vykonaní práce. Zaniká jej nárok na materské?

Odpoveď: Nárok na materské v takomto prípade poistenke nezaniká. Zamestnávateľ, u ktorého pracuje na základe dohody o vykonaní práce, ju prihlási na sociálne poistenie, ale poistné za ňu a zamestnávateľa (s výnimkou poistenia na úrazové poistenie) neplatí, pretože v čase poberania materského má vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné na garančné poistenie. Nepovažuje sa za povinne dôchodkovo poistenú osobu, poistné na dôchodkové poistenie za ňu naďalej automaticky platí štát.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: Základné informácie

K základným pracovnoprávnym vzťahom sa zaraďujú aj pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide v podstate o doplnkové, resp.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zamestnávatelia uzatvárajú spravidla na činnosti malého rozsahu, na špecifické drobné práce a činnosti najmä s poberateľmi starobných a predčasných starobných dôchodkov, ako aj so študentmi stredných a vysokých škôl, prípadne aj so zamestnancami pracujúcimi už v iných organizáciách, a to predovšetkým z dôvodu, že platenie poistného do verejnoprávnych inštitúcií (t. j. do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne) je tak pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov (relatívne) výhodnejšie.

Druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

1. dohodu o vykonaní práce
2. dohodu o brigádnickej práci študentov
3. dohodu o pracovnej činnosti (od 1. 9.

Na pracovnoprávne vzťahy založené uvedenými dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce.

Povinnosti zamestnávateľa pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a viesť (od 1. 9.

Zákazy prác pre ženy a mladistvých

Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd, t. j. ide najmä o práce pre ženy fyzicky neprimerané, škodiace ich organizmu a práce ohrozujúce ich materské poslanie. Tehotné ženy nesmú byť zamestnávané ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v ich osobe.

Zodpovednosť za škodu

Ak ide o náhradu škody, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Rozsah náhrady škody je limitovaný. Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti maximálna výška náhrady škody nesmie presiahnuť jednu tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako jedna tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce s výnimkou prípadov ustanovených v § 182 až § 185 ZP.

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia, na účely garančného poistenia a na účely osobitného predpisu (t. j. zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je povinný:

• prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti ešte pred vznikom tohto pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce,
• odhlásiť týchto zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu,
• zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol (t. j. uvedené dohody nevznikli) a
• oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j.

Poistné na sociálne poistenie

Poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti z dohody o vykonaní práce, z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o brigádnickej práci študentov neplatí zamestnanec.

Poistné na zdravotné poistenie

Štát platí poistné na zdravotné poistenie za subjekty uvedené v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 594/2007 Z. z. (t. j. za nezaopatrené deti, poberateľov starobných a invalidných dôchodkov atď.), ak sú len ako zamestnanci alebo len ako SZČO a ich príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, okrem vyňatých príjmov (t. j. z dohody o vykonaní práce, z dohody o pracovnej činnosti, resp. z dohody o brigádnickej práci študentov - t. j. žiaci SŠ a študenti VŠ) nepresahujú úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. nepresahujú sumu 2 479,30 € za celý kalendárny rok 2010.

V prípade, ak subjekty uvedené v § 11 ods. 8 písm. V takom prípade nadobúdajú postavenie tzv. samoplatiteľov podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. V tomto prípade sú uvedené subjekty - tzv. samoplatitelia, t. j. zamestnanec - fyzická osoba iba na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, t. j. poistenci sú povinní splniť si sami aj oznamovaciu povinnosť, t. j. sú povinní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za nich poistné [§ 23 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 11 ods. 8 až 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov].

Sadzba poistného pre poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. pre samoplatiteľa je 14 % z vymeriavacieho základu. V prípade, ak je samoplatiteľ osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu [§ 12 ods. 1 písm. e)zákona č. 580/2004 Z. z. Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň (§ 12 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.

Vymeriavací základ je najmenej úhrn súčinu koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 a minimálnych základov podľa odsekov 17 a 18 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné [§ 13 ods. 9 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 352/2005 Z. z.], t. j.

Minimálny základ poistenca podľa § 11 ods. 2, t. j. tzv. samoplatiteľa je 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy podľa § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 108/2009 Z. z. účinného od 1. 1. 2010, t. j. suma 319,58 € mesačne.

Preddavok na poistné na zdravotné poistenie je povinný vypočítať, platiť a odvádzať poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 352/2005 Z. z., t. j. samoplatiteľ vo výške určenej sadzbou poistného z ním určenej sumy [§ 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z.

tags: #nemocenske #poistenie #dohoda #o #vykonani #prace