
Dedenie nehnuteľnosti môže byť zložitý proces, najmä ak ste dedič a máte problémy s prístupom k zdedenému majetku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v takýchto situáciách, s cieľom poskytnúť vám praktické rady a usmernenia.
Poručiteľ má právo nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Zákon však chráni neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Týchto nemožno zo závetu vynechať, pokiaľ ich poručiteľ nevydedil.
Príklad: Ak poručiteľ zanechá finančnú hotovosť 150 000 eur a má manželku, maloleté a plnoleté dieťa, pri dedení zo zákona by každý z nich zdedil jednu tretinu. Ak by však existoval závet, neplnoleté dieťa musí dostať minimálne toľko, koľko by dostalo zo zákona, a plnoleté dieťa aspoň polovicu svojho zákonného podielu.
Závetný dedič, ktorý nie je príbuzným poručiteľa (napríklad priateľ), má nárok len na to, čo mu bolo v závete odkázané. Nemôže žiadať dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, pretože mu chýba dedičský titul.
Príklad: Ak poručiteľka má dvoch synov a vlastní dve nehnuteľnosti, pričom závetom odkáže jednu nehnuteľnosť jednému synovi, druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa zákona medzi oboch synov rovným dielom.
Prečítajte si tiež: Prehľad dôchodkových možností
Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľného dediča (potomka), závet sa automaticky nestáva neplatným. Opomenutý dedič má právo namietať relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované jeho práva. Môže tiež namietať absolútnu neplatnosť závetu ako celku, napríklad ak vlastnoručný závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa.
Je možné, aby sa v dedičskom konaní dedilo z oboch právnych titulov, teda zo zákona aj zo závetu. Ak závet nepokrýva celé dedičstvo, zvyšná časť sa rozdelí medzi zákonných dedičov podľa zákona.
Ak je závetným dedičom osoba bez príbuzenského vzťahu, nemá nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete. Ak je však závetným dedičom zároveň zákonný dedič (napríklad potomok), má nárok aj na dedičstvo, ktoré sa dedí zo zákona.
Dedičia nehnuteľností majú viacero možností, ako s nimi naložiť:
Ak dedičia nadobudnú dom do podielového spoluvlastníctva, majú určité práva a povinnosti. O hospodárení so spoločnou vecou (napríklad užívaní a nakladaní s ňou) rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti ich podielov.
Prečítajte si tiež: Problémy pri pridávaní príspevkov na Facebook
Ak sa spoluvlastník správa k ostatným spoluvlastníkom nevhodne a jeho správanie je možné považovať za psychický útok, je možné ho vykázať zo spoločného domu. Na tento účel je potrebné oznámenie príslušnému policajnému zboru.
Ak sa spoluvlastník rozhodne previesť svoj podiel na inú osobu, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom na predaj alebo darovanie.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal (okrem obvyklých darov). Pri dedení zo závetu sa toto započítanie urobí len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak bol obdarovaný dedič oproti neopomenuteľným dedičom neodôvodnene zvýhodnený.
Ak máte obavy, že ostatní dedičia zatajujú majetok poručiteľa, môžete po začatí dedičského konania podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu uveďte, že máte obavy o zatajenie cenností a žiadate, aby súd zabezpečil dedičstvo.
Pri dedení nehnuteľnosti sa hodnota určuje podľa všeobecnej hodnoty majetku, ktorá by mala zodpovedať cene, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže.
Prečítajte si tiež: Lehoty pri prepúšťaní
Podľa zákona nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
Po smrti rodiča sa stávate podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré vlastnil. Z toho dôvodu máte právo na vstup do týchto nehnuteľností.
Dedičské právo sa nezakladá na zásluhovosti dediča o poručiteľa. To znamená, že dedič, ktorý sa staral o poručiteľa, nemá z tohto dôvodu zákonný nárok na to, aby nadobudol väčší podiel na dedičstve.
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.
Ak poručiteľ spíše závet, musí rešpektovať práva neopomenuteľných dedičov. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Na dedičov prechádzajú nielen aktíva (majetok), ale aj pasíva (dlhy) poručiteľa. Dedič však zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak medzi účastníkmi konania vznikne spor o to, či určitá vec, právo alebo dlh patril poručiteľovi, dedičský súd na ne neprihliadne a odkáže účastníkov na riešenie žalobou na súde mimo dedičského konania.