Neoprávnené Vymáhanie Pohľadávok: Definícia, Dôsledky a Možnosti Obrany

V dnešnom svete sa čoraz častejšie stretávame s rôznymi formami vymáhania pohľadávok. Avšak, nie všetky spôsoby vymáhania sú v súlade so zákonom. Tento článok sa zameriava na definíciu neoprávneného vymáhania pohľadávok, jeho dôsledky a možnosti obrany pre dlžníkov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, aby sa čitatelia mohli lepšie orientovať v tejto zložitej oblasti.

Úvod do Vymáhania Pohľadávok

Vymáhanie pohľadávok je proces, ktorým sa veriteľ snaží získať späť peniaze, ktoré mu dlžník dlhuje. Tento proces môže prebiehať rôznymi spôsobmi, od zasielania upomienok až po súdne konanie a exekúciu. Hoci je vymáhanie pohľadávok legitímne, musí prebiehať v súlade so zákonom. Ak veriteľ používa neoprávnené metódy, môže sa dopustiť protiprávneho konania.

Naša advokátska kancelária zabezpečuje právne zastupovanie veriteľov v modernom - upomínacom konaní, ktoré šetrí čas a náklady klientov, ako aj v akomkoľvek inom civilnom sporovom konaní, v ktorom sa veriteľ domáha úhrady svojich pohľadávok. V rámci vymáhania pohľadávok poskytujeme aj správu pohľadávok, t. j. klientov právne zastupujeme od okamihu podania návrhu na zaplatenie do zastavenia exekučného konania. Pri vymáhaní pohľadávok je samozrejmosťou poskytovanie elektronických služieb klientom, ako je konverzia dokumentov a ich autorizácia a elektronická komunikácia so súdmi.

Konkurzy a reštrukturalizácie obchodných spoločností a družstiev sú nástrojom slúžiacim na riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka. Naša advokátska kancelária poskytuje právne zastupovanie v procese konkurzu a reštrukturalizácie individuálnym klientom pri uplatňovaní ich pohľadávok, ako aj správcom v sporoch vyvolaných konkurzom a reštrukturalizáciou (incidenčné spory) alebo pri vymáhaní pohľadávok úpadcu. Pre obchodné spoločnosti, ktoré zvažujú podanie návrhu na konkurz alebo návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytujeme právne poradenstvo pri vypracovaní týchto návrhov ako aj vysvetlenie jednotlivých procesov a ich dopady na podnikateľské aktivity obchodných spoločností a družstiev.

Definícia Neoprávneného Vymáhania Pohľadávok

Neoprávnené vymáhanie pohľadávok zahŕňa akékoľvek metódy a praktiky, ktoré sú v rozpore so zákonom a etickými normami. Tieto praktiky môžu zahŕňať:

Prečítajte si tiež: Ako sa brániť proti neoprávnenému vymáhaniu

  • Vyhrážanie a zastrašovanie: Veriteľ alebo vymáhateľ sa vyhráža dlžníkovi súdnym konaním, trestným oznámením alebo inými negatívnymi dôsledkami, ktoré nie sú opodstatnené.
  • Obťažovanie: Neustále telefonovanie, zasielanie SMS správ alebo e-mailov s cieľom vyvíjať nátlak na dlžníka.
  • Zverejňovanie dlhu: Veriteľ zverejňuje informácie o dlhu dlžníka tretím stranám, čím porušuje jeho právo na súkromie.
  • Klamlivé informácie: Veriteľ uvádza nepravdivé informácie o výške dlhu, úrokoch alebo iných poplatkoch.
  • Nátlak na zaplatenie neexistujúceho dlhu: Vymáhanie dlhu, ktorý dlžník nikdy nevytvoril alebo ktorý už bol splatený.

Príklady Neoprávneného Vymáhania Pohľadávok z Praxe

Často sa stáva, že veriteľ pri snahe vymôcť nezaplatenú pohľadávku upozorňuje na podanie trestného oznámenia, žaloby či exekúciu, prípadne svojho dlžníka zastrašuje a vyhráža sa mu. I keď je dlžník povinný dlžnú sumu zaplatiť, vymáhanie pohľadávky musí vždy prebiehať v medziach zákona.

Príklad 1: Dlžník od veriteľa prevzal peniaze, ktoré spreneveril. Ak veriteľ svojmu dlžníkovi pohrozí podaním trestného oznámenia, nedopustí sa žiadneho porušenia zákona.

Príklad 2: Dlžník prevezme tovar, za ktorý nezaplatí. I keď ide o pomerne bežnú skúsenosť medzi podnikateľmi, v niektorých prípadoch možno takéto konanie vyhodnotiť aj ako trestný čin podvodu (dlžník si prevezme tovar s úmyslom nezaplatiť). V takejto situácii vám odporúčame, aby se sa poradili s právnikom, ktorý dokáže odborne posúdiť primeranosť hrozby trestným oznámením. V prípade, že konanie dlžníka nevykazuje žiadne znaky trestného činu, upozornenie veriteľa na možnosť podania trestného oznámenia môže byť považované za vydieranie. Rovnaké dôsledky by mohlo mať zastrašovanie odcudzením či poškodením majetku dlžníka, ublížením na zdraví a pod. Veriteľ by sa v takýchto prípadoch sám vystavil riziku pokuty alebo by dokonca sám mohol spáchať trestný čin. Nezáleží pritom, či sa veriteľ svojmu dlžníkovi vyhráža ako SZČO alebo ako právnická osoba.

V uplynulom období sa vyskytlo viacero prípadov neoprávneného vymáhania pohľadávok osobami, ktoré sa vydávali za zamestnancov Sociálnej poisťovne (SP). Ak niekto nezaplatí odvody včas alebo v riadnej výške, pobočka SP Rozhodnutím o predpísaní poistného predpíše dlžnú sumu poistného. Rozhodnutie posiela poštou ako zásielku do vlastných rúk. Ak si zásielku neprevezme, podľa zákona tretí deň od uloženia na pošte sa zásielka považuje za doručenú a začína plynúť 15-dňová lehota na zaplatenie dlhu. SP upozorňuje poistencov, aby v prípade akýchkoľvek pochybností o dlžnej sume alebo o pravosti Rozhodnutia o predpísaní poistného, penále alebo pokuty, okamžite kontaktovali Informačno-poradenské centrum SP alebo pobočku SP.

Právne Aspekty Neoprávneného Vymáhania Pohľadávok

Slovenská legislatíva upravuje pravidlá vymáhania pohľadávok a stanovuje hranice, ktoré veritelia a vymáhatelia nesmú prekročiť. Medzi relevantné právne predpisy patria:

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť na Slovensku

  • Občiansky zákonník: Upravuje všeobecné pravidlá pre záväzkové vzťahy a zodpovednosť za škodu.
  • Zákon o ochrane spotrebiteľa: Chráni spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami, vrátane agresívneho vymáhania pohľadávok.
  • Trestný zákon: Stanovuje trestné činy, ktoré môžu byť spojené s neoprávneným vymáhaním pohľadávok, ako napríklad vydieranie alebo nebezpečné vyhrážanie.

Ako Sa Brániť Proti Neoprávnenému Vymáhaniu Pohľadávok?

Ak sa stanete obeťou neoprávneného vymáhania pohľadávok, máte niekoľko možností, ako sa brániť:

  1. Komunikácia s veriteľom: Pokúste sa komunikovať s veriteľom a objasniť situáciu. Možno ide len o nedorozumenie alebo chybu v evidencii.
  2. Písomná sťažnosť: Ak komunikácia s veriteľom nevedie k riešeniu, zašlite mu písomnú sťažnosť, v ktorej popíšete neoprávnené praktiky a žiadate ich ukončenie.
  3. Podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI): Ak je veriteľ podnikateľ, môžete podať podnet na SOI, ktorá prešetrí jeho praktiky a môže mu uložiť pokutu.
  4. Trestné oznámenie: Ak veriteľ používa vyhrážky, zastrašovanie alebo iné protiprávne metódy, môžete podať trestné oznámenie na polícii.
  5. Obrátenie sa na advokáta: Advokát vám môže poskytnúť právne poradenstvo, zastupovať vás v konaní a pomôcť vám vymôcť náhradu škody.
  6. Slovenská advokátska komora: Pokiaľ vám výhražnú výzvu zaslal advokát ako právny zástupca veriteľa, môžete sa so svojím podnetom obrátiť na Slovenskú advokátsku komoru. Pripomíname však, že by muselo ísť o zjavne neprimeranú výzvu - upozornenie na možnosť podania žaloby či exekúciu nie je neprimeranou vyhrážkou a nie je porušením etických pravidiel advokáta.

Bezdôvodné Obohatenie Ako Následok Neoprávneného Vymáhania

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené.

Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Súdy vo svojich rozhodnutiach vysvetľujú, že o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia.

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Môže ísť napríklad o prípad platenia nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinný platiť nájomca; ak právo nájmu patrí viacerým osobám a nejde o spoločný nájom bytu manželmi, je každá z nich (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) povinná platiť na ňu pripadajúci podiel úhrady. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie bytu, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 ObčZ. Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 454 ObčZ, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté.

Prečítajte si tiež: Povinnosti pri PN

Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 ObčZ má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 ObčZ právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Konkurencia so zodpovednosťou podľa § 451 ods. 2 ObčZ by prichádza do úvahy len tam, kde ten, kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh.

Podľa § 107 ObčZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom nábytok). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods.

Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 ObčZ) vzniká prijatím tohoto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Príklady z Poradne

Otázka: Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na vymáhanie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Zaplatil som za svojho kamaráta jeho dlh, nakoľko mu hrozili súdnym konaním. Boli sme dobrí priatelia a nevedel som si predstaviť, že mi nevráti peniaze. Tvrdil, že mi ich vráti do dvoch mesiacov, no teraz tvrdí, že nemá z čoho. Napriek tomu je zamestnaný a dostáva slušný plat. Argumentuje, že má veľa výdavkov. Chcel by som sa informovať o tom, ako postupovať pri vymáhaní pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Môžem žiadať peniaze priamo od neho, alebo je možné žiadať ich späť od firmy, ktorej som ich zaplatil?

Odpoveď: V tomto prípade je dôležité, či ste peniaze poskytli priamo svojmu kamarátovi a on platil svoj dlh firme alebo ste peniaze priamo previedli na účet firmy. Ak by šlo o prvý prípad (t.j. peniaze boli poskytnuté kamarátovi), tak potom môžete peniaze vymáhať iba od kamaráta z titulu zmluvy o pôžičke, nie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ste peniaze platili priamo firme (veriteľovi) Vy bude dôležité, či ste nejakým spôsobom identifikovali svoju platbu (t.j. či ste niečo uviedli do poznámky alebo ako variabilný symbol). Ak ste platbu identifikovali, potom toto možno považovať za dôkaz o existencii dohody medzi Vami a kamarátom. Ak by ste podali žalobu voči firme, súd by si mohol predvolať Vášho kamaráta, ktorého by sa pýtal na existenciu tejto dohody.

Otázka: Dobrý deň, chcem sa opýtať, čo mi hrozí v situácii, keď mi niekto pošle peniaze a následne ich odomňa vymáha späť s tým, že mi ich zaslal omylom, a chce na mňa podať trestné oznámenie.

Odpoveď: Podstatné vo Vami uvedenom prípade je to, na základe akého právnehotitulu Vám boli peniaze poslané na Váš účet. Ak by išlo o skutočne peniaze, ktoré Vám nepatria /napr. viac krát vyplatená mzda, potom by na Vašej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné vydať. Právne nie je podstatné, či ste peniaze chceli alebo nie - rozhodujúce je, že ste ich prijali bez právneho dôvodu. Ak by ste peniaze nevrátili, odosielateľ má právo domáhať sa ich vrátenia súdnou cestou. V prípade, že by podal trestné oznámenie, polícia by skúmala, či ide o trestný čin. Samotné neprávne vrátenie omylom zaslaných peňazí však spravidla nie je trestným činom, pokiaľ si peniaze neprivlastníte úmyselne a neodmietate ich vrátiť ani po výzve. V takom prípade by mohlo ísť o trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 212 Trestného zákona, ak by ste si boli vedomí, že peniaze Vám nepatria a napriek tomu by ste ich odmietli vrátiť. Pri sume 755 € by išlo o prečin.

Dôležité Rady a Odporúčania

  • Poznajte svoje práva: Dôkladne sa oboznámte so svojimi právami a povinnosťami ako dlžník.
  • Nenechajte sa zastrašiť: Nebojte sa brániť proti neoprávneným praktikám.
  • Vyhľadajte právnu pomoc: Ak si nie ste istí, ako postupovať, obráťte sa na advokáta.
  • Uchovávajte si dôkazy: Dôkladne si uchovávajte všetky dokumenty a komunikáciu s veriteľom.

Zdroje Informácií

tags: #neoprávnené #vymáhanie #pohľadávok #definícia

Ďalšie články