
Vkladanie majetku do obchodnej spoločnosti inou formou ako v hotovosti, známe ako nepeňažný vklad, predstavuje dôležitý nástroj v podnikateľskom prostredí. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty nepeňažných vkladov, najmä z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sú tieto vklady zdaňované a aké povinnosti z toho vyplývajú pre vkladateľa aj prijímateľa vkladu.
Vloženie nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti je podľa zákona o DPH považované za dodanie tovaru alebo služby a teda je predmetom dane. Vkladateľ, ktorý je platiteľom DPH, musí pri vložení nepeňažného vkladu uplatniť režim DPH v závislosti od toho, čo je predmetom tohto vkladu. To znamená, že musí posúdiť, či vklad je predmetom dane a prípadne uplatniť daň na výstupe alebo oslobodenie od dane.
Daňovú povinnosť určuje vkladateľ podľa § 19 zákona o DPH. Pri určení základu dane sa uplatňuje § 22 zákona o DPH. Ak platiteľ dane vkladá hmotný majetok, ktorého dodanie nie je oslobodené od dane, daňová povinnosť vzniká dňom dodania. Základom dane je suma nepeňažného vkladu zapísaná do obchodného registra.
Prijímateľ nepeňažného vkladu, ak je platiteľom DPH, má právo na odpočítanie dane uplatnenej vkladateľom, a to v súlade s podmienkami stanovenými v § 49 - 51 zákona o DPH. Právo na odpočítanie dane je prijímateľ povinný preukázať faktúrou a vzniká momentom vzniku daňovej povinnosti.
V prípade vloženia nepeňažného vkladu, pri ktorom vzniká daňová povinnosť, je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Za faktúru sa považuje aj doklad, ktorý obsahuje náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, napríklad spoločenská zmluva.
Prečítajte si tiež: Nepeňažný príspevok: podrobný rozbor
Zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2010 upravuje zdaňovanie nepeňažných vkladov u vkladateľov a prijímateľov. Pri vyčíslení základu dane sa postupuje podľa spôsobu ocenenia majetku. Ak sa použije reálna hodnota, uplatní sa postup podľa § 17b ZDP. Ak sa použije pôvodná hodnota, postupuje sa podľa § 17d ZDP.
Vkladateľ, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upravuje výsledok hospodárenia o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve. Túto úpravu môže vykonať jednorazovo alebo postupne počas siedmich zdaňovacích období. Tento postup sa primerane použije aj u vkladateľa, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP (jednoduché účtovníctvo) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP.
Spoločnosť A, platiteľ DPH, založila spoločnosť D a ako nepeňažný vklad vložila úžitkové motorové vozidlo. Účtovná hodnota vozidla bola 12 000 €, znalecký posudok stanovil ocenenie na 13 000 €. Spoločnosti A vzniká daňová povinnosť dňom dodania vozidla. Spoločnosť D, ktorá nie je platiteľom DPH, ocení vozidlo v cene s daňou, t. j. 13 000 €.
Spoločnosť A, platiteľ DPH, založila spoločnosť D a ako nepeňažný vklad vložila tovar. Účtovná hodnota tovaru bola 120 000 €, znalecký posudok stanovil ocenenie na 170 000 €. Spoločnosti A vzniká daňová povinnosť. Spoločnosť D, ktorá nie je platiteľom DPH, nemá právo na odpočítanie dane.
Spoločnosť A, platiteľ DPH, založila spoločnosť D a ako nepeňažný vklad vložila pohľadávku. Účtovná hodnota pohľadávky bola 5 000 €. Spoločnosť A odovzdala pohľadávku správcovi vkladu. Spoločnosť D bola zapísaná do obchodného registra.
Prečítajte si tiež: Ubytovanie od Zamestnávateľa: Dane a Odvody
Spoločnosť Alfa založila spoločnosť Delta a ako nepeňažný vklad vložila nehnuteľnosť. Účtovná hodnota nehnuteľnosti bola 120 000 €, znalecký posudok stanovil ocenenie na 170 000 €. Od prvej kolaudácie nehnuteľnosti neuplynulo 5 rokov, preto spoločnosti Alfa vzniká daňová povinnosť. Spoločnosť Delta nemá nárok na odpočítanie DPH, pretože v čase vzniku nie je platiteľom dane.
Prečítajte si tiež: Všetko o nepeňažnom príspevku na ubytovanie