Neplatené voľno a jeho vplyv na dôchodok na Slovensku

Pracovný pomer je založený na poskytovaní mzdy zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za výkon závislej práce. Existujú však situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu a Zákonník práce upravuje rôzne prekážky v práci. Niektoré z nich upravujú povinnosť poskytovania mzdy alebo náhrady mzdy, iné len ospravedlňujú neprítomnosť bez peňažných plnení. Jednou z takýchto situácií je aj neplatené voľno.

Čo je neplatené voľno?

Zákonník práce pojem "neplatené voľno" priamo nepozná. Ide o situácie, ktoré možno charakterizovať ako prekážky v práci. Neplatené voľno je časový úsek trvania pracovnoprávneho vzťahu, kedy zamestnanec nevykonáva prácu, nezdržiava sa na pracovisku, nie je k dispozícii zamestnávateľovi a zamestnávateľ túto situáciu akceptuje bez poskytnutia mzdy alebo náhrady mzdy.

V zásade zamestnávateľ poskytne pracovné voľno na uvádzané účely bez náhrady mzdy. Zákon však umožňuje dohodnúť sa na poskytovaní náhrady mzdy prostredníctvom kolektívnej zmluvy, alebo priamo medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak je zamestnanec uvoľnený na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, náhrada mzdy mu od zamestnávateľa nepatrí. Toto voľno sa spravidla nečerpá v celku, ale podľa potreby.

Sociálne poistenie počas neplateného voľna

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - oznamovacie ani povinnosť platiť poistné. Za toto obdobie mu nevzniká dlh voči poisťovni. Všetky povinnosti plní zamestnávateľ, ktorý prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO) oznamuje prerušenie a ukončenie prerušenia sociálneho poistenia.

Počas čerpania neplateného voľna nie je zamestnanec poistený na nemocenské, dôchodkové a ani poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že toto obdobie sa mu v budúcnosti nezapočíta na účely dávok z poisťovne. Ak ide o dlhšie neplatené voľno a zamestnanec sa obáva jeho negatívneho vplyvu na priznanie dávok, má možnosť prihlásiť sa ako dobrovoľne poistená osoba a platiť si poistné sám, alebo si môže poistné za toto obdobie doplatiť neskôr.

Prečítajte si tiež: Je pasívny príjem skutočne možný?

Sociálne poistenie sa preruší vtedy, ak neplatené voľno zamestnanec čerpá celý pracovný deň a dlhšie, pričom mu nevzniká nárok na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ zamestnanca z povinného poistenia neodhlasuje. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer. Poistné na sociálne poistenie sa počas doby prerušenia poistenia neplatí.

Prerušenie povinného nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje prípady prerušenia povinného nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Medzi tieto prípady patrí:

• Dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, ak sa neposkytuje náhrada mzdy.
• Čerpanie rodičovskej dovolenky.
• Od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby.
• Odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Podľa Zákona o sociálnom poistení sa obdobie, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, považuje za obdobie prerušenia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť to príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO, ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň. V tomto období zamestnanec nie je krytý poistným vzťahom, v dôsledku čoho mu nevzniká nárok na príslušnú dávku sociálneho poistenia. Výnimkou je obdobie ochrannej lehoty na účely nemocenského poistenia, ktorá je 7 dní po zániku nemocenského poistenia.

Príklad: Zamestnanec požiadal o neplatené voľno od 1. 7. 2012 do 31. 7. 2012. Zamestnávateľ súhlasil. V tomto období bude mať zamestnanec prerušené sociálne poistenie. Od 1. 7. 2012 do 7. 7. 2012 plynie zamestnancovi ochranná lehota. Ak by bol v tomto čase dočasne práceneschopný, vznikne mu nárok na nemocenskú dávku. Zamestnávateľ je povinný do 8 dní, v tomto prípade do 8. 7. 2012, oznámiť vznik prerušenia sociálneho poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO a do 8 dní, v tomto prípade do 8. 8. 2012, oznámi zánik prerušenia sociálneho poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO. Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa na Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP) neuvádza.

Prečítajte si tiež: Podmienky neplateného voľna pre dôchodcov

Ak bolo zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie kratšie, ako jeden pracovný deň (ak časť pracovného dňa odpracoval, teda vznikol vymeriavací základ na účely platenia poistného), v takom prípade nejde o prerušenie sociálneho poistenia.

Vplyv na dôchodok a možnosti doplatenia poistného

Neplatené voľno znižuje obdobie, ktoré sa započítava do dôchodku, a tým môže ovplyvniť jeho výšku. Našťastie existuje možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy bolo prerušené. Táto možnosť nie je časovo ohraničená.

Podmienky doplatenia poistného:

• Minimálny vymeriavací základ je 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca.
• Maximálny vymeriavací základ je 7-násobok priemernej mzdy platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.
• Pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity.

Napríklad, ak ste počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. Oplatí sa doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda.

Neplatené voľno v Zákonníku práce

Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. V ustanoveniach Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca sú definované prípady, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ môže na základe žiadosti zamestnancovi poskytnúť neplatené voľno. Zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení, z čoho vyplýva, že pracovné voľno bez náhrady mzdy nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa.

Zdravotné poistenie počas neplateného voľna

V súvislosti s čerpaním neplateného voľna sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného na základe zákona o sociálnom poistení. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy. Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia, keďže verejné zdravotné poistenie, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje a zamestnávateľ je povinný zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Následne po skončení čerpania neplateného voľna je povinný ho opäť prihlásiť do zdravotnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Sociálne poistenie počas neplateného voľna

Ďalšie práva zamestnancov a dôchodcov v pracovnom pomere

Okrem neplateného voľna majú zamestnanci a dôchodcovia v pracovnom pomere aj ďalšie práva.

Práca na riadnu pracovnú zmluvu:

Ak dôchodca pracuje na plný úväzok, má nárok na dovolenku, príplatky, náhrady príjmu a ďalšie výhody. Ak ho zamestnávateľ chce prepustiť, musí postupovať podľa Zákonníka práce, a po skončení pracovného pomeru dostáva výpovednú lehotu a môže dostať aj odstupné. Za prácu počas sviatku majú nárok na príplatok 100 % z ich priemerného hodinového zárobku.

Nárok na voľno od zamestnávateľa:

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi pracovné voľno za určitých okolností, napríklad pri vyšetrení alebo ošetrení (s platením mzdy na potrebný čas, maximálne sedem dní za rok), pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie (rovnaký počet dní), pri úmrtí rodinného príslušníka (dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa, jeden deň pri úmrtí súrodenca alebo rodiča) a pri sťahovaní (jeden deň v tej istej obci, dva dni do inej obce).

Ošetrovné a nemocenské dávky:

Zamestnanci majú nárok na nemocenské dávky, ak sú dočasne práceneschopní, a na ošetrovné, ak potrebujú ošetrovať chorého člena rodiny. Dôchodcovia, ktorí platia odvody na nemocenské poistenie, majú tiež nárok na tieto dávky.

Iné podmienky pri práci na dohodu:

Penzisti pracujúci na dohodu nemajú nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci a ďalšie príspevky. Od zamestnávateľa dostanú aspoň minimálnu mzdu a neplatené voľno v prípade osobných prekážok. Môžu si uplatniť odvodovú výnimku, ak ich príjem nepresiahne 200 eur, čo znamená, že neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Ak príjem prekročí túto hranicu, platia odvody len z rozdielu. Ak penzisti neplatia odvody, nemajú nárok na zvýšenie dôchodku. Invalidní dôchodcovia platia odvody, ktoré sa počítajú do starobného dôchodku.

tags: #neplatené #voľno #vplyv #na #dôchodok