Dôsledky neplatnej zmluvy o podnájme nebytových priestorov a vypratanie

Nájomná zmluva je upravená v ustanovení § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Keďže Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) neobsahuje osobitnú úpravu nájomnej zmluvy, tak právna úprava upravujúca tento inštitút v Občianskom zákonníku sa použije vždy aj na tie prípady, kedy nájomný vzťah má vzniknúť medzi podnikateľmi, resp. medzi podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom.

Právo prenajímateľa vstúpiť do prenajatej nehnuteľnosti

Vo vzťahu k právu prenajímateľa vstupovať do prenajatej nehnuteľnosti vo všeobecnosti platí pravidlo, že uzatvorením nájomnej zmluvy sa prenajímateľ vzdal v prospech nájomcu svojho práva užívať predmet nájmu (počas trvania nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou). Teda prenajímateľ v zásade nie je oprávnený vstupovať do prenajatej nehnuteľnosti, pokiaľ v nájomnej zmluve nie je výslovne dohodnuté inak. Spravidla sa do nájomných zmlúv za týmto účelom zahŕňajú ustanovenia, na základe ktorých má prenajímateľ právo na prenajatú nehnuteľnosť vstupovať za účelom kontroly stavu nehnuteľnosti (po predchádzajúcom ohlásení nájomcovi), resp. Z predchádzajúceho odseku teda vyplýva záver, že počas trvania nájomného vzťahu je prenajímateľ oprávnený vstúpiť na prenajatú nehnuteľnosť len v tých prípadoch, ktoré sú účastníkmi výslovne dojednané v nájomnej zmluve.

Vypratanie nehnuteľnosti po zániku nájomného vzťahu

Vo všeobecnosti zánikom nájomného vzťahu uzatvoreného na základe nájomnej zmluvy nájomca stráca právo na užívanie prenajatej nehnuteľnosti a je povinný ju vypratať. V tejto súvislosti je dôležité poukázať na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Z tohto ustanovenia teda vyplýva jediný legálny spôsob, ako prenajímateľ môže dosiahnuť vypratanie svojej nehnuteľnosti po skončení nájomného vzťahu, a tým je podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti na príslušnom súde. Ak by prenajímateľ pristúpil k vyprataniu týchto vecí z predmetu nájmu sám a bez súdneho rozhodnutia, tak toto konanie spĺňa znaky svojpomoci (hoci cieľom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva prenajímateľa).

Svojpomoc

Podľa ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka „ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť“. Svojpomoc teda možno použiť iba v tom prípade, ak neoprávnený zásah hrozí bezprostredne. Ďalej v tejto súvislosti uvádzame, že Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 676 ods. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, „účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť“. Ustanovenia § 6 a § 676 ods.

Prečítajte si tiež: Rozsudok: PN a výpoveď

Na základe uvedených skutočností teda máme za to, že Vami navrhované riešenie spočívajúce v zmluvnom dojednaní, že prenajímateľ je oprávnený po skončení nájmu jednostranne vypratať prenajatú nehnuteľnosť nie je právne možné. Každá takáto dohoda by podľa nášho názoru bola neplatná pre rozpor s doteraz citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 6, § 676 ods.

Na záver tejto časti ešte uvádzame, že v prípade, ak nájomca po skončení nájomného vzťahu nevypratá prenajatú nehnuteľnosť dobrovoľne a prenajímateľovi v tejto súvislosti vznikne škoda, tak prenajímateľ sa môže voči nájomcovi domáhať náhrady tejto škody podľa ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako tak prenajímateľ môže od nájomcu požadovať úhradu nájomného aj za obdobie, počas ktorého nájomca nehnuteľnosť neoprávnene užíval, a to z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a nasl.

Záložné právo prenajímateľa

(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom alebo musí veci vydať.

Záložné právo prenajímateľa podľa citovaného ustanovenia inými slovami vzniká v momente, kedy nájomca vnesie hnuteľnú vec na predmet nájmu (vec donesie do prenajatého nebytového priestoru). Podmienkou uspokojenia prenajímateľa zo zálohu je však vykonanie súpisu nájomcom vnesených vecí, a to osobou poverenou súdom (súdnym exekútorom). Záložné právo v prospech prenajímateľa sa vzťahuje len na hnuteľné veci, ktoré sa fyzicky nachádzajú na prenajatej nehnuteľnosti, teda záložné právo sa nevzťahuje napr.

V prípade, ak nájomca neuhradil dohodnuté nájomné včas a riadne, pričom sa z prenajatej nehnuteľnosti sťahuje alebo z nej odnáša svoje hnuteľné veci, tak až v takom prípade má prenajímateľ právo hnuteľné veci nachádzajúce sa na predmete nájmu fyzicky zadržať. Aj v tomto prípade však je povinný do 8 dní požiadať súdneho exekútora o vykonanie súpisu týchto vecí. Na základe uvedených skutočností teda platí, že ani prípadná predchádzajúca dohoda o zadržaní vecí patriacich nájomcovi v nájomnej zmluve by nebola platná pre rozpor so zákonom.

Prečítajte si tiež: Darovanie v manželstve

Časté chyby pri uzatváraní nájomných zmlúv

V prvom rade je potrebné uviesť, že jednotlivé aspekty právneho vzťahu vznikajúceho na základe nájomnej zmluvy sú v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravené oveľa detailnejšie ako je napr. pri kúpnej zmluve. Naviac, vzhľadom na dobu, kedy bol Občiansky zákonník prijímaný (napriek relatívne významným zmenám v právnej úprave, uskutočnených na začiatku 90. rokov minulého storočia) je právna úprava nájmu do značnej miery nastavená v prospech nájomcu. Samozrejme, určitá miera ochrany nájomcu má svoje opodstatnenie, avšak ani tá by nemala byť dôvodom na výrazné prevažovanie nad záujmami prenajímateľa.

Samotný Občiansky zákonník totiž obsahuje jednak všeobecnú právnu úpravu nájomnej zmluvy, ktorá sa použije v prípadoch, ak nie je určitý nájomný vzťah upravený osobitne. - podnájom bytu, resp. Vzhľadom na pomerne významné odlišnosti obsahových náležitosti nájomnej zmluvy jednotlivých druhov nájmov sa v ďalšej časti, pri popise jednotlivých bodov, ktoré musí obsahovať jednoduchá, platná a účinná nájomná zmluva, zameriame na všeobecnú úpravu nájmu (ktorý sa uplatňuje v praxi napr.

V nasledujúcej časti uvedieme, spolu s bližším popisom, čo by mala, resp. musí obsahovať nájomná zmluva uzavretá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ktorá sa používa napr. v prípade prenájmu rodinného domu, alebo jeho časti, alebo prenájmu napr. záhrady alebo pozemku - napr. určitej vybetónovanej spevnenej plochy, ktorú možno užívať ako parkovisko a pod.) a čo by mala obsahovať, resp. musí obsahovať nájomná zmluva na byt (resp. časť bytu - napr.

Označenie zmluvných strán

Zmluvnými stranami nájomnej zmluvy je prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva dočasne za odplatu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe. Je dôležité taktiež uviesť, že prenajímateľom býva v praxi spravidla vlastník veci (keďže jedno z vlastníckych oprávnení je aj vecou disponovať), ale nemusí to tak byť vždy. Prenajímateľom totiž môže byť okrem vlastníka aj iná osoba, ktorá má k veci právo oprávňujúce ju na prenechanie veci do užívania (brania úžitkov) - takouto osobou môže byť napr. oprávnený z vecného bremena. Nájomcom je potom osoba, ktorej sa vec alebo iný právny predmet prenecháva dočasne za odplatu do užívania a brania úžitkov z nej. Prenajímateľ, ako aj nájomca môžu byť tak fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) ako aj právnické osoby. Označenie zmluvných strán musí byť jednoznačné a presné, odporúčame napr. uvedenie mena, priezviska, rodného priezviska, rodného čísla alebo dátumu a miesta narodenia, trvalého pobytu, osobného stavu, príp. aj štátnu príslušnosť. V tejto časti zmluvy možno taktiež uviesť napr. aj číslo bankového účtu prenajímateľa, či nájomcu, ak má naň byť napr.

Predmet nájmu

ďalšiu podstatnú časť každej nájomnej zmluvy tvorí predmet nájmu. Predmetom nájmu môže byť v zásade každý, na to vhodný, predmet, a to najmä vec. Vec, ktorá má byť predmetom nájmu, musí spĺňať určité podmienky na to, aby ju bolo možné považovať za spôsobilý predmet nájmu.o (1.) vec musí byť vhodná na užívanie, resp.o (2.) vec musí byť individuálne určená - predmetom nájmu môže byť tak hnuteľná vec, ako aj nehnuteľná vec. Jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu je dôležité najmä z dôvodu, že povinnosťou nájomcu je po skončení nájomného vzťahu prenajatú vec vrátiť prenajímateľovi. Predmetom nájmu ďalej môže byť aj vec určená úhrnom (keď sa prenajíma vec tak, ako stojí a leží) alebo hromadná vec. Ako príklad na predmet nájmu určený úhrnom sa v právnej teórii sa najčastejšie uvádza prípad, keď sa prenajíma napr. súbor náradia, ktoré sú určené individuálne podľa kusov, pričom sa po skončení nájomného vzťahu musí vrátiť rovnaký súbor. Špecifikum prenájmu hromadne určenej veci zasa spočíva v tom, že po skončení nájomného vzťahu musí nájomca vrátiť kvantitatívne a kvalitatívne tú istú hromadnú vec a nie všetky pôvodné jednotlivé kusy, ktoré v súhrne vytvárali hromadnú vec (ako príklad prenájmu hromadnej veci možno uviesť prenájom stáda oviec, pričom je nájomca po skončení nájmu povinný vrátiť tú istú hromadnú vec - teda napr. uhynuté kusy oviec by musel nahradiť kvalitatívne podobnými kusmi - ovcami, aké mu boli prenajaté). Opätovne je potrebné upozorniť, že v prípade ak je predmetom nájmu obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, nebytový priestor, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, právo užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (time-sharing), poľnohospodárske pozemky, poľnohospodársky podnik, lesný pozemok, či hrobové miesto, nájomná zmluva musí obsahovať aj ďalšie náležitosti stanovené tými právnymi predpismi, ktoré upravujú nájomný vzťah s príslušným predmetom nájmu (napr.o (3.) v prípade ak to povaha veci pripúšťa, môže byť predmetom nájmu aj len časť veci, v takomto prípade je ale potrebné, jednoznačne túto časť veci identifikovať, teda tak, aby nemohlo prísť k zámene s inou vecou (napr. v prípade, ak je predmetom nájmu len časť bytu - napr. len jedna obytná izba, je potrebné ju presne vymedziť, a to napr.V záujme právnej istoty a ochrany oboch zmluvných strán je osobitné dôležité venovať náležitú pozornosť práve jednoznačnému určeniu predmetu nájmu, a to tak, aby bol určený jednoznačne, nezameniteľne s inou vecou. V prípade nájmu bytu je potrebné, aby bol byt označený číslom bytu, číslom poschodia, číslom vchodu, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, príp. priľahlom pozemku, súpisným číslom stavby, v ktorom sa byt nachádza, registrom parcely spolu s číslom parcely, na ktorom je dom, v ktorom sa byt nachádza postavený, ďalej označením čísla listu vlastníctva, na ktorom je evidovaný, označením katastrálneho územia, obce a okresu. V prípade, ak je predmetom nájmu hnuteľná vec, je potrebné vymedziť ju, čo najpresnejšie, popísaním jej vzhľadu, resp. určitých vlastností, ktoré ju robia odlišnou od iných vecí rovnakého druhu.

Prečítajte si tiež: Bezdôvodné obohatenie v nájme

Vymedzenie predmetu zmluvy

Vymedzenie predmetu (nájomnej) zmluvy (je potrebné rozlišovať predmet nájmu - ktorým je prenajatá vec a predmetom nájomnej zmluvy - ktorý je determinovaný pojmovými znakmi nájomnej zmluvy ustanovenými v Občianskom zákonníku): Znenie tohto článku každej nájomnej zmluvy je predurčené tým, že predmet nájomnej zmluvy je definovaný priamo v rámci všeobecnej právnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Ide o článok obsahujúci základné vymedzenie nájomnej zmluvy, v ktorom musia byť obsiahnuté všetky pojmové znaky nájomnej zmluvy, keďže inak by nešlo o nájomnú zmluvu. Týmito pojmovými znakmi pri nájomnej zmluve je:

1. prenechanie veci prenajímateľom nájomcovi za účelom dočasného užívania veci (dočasným užívaním sa rozumie užívanie v dohodnutej dobe, pričom nič nebráni zmluvným stranám uzavrieť zmluvu aj na dobu neurčitú, keďže je možné zmluvu neskôr vypovedať) a brania úžitkov z nej a
2. Rozdiel medzi užívaním veci a braním úžitkov z nej spočíva v tom, že samotné užívanie prenajatej veci spravidla nevyžaduje osobitnú činnosť alebo starostlivosť nájomcu o prenajatú vec.

Práva a povinnosti zmluvných strán

V ďalšom článku nájomnej zmluvy je vhodné uviesť práva a povinnosti zmluvných strán. Vzhľadom na to, že na úpravu základných práv a povinností zmluvných strán je osobitne zameraná 5. otázka, v tejto časti možno odkázať na odpoveď k otázke č.

Vyhlásenia zmluvných strán

Zmluvným stranám taktiež možno odporučiť, aby v nájomnej zmluve v samostatnom článku nazvanom vyhlásenia zmluvných strán, uviedli určité vyhlásenia, ktoré zvyšujú právnu istotu tak predávajúceho ako aj kupujúceho. Súčasne je ale potrebné uviesť, že tento článok možno odporučiť, avšak aj v prípade jeho absencie by išlo o platne uzavretú nájomnú zmluvu (o tú by nešlo len v prípade, ak by neboli naplnené vyššie uvedené pojmové znaky). Vo vyhláseniach sa spravidla nachádza vyhlásenie prenajímateľa o tom, že je oprávnený prenechať vec na dočasné užívanie inému. Rovnako sa v tomto článku uvádza napríklad skutočnosť, že nájomca pred odovzdaním predmetu nájmu vykonal jeho obhliadku, oboznámil sa s právnym aj technickým stavom predmetu nájmu a nemá voči nemu výhrady. Do tohto článku napokon možno uviesť napríklad aj dohodu zmluvných strán na tom, že pri odovzdaní predmetu nájmu, ako aj pri jeho vrátení po skončení nájmu spíšu odovzdávací, resp. preberací protokol a súčasne si môžu dohodnúť, čo musí takýto protokol obsahovať.

Výška nájomného

Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je ďalej určenie výšky odplaty za dočasné prenechanie veci nájomcovi na užívanie a branie úžitkov, ktorú Občiansky zákonník označuje pojmom nájomné. Nájomné je totiž aj jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy. Nájomné si zmluvné strany spravidla dojednávajú v peniazoch, avšak nie je vylúčené ani to, aby sa zmluvné strany dohodli na nájomnom v nepeňažnej forme (vo forme naturálií - napríklad v prípade prenájmu pozemku s ovocnými stromami môže nájomné predstavovať určitý podiel na úrode a pod.). Zmluvné strany sa taktiež môžu dohodnúť, či nájomné predstavujú určité pravidelne opakujúce sa platby alebo bude uhradené nájomné jednorázovo za celú dobu trvania nájmu. V tomto smere právne predpisy neustanovujú žiadne osobitné obmedzenia zmluvným stranám. Rovnako je vhodné, ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť (napr. dom), aby si zmluvné strany v rámci tohto článku dohodli napríklad aj to, či a v akej výške bude uhrádzať nájomca náklady spojené s užívaním bytu či domu (napr. úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, tepla, vody).

Peňažná zábezpeka - depozit

Z aplikačnej praxe vyplýva, že najmä v prípadoch, ak je predmetom prenájmu nehnuteľnosť, si zmluvné strany často dojednávajú určitú peňažnú zábezpeku -depozit, z ktorého sa majú uhrádzať nedoplatky na nájomnom, či na nedoplatkoch za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.

Doba trvania nájmu

V ďalšom článku by mala byť obsiahnutá dohoda zmluvných strán o dobe trvania nájmu a prípadne aj spôsoboch a podmienkach ukončenia nájomného vzťahu (zmluvy o nájme). To, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú. Dobu určitú si zmluvné strany môžu dohodnúť buď určením konkrétneho dátumu, ku ktorému sa nájom skončí, alebo určením počtu mesiacov, príp. rokov ale aj tak, že si stanovia, že nájom skončí vtedy, keď nastane určitá skutočnosť - podmienkou však je, že musí byť isté, že táto skutočnosť časom nastane. Zmluvné strany si v tomto bode môžu bližšie dohodnúť aj niektoré spôsoby, resp. podmienky skončenia nájomnej zmluvy - napr. môžu si upraviť výpovednú dobu v prípade výpovede v inej dĺžke, ako ustanovuje Občiansky zákonník. Je ale nutné upozorniť na to, že napr. v prípade nájmu bytu si zmluvné strany nemôžu dohodnúť napr. kratšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená Občianskym zákonníkom - v tomto smere sa od zákonnej úpravy môžu odchýliť len tak, že výpovednú dobu možno určiť dlhšiu než je zákonná; právna úprava nájmu bytu má totiž v tomto smere výrazne ochranný charakter vo vzťahu k nájomcovi.

Záverečné ustanovenia

V poslednom článku každej nájomnej zmluvy by mali byť obsiahnuté záverečné ustanovenia.

Najčastejšie chyby pri uzatváraní nájomných zmlúv

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré zvyknú ľudia pri uzatváraní nájomných zmlúv robiť? Ako sme už v úvode uviedli, právna úprava nájomnej zmluvy je oveľa komplikovanejšia než je tomu napr. pri kúpnej zmluve. Táto komplikovanosť spočíva najmä v tom, že jednotlivé zákony rôzne upravujú jednotlivé aspekty nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, a to v závislosti od toho, o aký predmet nájmu ide.

Napríklad: ak chcú zmluvné strany uzatvoriť nájomnú zmluvu na byt a nevedia o osobitnej právnej úprave nájomného vzťahu, uzatvoria si nájomnú zmluvu, v ktorej si napríklad dohodnú výpovednú dobu 2 mesiace, v tej časti by bola nájomná zmluva neplatná, pretože pri nájme bytu nemôže byť zo zákona výpovedná doba v prípade výpovede danej prenajímateľom nájomcovi kratšia, ako 3 mesiace. Takto dohodnuté ustanovenia nájomnej zmluvy tak v praxi následne spôsobujú vznik ďalších právnych problémov, ktoré môžu napr. spočívať v tom, že nájomca sa odmietne vysťahovať po dvoch mesiacoch s odôvodnením, že má za to, že táto dohoda o výpovednej dobe je pre rozpor s právnou úpravou Občianskeho zákonníka neplatná.

Z týchto sporov je často jediným východiskom ich riešenie súdnou cestou, s čím je okrem iného spojený aj vznik ďalších nákladov. V takýchto prípadoch sú náklady zmluvných strán v konečnom dôsledku oveľa vyššie než náklady za poskytnutie kvalitnej právnej pomoci pri koncipovaní zmluvy. V praxi si zmluvné strany chcú uzatvoriť často nájomnú zmluvu podľa určitého vzoru (nájdeného napr. na internete a pod.), avšak nerozlišujú, na aký predmet nájmu bol daný vzor vypracovaný (napr. vzor je vypracovaný na prenájom bytu, ale zmluvné strany si dojednávajú prenájom nebytového priestoru).

Do tretice možno uviesť v praxi taktiež častý prípad, keď zmluvné strany nedostatočne presne vymedzia predmet nájmu (napr. pri prenájme motorového vozidla by zmluvné strany uviedli len to, že predmetom prenájme je motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa). Z pohľadu prenajímateľa je napríklad vhodné, aby si v nájomnej zmluve s nájomcom dohodol povinné poistenie nehnuteľnosti (s presným vymedzením, či povinnosť poistiť predmet nájmu zahŕňa len poistenie stavby alebo poistenie vybavenia domácností, príp. obidve - najmä v prípade rodinných domov) s určením subjektu, ktorý bude poistné hradiť - spravidla nájomca.

Veľký význam pre prenajímateľa má aj zmluvná úprava nájomného, a to nielen jeho výšky, ale aj termínov splatnosti. V zmluve by malo byť jednoznačne určené, či sa nájomné platí opakovane každý mesiac, alebo len jednorázovo, rovnako aj termín splatnosti - napríklad, či sa má nájomné platiť mesačne dopredu, alebo spätne a pod. Vhodné je uviesť aj konkrétny spôsob, ako má byť nájomné uhrádzané - napr. prevodom na účet prenajímateľa alebo v hotovosti. Ak sa nájomné uhrádza v hotovosti, je dôležité pre nájomcu, aby bolo v nájomnej zmluve napríklad dohodnuté, že nájomca nie je povinný zaplatiť nájomné v hotovosti prenajímateľovi v prípade, ak mu prenajímateľ odmietne vystaviť potvrdenie o prijatí platby. Pri prenájme bytu a domu je dôležité najmä pre prenajímateľa výslovne v nájomnej zmluve upraviť, že nájomca je povinný uhrádzať plnenia spojené s užívaním domu alebo bytu, ako aj stanoviť spôsob tejto úhrady.

Nájomca by si mal dať taktiež pozor na to, či zmluva určuje, že nájomca nie je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu. Ak takéto ustanovenie v nájomnej zmluve nie je, nájomca je oprávnený uzatvoriť zmluvu o podnájme s treťou osobou a napr. Zmluvné strany by mali byť taktiež veľmi obozretné napríklad aj pri určovaní doby trvania nájmu, a to v závislosti od toho, či je predmetom nájmu dom alebo byt.

Ak je predmetom nájmu rodinný dom a zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu na určitú dobu a nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vypratanie nehnuteľností, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zo zákona obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednan…

Právne vety súvisiace s nájmom nebytových priestorov

Súhlas obce s prenájmom

Ak prenajímateľom nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je obec, ktorá je inak oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 116/1990 Zb. Okresný súd T. rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o vypratanie nebytových priestorov nachádzajúcich sa v D. na sídlisku C., v prevádzkovom dome č. 93 zapísanom na liste vlastníctva č. 260 kat. úz. D. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1 080 Sk do rúk advokáta do troch dní. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o nájme nebytových priestorov, majúca všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 116/1990 Zb.

Prenechanie nebytového priestoru tichému spoločníkovi

Dôvodom výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dojednaný (§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), je aj prenechanie nebytového priestoru i jeho časti nájomcom ako tichým spoločníkom, bez súhlasu prenajímateľa, do podnájmu podnikateľovi, s ktorým uzavrel zmluvu o tichom spoločenstve (§ 673 a nasl. Okresný súd L. rozsudkom návrh navrhovateľov 1), 2) o povinnosti odporcov I), II) vypratať nebytové priestory - predajňu mäsa a sklad, nachádzajúce sa v budove reštaurácie Hviezda v L., vedenej na LV č. 5961, k. ú. L, parcela č. 3355, zastavaná plocha o výmere 1004 m2, súp. č. 3009, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú dané dôvody pre výpoveď nájmu nebytových priestorov zo strany navrhovateľov 1), 2) podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb.

Označenie zmluvných strán

Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatváranej v režime zákona č. 116/1990 Zb., ako zmluvy s obligatórnou (povinnou, teda zákonom predpísanou) písomnou formou, je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie takejto zmluvy za platný právny úkon. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov v rozhodnom znení výslovne sankcionoval neplatnosťou zmluvy len absenciu a/ súhlasu obce s uzavretím zmluvy a/alebo b/ náležitostí zmluvy podľa § 3 ods. 3, pretože prípadný rozpor iných častí zmlu … Právna veta je skrátená. Meno a priezvisko: Mgr.

#

tags: #neplatná #zmluva #o #podnájme #nebytových #priestorov