
Dohoda o urovnaní je právny inštitút, ktorý má za cieľ odstrániť spornosť alebo pochybnosť medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu. Avšak, nie všetky dohody o urovnaní sú platné a existujú dôvody, pre ktoré môže byť takáto dohoda označená za neplatnú. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti dohody o urovnaní, s dôrazom na judikatúru a relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Dohoda o urovnaní, upravená v § 585 až 587 Občianskeho zákonníka, predstavuje dohodu medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu. Jej podstatou je odstránenie spornosti alebo pochybnosti ohľadom vzájomných práv a povinností, a to tak, že pôvodné práva a povinnosti sa rušia a nahrádzajú novými. V právnej praxi sa táto dohoda často označuje ako pokonávka. Hlavným cieľom dohody o urovnaní je predísť právnej neistote medzi účastníkmi a eliminovať potenciálne budúce spory.
Podľa názoru žalobcu, ak dohoda o urovnaní bola vytvorená bez jeho súhlasu a vedomia, nemohlo dôjsť k právoplatnému prevodu záručných práv. Žalobca tvrdil, že dohodu považuje za neplatnú, pretože nebol účastníkom dohody o urovnaní zo 16.8.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.
V kontexte prevodu práv zo záruky, žalobca argumentoval, že nebol potrebný jeho súhlas, ale bolo možné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navyše, mal za to, že je potrebné, aby sa s prevodom záručných práv oboznámil.
Žalobca ďalej tvrdí, že prostredníctvom listu o odstúpení od zmluvy, ktorý zaslal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, odstúpil od časti Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P týkajúcej sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Žalobca argumentoval, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo mohlo dôjsť iba v prípadoch, ktoré sú výslovne uvedené v zmluve o dielo, a to: omeškanie, nedodržanie písomne určeného náhradného termínu na splnenie záväzku voči druhej zmluvnej strane, opakované neplnenie podmienok zmluvy a vyhlásenie konkurzu.
Žalovaný v 2. rade nemôže platne odstúpiť od zmluvy v časti týkajúcej sa zodpovednosti za vady dodaného diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, nakoľko na to nemá právny nárok. Prvostupňový súd poukázal na podanie žalobcu z 19.11.2012, ktorý uviedol, že k prevodu práv a záväzkov zo zmluvy o dielo mohlo dôjsť iba dohodou medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.
Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o urovnaní s odkazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko na takomto určení má naliehavý právny záujem. Bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu a jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade odvolával náklady, ktoré v súvislosti s odstraňovaním reklamovaných vád treťou osobou, vznikli žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tieto náklady vyúčtoval žalobcovi.
Podľa ustálenej judikatúry NS SR, naliehavý právny záujem neexistuje, ak by žalobca mohol podať žalobu na plnenie. Žalobca sa môže jednoducho domáhať toho, aby zádržné, ktoré uchováva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o dielo bolo vrátené žalobcovi.
Žalobca tvrdí, že prostredníctvom listu o odstúpení, ktorý zaslal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, odstúpil od časti Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P týkajúcej sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe. Podľa názoru žalovaného v 1. rade údajné odstúpenie od zmluvy o dielo nie je účinné a list o odstúpení nemohol vyvolať také právne následky, nakoľko podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a § 48 a nasl. Občianskeho zákonníka a neskorších predpisov je možné odstúpiť od zmluvy, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo samotná zmluva.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Žalovaný v 1. rade je pevne presvedčený, že ust. § 524 Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje na prevod práv zo záruk podľa zmluvy o dielo a žalobcove argumenty považuje žalovaný v 1. rade len za účelové.
Žalobca sa domáha určenia, že dohoda o urovnaní zo 16.8.2011 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, v časti týkajúcej sa prevodu záručných práv zo Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P, je neplatný právny úkon.
Žalobca tvrdí, že v zmysle čl. V. bod 5.2 Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX - P, žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ z každej jednotlivej faktúry uhradil žalobcovi 5% ako zádržné. Zostávajúcich 5% zádržného čo predstavuje sumu 64.663,29 eur sa zaviazal žalovaný v 1. rade ako objednávateľ diela, uhradiť žalobcovi po uplynutí záručnej doby.
Zmluva o obstaraní veci je osobitným druhom zmluvy príkaznej. Podstatnými náležitosťami zmluvy o obstaraní veci sú osobitné vymedzenie predmetu obstarania určitej veci, cena obstarania a doba obstarania. Zmluvnými stranami sú objednávateľ a obstarávateľ, a ide vždy o zmluvu odplatnú.
Hlavným účelom uzatvorenia dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva.
Dohoda o urovnaní (transactio) upravená v § 585 až 587 Obč. zákonníka je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými. Jej účelom je odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi a predísť tak ďalším nezrovnalostiam alebo sporom.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách umožňoval družstvu a oprávnenej osobe dohodnúť sa na spôsobe vyporiadania majetkového podielu podľa transformačného projektu bez toho, aby bolo nevyhnutné uzavrieť formalizovanú dohodu.
Smernica sama osebe nemôže zakladať povinnosti pre jednotlivca, a teda sa voči nemu nemožno na ňu ako takú odvolávať.
Úmyslom zákonodarcu (ratio legis) vo vzťahu k prijatiu zákona č. 190/1995 Z. z. (ktorým bol novelizovaný privatizačný zákon) bolo zavedenie účinnejších opatrení vo vzťahu k nadobúdateľom privatizovaného majetku, ktorí si neplnia svoje povinnosti voči fondu.
Pri správnom výklade § 19a ods. 2 privatizačného zákona môže Fond udeliť predchádzajúci súhlas s prevodom privatizovaného majetku, prípadne tento súhlas neudeliť. Do úvahy však neprichádza tzv. podmienený súhlas Fondu.
Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že Krajský súd nesprávne posúdil dohodu o urovnaní ako neplatný právny úkon. Krajský súd zopakoval dokazovanie, pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci dňa 06. augusta 2015 uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej má žalobkyňa voči žalovaným z titulu zmluvy o úvere pohľadávku vo výške 1.540,200 Kč.
Podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je existencia pôvodného právneho vzťahu. Urovnanie sa môže týkať iba niektorých vzájomných práv a povinností. Záväzok, ktorý na základe dohody o urovnaní zanikol, sa nahradí novým, ktorého obsah je uvedený v dohode o urovnaní. Spornosť alebo pochybnosť práv a povinností sú subjektívnymi kategóriami.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) možno v rozhodcovskom konaní "rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom." Citované ustanovenie odkazuje na § 99 OSP o súdnom zmieri, ktoré vychádza z nejasného kritéria "ak to povaha veci pripúšťa".
tags: #neplatnost #dohody #o #urovnani #dovod