Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy: Judikáty a právna analýza

Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom analyzuje relevantné judikáty a právne predpisy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a zorientovať čitateľa v zložitosti právnych vzťahov.

Úvod do problematiky zrážok zo mzdy

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.

Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka (OZ) teda zamestnávateľovi dlžníka úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľom potom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že by prípadný nesúhlas platcu mzdy s dohodou, resp. právnou povinnosťou stanovenou mu zákonom, vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu či obsahu zákonných práv a povinností.

Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Prípad V.V. vs. V.Š.: Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej, JUDr. a JUDr. Zuzany Ďurišovej rozhodoval v právnej veci žalobkyne V.V., zastúpenej advokátom JUDr., proti žalovanej V.Š.

Prípad J.J. vs. N., a.s. a JUDr.: Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. rozhodoval v právnej veci žalobcu: J.J., nar. X., bytom P.S., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. S.V. proti žalovanému: 1/ N., a.s., so sídlom C., IČO: X., žalovanému 2/ JUDr. správkyňa konkurznej podstaty úpadcu N., a.s. zastúpeného JUDr. F., advokátom so sídlom v S., proti žalovanej Ž., a.s. X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

Prečítajte si tiež: Práva pri zrážkach zo mzdy

Prípad K. K. vs. S. X.: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v právnej veci žalobcu K. K., nar. zastúpeného Mgr. R. H., advokátom, H., K., proti žalovanému S. X., zastúpenému JUDr. J. s príslušenstvom vedenej na Okresnom súdu Košice I pod sp. zn. žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2009 sp. zn.

Prípad M. vs. R. F. a E. K.: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v právnej veci žalobkyne M. proti žalovaným 1/ R. F., bývajúcemu v Ž., 2/ R. F., bývajúcej v Ž., 3/ E. K. sídlom v B., zast. Mgr. R. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. zastúpenej JUDr. V. Š., advokátom v Ž., proti žalovaným 1/ R. času v Ú., so sídlom v D., 2/ R.

Dovolanie sa odmieta: Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 11. novembra 2008, znelo: Dovolanie o d m i e t a .

Spotrebiteľské zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy

Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné. Prípustné je len za podmienky, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

V praxi to znamená, že ak ste uzavreli spotrebiteľskú zmluvu (napr. úverovú zmluvu s nebankovou spoločnosťou) a súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, táto dohoda môže byť neplatná, ak nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny a ak ste neboli poučení o jej dôsledkoch.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Riešenie problémov so zrážkami zo mzdy

Ak Vám zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe dohody s nebankovou spoločnosťou a nemáte exekučný príkaz, je dôležité preveriť, či je táto dohoda platná. V prvom rade by ste mali kontaktovať účtovné oddelenie zamestnávateľa písomne a vyžiadať si stanovisko, na základe čoho vykonávajú zrážky zo mzdy, vrátane predloženia dokladov.

Ak zistíte, že zrážky zo mzdy sú vykonávané neoprávnene, odporúčame:

1. Písomne požiadať zamestnávateľa, aby prestal vykonávať zrážky zo mzdy. Upozornite ho, že nemá žiadny exekučný titul (rozsudok, platobný rozkaz).
2. Kontaktovať nebankovú spoločnosť a žiadať vrátenie nezákonne strhnutej sumy.
3. Obrátiť sa na advokáta alebo Centrum právnej pomoci. Advokát Vám môže pomôcť posúdiť Vaše doklady a podať žalobu na súd o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy zo strany zamestnávateľa.

Premlčacia doba

Dôležitým aspektom pri posudzovaní platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je aj premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). To znamená, že ak veriteľ (banka, nebanková spoločnosť) neuplatnil svoju pohľadávku na súde v premlčacej dobe, nárok veriteľa je premlčaný.

Ak od splatnosti neuhradenej splátky, kedy nastala splatnosť celého dlhu, uplynuli viac ako 3 roky, potom je nárok veriteľa premlčaný. V takom prípade zamestnávateľ nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľom potom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že by prípadný nesúhlas platcu mzdy s dohodou, resp. právnou povinnosťou stanovenou mu zákonom, vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu či obsahu zákonných práv a povinností.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Ak zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, zamestnanec môže podať žalobu na súd na zamestnávateľa. Nevykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy neporuší zamestnávateľ žiadny zákon, lebo neexistuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by mal zrážky zo mzdy vykonávať.

Judikát Najvyššieho súdu Českej republiky

Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Tento inštitút slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť. Ustanovenie § 551 OZ teda zamestnávateľovi dlžníka úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľom potom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že by prípadný nesúhlas platcu mzdy s dohodou, resp. právnou povinnosťou stanovenou mu zákonom, vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu či obsahu zákonných práv a povinností (je teda zároveň úplne bez právneho významu, kto menom žalovanej takýto nesúhlas vyslovil). Keďže uvedené ustanovenie ukladá platcovi mzdy povinnosť zrážky vykonávať, a to v správnej výške, nesie zodpovednosť za neplnenie tejto zákonnej povinnosti a za vykonávanie zrážok v nesprávnej výške, naviac všetku túto činnosť nesie na svoje náklady s tým spojené. Dovolací súd dodal, že nemožno súhlasiť s námietkou neplatnosti posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ), nakoľko výška mesačnej zrážky (špecifikovanej v dohode slovami „2.333,-- Kč") aj výška dlhu (charakterizovaného ako „pôžička vo výške 42.000,-- Kč s príslušenstvom") sú uvedené úplne jasne a určite.

tags: #neplatnosť #dohody #o #zrážkach #zo #mzdy