Dôvody neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu

Exekučná notárska zápisnica je špecifický exekučný titul, ktorý má v právnom poriadku Slovenskej republiky svoje osobitosti. Jej zavedenie malo odbremeniť súdy, no v praxi sa objavili aj negatívne javy, ako napríklad jej využívanie na tunelovanie spoločností. Napriek tomu, notárska zápisnica zostáva dôležitým nástrojom vymožiteľnosti práva, avšak len za predpokladu, že spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a neexistujú dôvody pre jej neplatnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na dôvody, ktoré môžu viesť k neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Úvod do problematiky exekučnej notárskej zápisnice

Zmyslom exekučného konania je ochrana porušených práv oprávneného, a to cestou štátno-mocenského vynútenia povinností smerujúcich k uspokojeniu týchto práv. Na to, aby zásah do subjektívnej sféry povinného mohol byť v právnom štáte považovaný za legitímny, musí existovať štátnou mocou definovaný právny akt, z ktorého vynútiteľná povinnosť vyplýva. Zákon preto umožňuje vykonať civilnú exekúciu výlučne na základe tzv. exekučného titulu.

Základnou úlohou exekučného konania je zabezpečiť rozumné vyváženie práv oprávneného na jednej strane a povinného na strane druhej a priznať im čo najvyššiu právnu ochranu, avšak stále je potrebné pamätať na účel exekučného konania, ktorým je vymoženie pohľadávky oprávneného a to na úkor povinného. Práve deformáciami exekučnej notárskej zápisnice v súdnej praxi dochádza k výraznému zvýhodňovaniu povinného na úkor oprávneného, čo je v rozpore s hlavným cieľom exekučného konania a spôsobuje exekučnú paralyzovateľnosť notárskych zápisníc ako exekučných titulov.

Exekučný titul a notárska zápisnica

Ustanovenie § 41 Exekučného poriadku vychádza z koncepcie rozdelenia exekučných titulov do dvoch základných skupín a to (i) súdne rozhodnutia a (ii) ostatné exekučného tituly. Do skupiny ostatných exekučných titulov patrí aj notárska zápisnica, ktorá predstavuje špecifický exekučný titul vykazujúci určité osobitosti v porovnaní s ostatnými exekučnými titulmi. Zavedenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku Slovenskej republiky sa odôvodňovalo odbremenením súdov, t.j. aby nemuselo zbytočne prebehnúť súdne konanie, ak povinné osoba vopred súhlasí s vykonateľnosťou (obdoba uzavretia zmieru, resp. rozsudku na základe uznania nároku). V neskoršom období sa však objavili hlasy, ktoré boli za zrušenie exekučnej notárskej zápisnice. Dôvodom bola skutočnosť, že notárske zápisnice ako exekučný titul, využívajú povinní často ako prostriedok na tunelovanie spoločnosti a v notárskej zápisnici uznajú pohľadávku, ktorá reálne neexistuje, resp. ktorej existencia je pochybná.

Náležitosti exekučnej notárskej zápisnice

Základnými a nevyhnutnými náležitosťami exekučnej notárskej zápisnice sú v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notárskej zápisnice. Z hľadiska členenia notárskych zápisníc je exekučná notárska zápisnica tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle ustanovenia § 46 Notárskeho poriadku, t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou , je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žalobou o neplatnosť

Právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) však nemusí byť ako taký v exekučnej notárskej zápisnici obsiahnutý - podstatné je len to, aby bol tento záväzok (záväzkovo-právny vzťah) v zápisnici špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (napr. zmluva o pôžičke medzi subjektom A ako veriteľom a subjektom B ako dlžníkom, plnenie vo výške 10.000 Eur, splatnosť 25.09.2017, súhlas subjektu B s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice). Tento právny záväzok môže vzniknúť aj pred samotným spísaním exekučnej notárskej zápisnice ako aj v deň jej spísania, pričom môže ale nemusí tvoriť prílohu tejto zápisnice a nie je potrebné, aby bol záväzok v tejto zápisnici súčasne dojednaný. Postačuje, aby bol tento právny záväzok špecifikovaný v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice

Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom nie je právnym dôvodom záväzku, v nej sa spravidla právny záväzok nevytvára (nevzniká) - nie je to ale vylúčené, aby bola napr. spísaná zmluva o pôžičke aj exekučné vyhlásenie v tej istej zápisnici. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, o aký exekučný titul sa jedná platí, že na uspokojenie práva oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekučnom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnosťou vykonateľnosti. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne.

Právna teória rozoznáva vykonateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Ak došlo k uplynutiu lehoty na plnenie pred spísaním notárskej zápisnice, vykonateľnosť nastáva dňom udelenia súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku).

Materiálna stránka vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide.

Exekučný súd je povinný skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), a tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh, resp. podnet na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Splnenie podmienky vykonateľnosti je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo - v prípade zistenia a neodstránenia nedostatkov v materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu je na mieste žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť, príp. Na doplnenie je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok vylučuje vykonateľnosť notárskej zápisnice vo vzťahu k pohľadávkam na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré nemožno vymáhať na podklade notárskej zápisnice. V takom prípade sa musí veriteľ obrátiť na súd a získať exekučný titul na zmluvné pokuty v súdnom konaní, v ktorom môže súd uplatniť moderačné právo.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Vykonateľnosť notárskej zápisnice je vo vzťahu k záväzkom, ktoré vznikli z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov obmedzená iba na vymoženie sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania (§ 41 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je táto reštrikcia reakciou na nečestnosti vyskytujúce sa v praxi. Napriek vyššie uvedeným limitom exekučnej notárskej zápisnice nebráni žiadna prekážka jej vykonateľnosti, ak by notárska zápisnica obsahujúca aj záväzky, ktorých vymoženie nie je (na jej podklade) dovolené, pre vymáhanie prípustných plnení (napríklad ak notárska zápisnica obsahuje okrem iného aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, nie je vylúčené, aby takáto notárska zápisnica bola exekučným titulom v konaní, v ktorom oprávnený navrhuje vymoženie len istiny). Inými slovami notárska zápisnica je použiteľná ako exekučný titul aj v tom prípade, ak obsahuje záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom právnom záväzku, ktorý je na podklade exekučnej notárskej zápisnice vymáhateľný (v tomto prípade bude notárska zápisnica čiastočne vykonateľná). Nie je však vylúčené, aby obsahom exekučnej notárskej zápisnice bola zmluvná pokuta s doložkou, že tento záväzok bude vykonateľný za predpokladu, že právna úprava platná a účinná v čase výkonu tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu to bude umožňovať (tzv.

Dôvody neplatnosti notárskej zápisnice

Exekučný súd je v súlade s § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t. j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Inak povedané, exekučný titul (či už ide o rozhodnutie súdu alebo notársku zápisnicu) nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení.

Tento záver platí všeobecne pre všetky druhy exekučných titulov vrátane exekučnej notárskej zápisnice. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. Uvedený záver vychádza z koncepcie povahy exekučnej notárskej zápisnice ako procesného úkonu. Najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Podľa právnej teórie nemožno súhlas s vykonateľnosťou posudzovať podľa predpisov hmotného práva, pretože to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva obsiahnutých v Notárskom poriadku a Exekučnom poriadku. Súhlas s vykonateľnosťou znamená to isté, ako napríklad v súdnom rozhodnutí potvrdenie o vykonateľnosti.

Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného konania by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t. j. porušenie základné práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Tak ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomocou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomocou súdov v exekučnom konaní, je potrebné túto právomoc obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekučným titulom nepredchádzalo základné konanie. Odborná literatúra odôvodňuje tento záver tým, že ak zákonodarca priznal tomuto právnemu aktu silu exekučného titulu, nie je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom - znamenalo by to prekročenie tenkej, ale precízne definovanej hranice právomoci exekučného súdu. K rovnakému záveru dospela aj súdna prax, podľa ktorej: „Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (pozri IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012).

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. V aplikačnej praxi sa objavili názory, podľa ktorých je exekučná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom za predpokladu, že k uznaniu dlhu a udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku dochádza pred splatnosťou pohľadávky, ktorá je obsahom exekučného titulu. Niektoré všeobecné súdy argumentujú, že takáto notárska zápisnica, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pričom takto vedená exekúcia musí byť ex offo zastavená, resp. poverenie na jej vykonanie nesmie byť ani vydané. Odôvodňujú to tým, že ide o absolútne neplatný právny podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s § 574 ods.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Po prvé s týmto názorom nemožno súhlasiť z toho dôvodu, že v prieskumnej právomoci exekučného súdu je skúmanie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu. V prípade, že súd skúma exekučný titul z pohľadu hmotného práva, ide o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho je zastavenie exekúcie nezákonné. Týmto postupom dochádza tiež k deformácii (znefunkčneniu) exekučnej notárskej zápisnice, ktorá má predstavovať nástroj garancie a istoty zmluvných vzťahov.

Konanie in fraudem legis

Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný iný, akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nevyžaduje žiadne rozhodnutie príslušného orgánu (napr. súdu).

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Súdna prax, najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa notárskych zápisníc. Nižšie sú uvedené niektoré právne vety z rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú problematiky neplatnosti notárskych zápisníc:

• Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou: Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu.
• Náležitosti notárskej zápisnice: V zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá spĺňa náležitosti exekučného titulu, nie je možné vykonať exekúciu.
• Skúmanie exekučného titulu: Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Ak sa teda exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu nemožno vykonať.
• Povaha notárskej zápisnice: Notárska zápisnica uvedená v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je síce verejná listina (viď § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), nemá však pre účastníkov účinky právoplatnosti a záväznosti, ktoré má napríklad rozhodnutie súdu v občianskom súdnom konaní (porovnaj § 159 O.s.p.). Takáto notárska zápisnica nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ňou nezakladá domnienka existencie dlhu v čase jej spísania. Skutočnosť, že dôvodom spísania notárskej zápisnice uvedenej v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je dosiahnutie toho, aby na jej podklade bolo možné v exekučnom konaní vynútiť plnenie povinnosti, ktorá pre povinného vyplýva zo skutočnosti, ktorá je v nej obsiahnutá, neznamená, že by notárska zápisnica nemohla byť neplatná pre niektorý z dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku.
• Procesná povaha súhlasu s vykonateľnosťou: Práve súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľným rozhodnutiam súdu.
• Plnenie na základe notárskej zápisnice: Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
• Prekážka právoplatne rozhodnutej veci: Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je ale rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá preto prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

tags: #neplatnosť #notárskej #zápisnice #dôvody