Neplatnosť pracovnej zmluvy: Dôvody a právne aspekty

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Avšak nie vždy je pracovná zmluva platná a existujú situácie, kedy môže byť vyhlásená za neplatnú. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti pracovnej zmluvy a s tým súvisiace právne aspekty.

Dôvody neplatnosti pracovnej zmluvy

Neplatnosť pracovnej zmluvy môže nastať z rôznych dôvodov, ktoré je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií.

Nedodržanie písomnej formy

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce (ZP): „Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy môže viesť k jej neplatnosti.

Omyl pri uzatváraní zmluvy

Zamestnanec je oprávnený odstúpiť od podpísanej pracovnej zmluvy aj v prípade, ak pri uzatváraní zmluvy konal v omyle, ktorý zamestnávateľovi musel byť známy, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k pracovnej zmluve nedošlo.

Tieseň

Podporne k Zákonníku práce sa pracovnoprávne vzťahy upravujú aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ten umožňuje odstúpiť od pracovnej zmluvy aj z dôvodu tiesne. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o nejaký objektívne existujúci stav u osoby, ktorý je dôvodom prejavu vôle (podpísania pracovnej zmluvy), ktorému chýba sloboda.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Odstúpenie od pracovnej zmluvy

Zákonník práce pozná dva spôsoby odstúpenia od zmluvy. Prvým je odstúpenie od zmluvy v zmysle § 19 ods. Zákonník práce však nerozlišuje, či dôvodom pre odstúpenie od zmluvy je omyl vo vôli alebo omyl v prejave vôle. Avšak na platné odstúpenie od zmluvy musia byť splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky.

Druhý spôsob odstúpenia od zmluvy vyplýva z § 19 ods. Avšak podľa § 19 ods. 3 ZP: „Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom.

Dôvody odstúpenia od zmluvy

Prvým dôvodom upraveným v Zákonníku práce je nenastúpenie zamestnanca do práce bez toho, aby mu v nástupe do práce bránila prekážka v práci. Druhým dôvodom odstúpenia od uzatvorenej pracovnej zmluvy je nenastúpenie zamestnanca do práce z dôvodu, že na jeho strane existuje prekážka v práci, ale zamestnanec o nej neupovedomí zamestnávateľa najneskôr do troch pracovných dní. Môže ísť o akúkoľvek prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorá nemusí byť v Zákonníku práce uvedená ako prekážka v práci. Spôsob upovedomenia zamestnanca Zákonník práce nekonkretizuje, z čoho možno vyvodiť, že aj ústna forma upovedomenia zamestnávateľa je platnou formou, ktorá zamestnávateľa neoprávňuje odstúpiť od uzatvorenej pracovnej zmluvy. Tretím dôvodom odstúpenia od uzatvorenej pracovnej zmluvy je právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin. Zákonník práce v tejto súvislosti nevyžaduje, aby sa zamestnávateľ o právoplatnom odsúdení zamestnanca pre úmyselný trestný čin dozvedel.

Nedodržanie podmienok pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

V zmysle § 72 ods. 1 ZP: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zákon však v §72 ods. 2 ZP ustanovuje povinnosť, že: „Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.“

Neplatná dohoda o skončení pracovného pomeru

Dohody o skončení pracovného pomeru bývajú neplatné aj z dôvodu nedostatku vôle alebo omylu (uzatvorenie dohody z donútenia, alebo ak sa uzatvára ústne napr.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Nedodržanie povinností pri hromadnom prepúšťaní

Stáva sa, že zamestnávatelia porušujú alebo obchádzajú ustanovenia Zákonníka práce pri hromadnom prepúšťaní. Zamestnávatelia sa dopúšťajú porušenia Zákonníka práce vtedy, ak nedajú vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zástupcom zamestnancov.

Chýbajúci súhlas zástupcov zamestnancov

Ak zamestnanec, s ktorým chce zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým zrušením, je členom príslušného odborového orgánu alebo zamestnaneckej rady, resp. je zamestnanecký dôverník alebo zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, má zamestnávateľ povinnosť požiadať zástupcov zamestnancov o predchádzajúci súhlas. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj to, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť súhlas do 15 dní odo dňa, keď oň zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť uvedený súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť takýto súhlas, sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu neplatné.

Výpoveď v rozpore s dobrými mravmi

Neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

Právne dôsledky neplatnosti pracovnej zmluvy

Ak je pracovná zmluva vyhlásená za neplatnú, má to závažné právne dôsledky pre obe strany.

Nároky zamestnanca

V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru má zamestnanec právo domáhať sa na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) sa každý zamestnanec môže v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, domáhať na súde určenia jeho neplatnosti. V prípade, ak súd žalobe zamestnanca vyhovie a určí, že pracovný pomer bol skončený neplatne, zamestnávateľovi vzniká povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Prekluzívna lehota

Na uplatnenie nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru platí pre oboch účastníkov pracovného pomeru 2-mesačná prekluzívna lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak nebude návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru doručený súdu v tejto lehote, nie je možné, aby naň súd prihliadal. Ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo v praxi znamená, že sa neplatnosti môže dovolávať len ten účastník, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý.

Judikát

Citujeme z rozsudku NS SR, sp. zn. : 4 Cdo 306/2009 z 27. "S poukazom na sled týchto udalostí okresný súd dospel k záveru, že konanie žalovanej bolo prinajmenšom neštandardné, keď žalobkyni síce dala na výber, že buď dostane výpoveď pre nadbytočnosť alebo uzavrie dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak bez toho, aby žalobkyňa mala časový priestor na rozhodnutie. Žalobkyňa totiž podpísala dohodu, ktorej návrh bol vopred pripravený, po jedinom krátkom rozhovore vzápätí po doručení výpovede X. Takéto jednanie žalovanej analogicky s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) hodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

tags: #neplatnosť #pracovnej #zmluvy #dôvody