Neplatnosť rozkazu o uvoľnení zo služobného pomeru: Analýza judikatúry

Uvoľnenie zo služobného pomeru je právny akt, ktorý má významné dôsledky pre príslušníka ozbrojených zborov. V praxi sa často stáva, že príslušníci týchto zborov napádajú rozkazy o uvoľnení zo služobného pomeru pre ich údajnú neplatnosť. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry slovenských súdov v tejto oblasti, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na problematiku neplatnosti rozkazov o uvoľnení zo služobného pomeru.

Právny rámec uvoľnenia zo služobného pomeru

Základným právnym predpisom upravujúcim služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon“). Tento zákon definuje dôvody, za ktorých môže dôjsť k uvoľneniu zo služobného pomeru.

Dôvody prepustenia zo služobného pomeru

Podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. môže byť príslušník Policajného zboru prepustený zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Zákonodarca však nedefinuje, čo sa považuje za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, čo vedie k relatívnej neurčitosti hypotézy právnej normy. V takýchto prípadoch je na správnom orgáne, aby v každom individuálnom prípade posúdil, či došlo k porušeniu a či toto porušenie dosahuje úroveň zvlášť závažného porušenia.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa opakovane zaoberal otázkou neplatnosti rozkazov o uvoľnení zo služobného pomeru. Vo svojej judikatúre NS SR zdôrazňuje, že konanie o služobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania. Pre konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo služobného pomeru je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmu služby.

Subjektívna lehota na prepustenie

Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je potrebné zároveň rozlišovať, že nadriadeným v zmysle citovaného zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenia. Rovnako získanie relevantných overiteľných informácií o dôvodoch prepustenia možno považovať za kvalifikované zistenie v zmysle zákona. Za okamih zistenia porušenia služobnej prísahy, vyžadovaný v zákone, nepostačuje okamih zistenia takéhoto porušenia, ale aj dostatočne zistený súhrn poznatkov.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Kumulatívne podmienky prepustenia zo zdravotných dôvodov

Podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. pre prepustenie zo služobného pomeru podľa tohto zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

1. rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a
2. ho nemožno previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

Zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. § 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok.

Prekážka res iudicata

Len na doplnenie k skúmaniu existencie prekážky res iudicata kasačný súd uvádza, že táto prekážka postupu konania môže nastať v prípade že sa jedná o prejednanie tej istej veci. K definícii pojmu „tá istá vec“ poukazuje na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009 v zmysle ktorého „ Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania.

Oprava formálnych chýb v rozhodnutí

Citované ustanovenie § 47 ods. 6 správneho poriadku upravuje situácie, ak sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia zistí formálna alebo obsahová chyba. Oprava takýchto chýb sa robí neformálnym spôsobom v texte rozhodnutia a správny orgán o nej nevydáva rozhodnutie. Spravidla sa oprava uskutočňuje tak, že sa nesprávny údaj prečiarkne a uvedie správny údaj. Na konci rozhodnutia sa uvedie, kto a kedy opravu vykonal, pripojí sa podpis a odtlačok pečiatky. Správny poriadok neobsahuje taxatívny výpočet toho, aké chyby sa môžu takýmto spôsobom opraviť, len demonštratívne uvádza, že ide o chyby v písaní.

Rozhodnutie podpísané neidentifikovateľnou osobou

Za stavu, keď preskúmavané rozhodnutie podpísala osoba, ktorú nie je možné identifikovať, sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že takéto rozhodnutie je pre adresáta predmetného rozhodnutia postihnuté deficitom zmätočnosti a nalomujúce jeho hodnovernosť. V preskúmavanej veci najvyšší súd dospel k záveru, že nedôslednou aplikáciou ustanovenia § 47 ods. 5 správneho poriadku bolo vo veci zistené závažné pochybenie majúce za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, t.j. rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko najvyšší súd v konaní správneho.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru a jej späťvzatie

V § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je upravená povinnosť príslušného orgánu uvoľniť zo služobného pomeru policajta, ak o to požiada, tak v § 191 ods. 4 citovaného zákona je prostredníctvom normatívnej formulácie vyjadrená možnosť správnej úvahy príslušného orgánu vo vzťahu k „rozhodnutiu“ o tom, či bude akceptovať, resp. súhlasiť so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Inak povedané, kým žiadosť o uvoľnenie.

Zhrnutie problematiky a závery

Z analýzy judikatúry NS SR vyplýva, že súdy pri rozhodovaní o neplatnosti rozkazov o uvoľnení zo služobného pomeru dôsledne skúmajú, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre uvoľnenie. Dôraz sa kladie na preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ako aj na dodržanie procesných postupov. V prípadoch, keď zákon ponecháva správnemu orgánu priestor na úvahu, súdy skúmajú, či správny orgán pri svojom rozhodovaní neprekročil medze správnej úvahy a či jeho rozhodnutie je založené na racionálnej argumentácii.

Je dôležité zdôrazniť, že každý prípad je posudzovaný individuálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príslušníci ozbrojených zborov, ktorí sa domnievajú, že rozkaz o ich uvoľnení zo služobného pomeru je neplatný, majú právo obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv. Súdy sú povinné preskúmať zákonnosť takýchto rozkazov a v prípade zistenia nezákonnosti ich zrušiť.

Ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Okrem vyššie uvedených rozhodnutí, NS SR sa zaoberal aj ďalšími prípadmi týkajúcimi sa uvoľnenia zo služobného pomeru. Nasledujúce rozhodnutia ilustrujú rôzne aspekty tejto problematiky:

• Vec týkajúca sa zamietnutia odvolania proti personálnemu rozkazu: Žalovaný správny orgán rozhodnutím z 22. augusta 2003 zamietol odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo 14. júla 2003, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon“).
• Vec týkajúca sa určenia neplatnosti prepustenia zo služobného pomeru: Návrhom z 18. decembra 2003, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 22. decembra 2003, sa žalobkyňa v zastúpení advokátky domáhala určenia neplatnosti prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“) podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže PZ a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.
• Vec týkajúca sa zastavenia druhostupňového konania o rozklade: Žalobou napadnutým rozhodnutím z 15. mája 2013 Banková rada Národnej banky Slovenska ako druhostupňový orgán podľa § 32 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 747/2004 Z. z.“ alebo „zákon o dohľade nad finančným trhom“) zastavila druhostupňové konanie o rozklade z 01. februára 2013 a zároveň odmietla žalobcom oneskorene podaný rozklad z 01. 474/2004 - Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. decembra 2003 č.
• Vec týkajúca sa zamietnutia žaloby o zrušenie rozhodnutia o prepustení: Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-5/2017/OPK zo 16. marca 2017 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) a zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,KR PZ“) č. 473 z 18.
• Vec týkajúca sa odmietnutia žaloby ako neprípustnej: Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č. k. 14S/17/2018-32 zo dňa 5. júna 2018 podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KOFO/2016/219 zo dňa 15. 2.
• Vec týkajúca sa zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania: Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013, z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnim.

Tieto rozhodnutia poskytujú širší kontext pre pochopenie judikatúry týkajúcej sa neplatnosti rozkazov o uvoľnení zo služobného pomeru a ilustrujú rôzne právne aspekty, ktoré súdy berú do úvahy pri rozhodovaní v týchto veciach.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #rozkazu #o #uvoľnení #zo #služobného