Neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov: Dôvody a súvislosti

Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pričom analyzuje dôvody, ktoré k takejto neplatnosti môžu viesť, a to aj s ohľadom na súdnu prax a relevantnú legislatívu.

Úvod do problematiky

Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je kľúčovým orgánom pri rozhodovaní o užívaní poľovného revíru. Jeho rozhodnutia majú zásadný vplyv na práva a povinnosti všetkých vlastníkov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby boli tieto rozhodnutia prijímané v súlade so zákonom a vnútornými predpismi spoločenstva. Akékoľvek porušenie týchto pravidiel môže viesť k neplatnosti uznesenia, čo má vážne právne dôsledky.

Zákon o pozemkových spoločenstvách a princíp proporcionality

Zákon o pozemkových spoločenstvách nešpecifikuje dôvody neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia pozemkového spoločenstva nesleduje cieľ, aby o neplatnosti bolo rozhodnuté pri akomkoľvek porušení zákona alebo vnútorného dokumentu spoločenstva, ale len pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práva člena spoločenstva. Súd je preto povinný vždy citlivo zvažovať mieru porušenia zákona alebo vnútorných dokumentov spoločenstva a výsledok tohto porušenia (tzv. princíp proporcionality). Súčasne aj tu je potrebné uprednostniť princíp prednosti platnosti rozhodnutia pred jeho neplatnosťou.

Hrubé porušenie hlasovacích práv

Podľa názoru súdu, nie je možné hlasovať súčasne o viacerých navzájom nesúvisiacich návrhoch, teda hlasovať en bloc buď súhlasím alebo nesúhlasím so všetkými návrhmi, ktoré sú prednesené alebo ani s jedným. Aj z pozvánky k predmetnému zasadnutiu valného zhromaždenia vyplýva, že štatutárny orgán žalovaného uviedol, že je potrebné odsúhlasiť tieto uznesenia na to, aby bol schválený podiel na nájomnom a teda členovia boli takpovediac nútení, aby odsúhlasili všetky uznesenia, ktoré boli žalovaným predložené na to, aby získali podiel na nájomnom. Z uvedených dôvodov došlo k hrubému porušeniu hlasovacích práv členov.

Nedostatok podkladov k uzneseniu

Pokiaľ ide o uznesenie, kde sa malo schváliť zastupovanie predsedu a podpredsedu žalovaného na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v roku 2020, tak k tomu neboli pripojené žiadne materiály, tak ako vyžaduje § 14 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z.z.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Pasívna legitimácia a nerozlučné spoločenstvo

V prejednávanej veci ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, t.j. o žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného. Podľa § 15 ods. 1 CSP, žalovať možno každého, kto je na to pasívne legitimovaný. Z hľadiska predmetu sporu, ktorým je určenie neplatnosti uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, pasívna legitimácia nesvedčí len strane, ktorú žalobcovia označili na strane žalovaných, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie museli byť nevyhnutne všetci vlastníci všetkých pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru. Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5, teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (§ 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve). Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatých uznesení na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (spoločného poľovného revíru). V danom prípade ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP).

Ďalšie potenciálne dôvody neplatnosti

Okrem vyššie uvedených dôvodov existujú aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu viesť k neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Medzi ne patrí napríklad:

• Nezvolanie zhromaždenia v súlade so zákonom a stanovami: Ide napríklad o nedodržanie lehoty na zvolanie, nesprávne doručenie pozvánok alebo neuvedenie všetkých bodov programu v pozvánke.
• Nedostatočná uznášaniaschopnosť zhromaždenia: Ak sa na zhromaždení nezúčastní potrebný počet vlastníkov, zhromaždenie nie je uznášaniaschopné a nemôže prijímať platné rozhodnutia.
• Rozhodovanie o veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti zhromaždenia: Zhromaždenie môže rozhodovať len o veciach, ktoré mu zveruje zákon alebo stanovy.
• Rozpor uznesenia so zákonom alebo stanovami: Uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo stanovami, je neplatné.
• Obmedzenie práva vlastníka zúčastniť sa na zhromaždení a hlasovať: Každý vlastník má právo zúčastniť sa na zhromaždení a hlasovať. Ak mu je toto právo neoprávnene odopreté, uznesenie môže byť neplatné.

Súdna prax a relevantné rozhodnutia

Súdna prax v oblasti neplatnosti uznesení zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov je rozsiahla a neustále sa vyvíja. Dôležité je sledovať relevantné rozhodnutia súdov, ktoré poskytujú výklad zákona a stanovujú princípy, podľa ktorých sa posudzuje platnosť uznesení.

Napríklad, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že nárok na vrátenie preplatku podľa ustanovenia § 63 zákona č. 511/1992 Zb. (o ktorom rozhoduje správny orgán) nemožno zamieňať s nárokom na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Ďalším príkladom je rozhodnutie, ktoré hovorí, že ak sa jedná o právny úkon, ktorým dlžník prevádza veci v jeho vlastníctve na tretiu osobu, k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky dochádza okamihom, keď dlžník stráca vlastnícke právo k svojmu majetku, z ktorého by inak mohol veriteľ dosiahnuť (aspoň čiastočné) uspokojenie svojej pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Dôsledky neplatnosti uznesenia

Neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov má závažné právne dôsledky. V podstate to znamená, že uznesenie je od začiatku neúčinné a nevyvoláva žiadne právne účinky. To môže mať vplyv na platnosť zmlúv, ktoré boli na základe tohto uznesenia uzavreté, na práva a povinnosti vlastníkov a na ďalšie právne vzťahy.

Odporúčania pre vlastníkov poľovných pozemkov

Pre vlastníkov poľovných pozemkov je dôležité, aby sa aktívne zaujímali o dianie v spoločenstve a aby sa zúčastňovali na zhromaždeniach. Je potrebné dôkladne sa oboznámiť s programom zhromaždenia a s podkladmi k jednotlivým bodom programu. V prípade pochybností je vhodné vyhľadať právnu pomoc a poradiť sa s odborníkom.

Dôležité je tiež dbať na dodržiavanie zákona a stanov spoločenstva pri prijímaní rozhodnutí. Ak existuje podozrenie, že uznesenie bolo prijaté v rozpore so zákonom alebo stanovami, je potrebné včas podniknúť kroky na jeho napadnutie.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #uznesenia #zhromaždenia #vlastníkov #poľovných #pozemkov