
V súčasnej podnikateľskej praxi je postúpenie pohľadávok bežným javom. Tento článok sa zameriava na započítanie pohľadávky veriteľa, jeho podmienky a dôsledky, pričom vychádza z Občianskeho zákonníka a relevantnej judikatúry.
V ostatnom čase sa v praxi čoraz viac stretávame s postúpením pohľadávok na tretie osoby - fyzické alebo právnické, ktorých podstatným predmetom činnosti je vymáhanie pohľadávok. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ObčZ) a vzťahuje sa tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Veriteľ je oprávnený svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému, a to aj bez súhlasu dlžníka. Spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Postupník, t. j. nový veriteľ dlžníka, nadobúda pohľadávku nielen spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ale aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť; a to aj takými, ktoré k nej (rozumej pohľadávke) pribudnú z nového pomeru medzi dlžníkom a novým veriteľom.
)ObčZ ustanovuje, ktoré pohľadávky nie je možné postúpiť:
Na platnosť postúpenia pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. O postúpení pohľadávky však musí byť pôvodným veriteľom (postupcom) informovaný.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
V prípade odplatného postúpenia pohľadávky postupca (pôvodný veriteľ) zodpovedá postupníkovi (novému veriteľovi), ak:
Postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, a to len v prípade, keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal. Ručenie zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde - napríklad ak nepodá včas návrh na vykonanie exekúcie, resp. na výkon rozhodnutia.
Pokiaľ splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Súhlas záložného veriteľa, resp. ručiteľa alebo inej osoby sa nevyžaduje. Pre úplnosť uvádzame, že zabezpečenie postúpenej pohľadávky trvá aj naďalej.
Občiansky zákonník zakotvuje povinnosť pôvodnému veriteľovi - postupcovi - odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť mu všetky informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzkov. Dlžník je oprávnený použiť na započítanie voči postupníkovi (novému veriteľovi) aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, a to za predpokladu, že ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Postupca (pôvodný veriteľ) môže sám vo vojom mene vymáhať pohľadávku od dlžníka aj po postúpení pohľadávky, a to na žiadosť postupníka a na jeho účet. V prípade, ak sa postúpenie pohľadávky oznámilo dlžníkovi, môže postupca vymáhať pohľadávku iba v prípade, ak ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. V prípade, ak pohľadávku vymáha postupca, dlžník môže použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jeho vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je upravená v ustanoveniach § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých pohľadávky zaniknú započítaním, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a ktoré sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Započítanie pohľadávok je možné dvoma spôsobmi, a to:
Na to, aby mohlo dôjsť k platnému započítaniu, musia byť splnené nasledovné podmienky:
V § 581 Občianskeho zákonníka je vymedzený okruh nezapočítateľných pohľadávok.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Započítanie možno účinne urobiť až potom, keď sa vzájomné pohľadávky stretnú, pričom právne následky započítania nastanú ku dňu stretnutia pohľadávok, t. j. ku dňu keď sú pohľadávky spôsobilé na započítanie (splatné, žalovateľné a nepremlčané) a nie ku dňu, keď niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Vzájomné krytie pohľadávok - pohľadávky sa započítavajú len v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.
Nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 31/2020 z 25. 11. 2020 prináša odpovede na viaceré otázky týkajúce sa započítania v insolvenčnej situácii dlžníka. Zároveň však nastoľuje aj niekoľko sekundárnych otázok, predovšetkým môže vznikať pochybnosť, či je započítanie v insolvenčnej situácii vôbec možné.
Z ekonomického hľadiska sa započítaním sleduje zníženie transakčných nákladov trhovej výmeny. Virtuálny spôsob vyrovnania nárokov je z hľadiska bezprostredných transakčných nákladov trhovej výmeny spravidla menej nákladný.
Pre ilustráciu uvádzame vzor zmluvy o postúpení pohľadávky:
uzavretá podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
Postupca: ………………………………………………………… a. s.
zapísaná v obchodnom registri okresného súdu ………, oddiel: Sa, vložka číslo: ………
sídlo: ………………………………………………………………………………………
IČO: ……………………………………… DIČ: ……………………………………….
štatutárny orgán: ……………………………………., predseda predstavenstva
(ďalej len "postupca")
a
Postupník: ……………………………………………….(meno, priezvisko)
dátum narodenia: ……………………………………
bydlisko: ………………………………………………..
ďalej len "postupník"
sa dohodli na uzavretí tejto zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len "zmluva")
Bratislava …………………………….. Bratislava ……………………………………………………………………….. ………………………………………………..
predseda predstavenstva, a. s.
Nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinnosti je v Zákonníku práce uvedený taxatívne. Znamená to, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu.
Uvedený legislatívny nedostatok (absencia započítania v pracovnom práve) možno v pracovnoprávnej praxi kompenzovať - hoci nejde o najčistejšie právne riešenie - aj dohodou o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce. V tejto dohode sa môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť, že ich vzájomné pohľadávky, zanikajú vo výške, v ktorej sa kryjú, pričom druhá strana je povinná zaplatiť iba rozdiel týchto pohľadávok (prevyšujúce čiastku). Dohoda o sporných nárokoch totiž spôsobuje, že doterajší právny nárok, resp.
Za najvhodnejšie právne riešenie považujeme v danom kontexte uzavretie dohody o zrážke zo mzdy podľa ustanovenia § 20 ods.
Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka, napr. Písomná výzva na zaplatenie dlhu či iná forma upomienky, ktorá bola doručená dlžníkovi, je nadväzne na citované ustanovenie OZ aj dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie.
Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Záväzky možno preto zásadne uplatniť na súde žalobou.
Ustanovenia § 74 a nasl. OSP umožňujú neuspokojenému, ukrivdenému veriteľovi okrem samotnej žaloby o zaplatenie dlžnej sumy či o splnenie inej povinnosti dlžníka podať na súde aj samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
tags: #zapocitanie #pohladavky #veritela #podmienky