
Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, pričom analyzuje dôvody, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na platnú legislatívu a judikatúru.
Zákon o pozemkových spoločenstvách priamo nevymedzuje dôvody neplatnosti valného zhromaždenia. Avšak, žaloba o neplatnosť rozhodnutia pozemkového spoločenstva nesleduje cieľ, aby o neplatnosti bolo rozhodnuté pri akomkoľvek porušení zákona alebo vnútorného dokumentu spoločenstva, ale len pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práva člena spoločenstva. Súd je preto povinný vždy citlivo zvažovať mieru porušenia zákona alebo vnútorných dokumentov spoločenstva a výsledok tohto porušenia (tzv. princíp proporcionality). Súčasne aj tu je potrebné uprednostniť princíp prednosti platnosti rozhodnutia pred jeho neplatnosťou.
V prejednávanej veci ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, t.j. o žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného.
Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti valného zhromaždenia patria:
Žaloba o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia podanej podľa § 15 ods. 2 Zák. č. Z.z. u žalovaného, ak tieto vykonávali nelegálne ustanovené orgány.
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty neplatnosti valného zhromaždenia
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva.
Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Návrh zákona pritom vychádza nielen zo zámeru predkladateľa a z jeho záujmu na sledovaní poriadku v štátnej správe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a v štátnej správe lesného hospodárstva, ale predovšetkým reaguje na podnety praxe, to zn.
Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva s výnimkou postupu definovanom pri pozemkových úpravách. Dlhodobá tendencia vo vlastníckych pomeroch spoločných nehnuteľností ukazuje, že neustále vzrastá počet ich spoluvlastníkov, pričom zároveň klesá počet spoluvlastníkov, ktorí sú ochotní zúčastňovať sa aktívne činnosti pozemkových spoločenstiev a kandidovať do ich volených orgánov. Zároveň v mnohých prípadoch vznikli situácie, kedy do okruhu spoluvlastníkov prenikli špekulatívni nadobúdatelia podielov a získavajú v spoločenstve výraznú prevahu alebo dokonca väčšinový podiel, v čoho dôsledku je početne prevažná väčšina minoritných spoluvlastníkov vždy prehlasovaná jedným alebo len niekoľkými majoritnými spoluvlastníkmi.
Návrh zákona preto dáva možnosť spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností dohodnúť sa o úplnom alebo čiastočnom zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, a to postupmi, ktoré upravuje platný právny poriadok (§ 11 ods. 13 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Druhým závažným zásahom je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), avšak len do limitu 49 % podielu; tento postup spoločenstva bude podmienený súhlasom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Ako súvisiaca úprava sa ustanovuje oprávnenie spoločenstva v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva. Účelom oboch opatrení je umožniť spoločenstvám, resp. ich členom získavať vlastníctvo drobných (teda nerentabilných) podielov spoločnej nehnuteľnosti a buď ich kumulovať do rúk samotného spoločenstva ako právnickej osoby, alebo tieto podiely pomerne rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, čím sa ich podiely logicky zvýšia. Jedným z cieľov tejto úpravy je predchádzať nadobúdaniu vlastníctva podielov špekulatívnymi záujemcami.
Okrem uvedeného zásahu do systému hlasovania a počítania hlasov na valnom zhromaždení sa ustanovuje, že ak spoločná nehnuteľnosť je spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, o oddeľovaní jej časti a o nadobúdaní podielu spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom spoločenstva môžu rozhodovať na valnom zhromaždení iba vlastníci dotknutej spoločnej nehnuteľnosti. Nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti sa týka aj precíznejšia úprava ustanovení o predkupnom práve, resp. o jeho vylúčení. Tieto ustanovenia v platnom znení sa stretávali s nepochopením, preto predkladateľ pristupuje k ich detailnejšiemu a jasnejšiemu formulovaniu, avšak bez závažnejšej zmeny ich doteraz platného významu. Ďalší nevyhnutný zásah do úpravy ustanovení o nakladaní s podielom spoločnej nehnuteľnosti si vyžiadalo neustále ignorovanie základného znaku spoločnej nehnuteľnosti (jedna spoločná vec pozostávajúca z viacerých parciel) v prípade prechodu vlastníctva, t. j. najmä pri dedení. Preto návrh zákona ustanovuje, že pri prevode a ani pri prechode nemôže dôjsť k zmene vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých jej parcelách, ale vždy na všetkých.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Dôležitým prínosom novej právnej úpravy je precizovanie vzťahov spoločenstva s fondom a so správcom (Lesy Slovenskej republiky, š. p.). Správca sa uvádza vo všetkých ustanoveniach, kde je jeho účasť na právnych vzťahoch možná, t. j. ak ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ktorá je lesným pozemkom ale nie je spoločnou nehnuteľnosťou. V rámci ustanovení upravujúcich práva a povinnosti fondu dochádza k výraznej zmene: fond nebude mať už povinnosť uzatvoriť so spoločenstvom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je užívanie podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje a s ktorými nakladá, ale spoločenstvo bude automaticky užívateľom týchto podielov (t. j. analogicky k podielom ostatných spoluvlastníkov), pričom fond ako zástupca štátu a neznámych vlastníkov bude mať nárok na podiel zo zisku tak ako ktorýkoľvek iný člen spoločenstva. Iným dôležitým zásahom do platnej právnej úpravy je zrovnoprávnenie postavenia správcu s postavením fondu, a to tak, že i správca bude mať rovnako obmedzené postavenie pri rozhodovaní na zhromaždení, ako má fond, a to len na štyri prípady.
Registráciu pozemkového spoločenstva nemožno zrušiť, nakoľko registrovaním pozemkové spoločenstvo vzniká. Zrušiť sa môže len samotné spoločenstvo. Spôsoby uvádza zákon 97/2013. Nemôže ho zrušiť úrad. Súd samozrejme môže rozhodnúť o jeho zrušení. Po zrušení nasleduje likvidácia spoločenstva a po jej skončení výmaz z registra, čim spoločenstvo právne zaniká. Štatút spoločnej nehnuteľnosti je od existencie pozemkového nezávislý. Po zániku pozemkového spoločenstva užívacie právo k spoločnej nehnuteľnosti prechádza na jej spoluvlastníkov. S ohľadom na ich počet by však neregulované spoločné užívanie zrejme bolo v praxi problematické. Je tak v záujme spoluvlastníkov aby sa dohodli ako s ich spoločným majetkom naložia. Majú na výber len z týchto možnosti: založia nové pozemkové spoločenstvo, založia obchodnú spoločnosť alebo družstvo, budú hospodáriť sami a splnomocnia zástupcu na zastupovanie, prenájmu, predajú.
Právnu skutočnosť, či pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti nemôže správa katastra vyvodzovať z obsahu zmluvy o spoločenstve. Zmluvou o spoločenstve totiž spoločná nehnuteľnosť nevzniká. Zápis na jednom či viacerých LV, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť by mala správa katastra vykonať na základe vlastného skúmania historickej podstaty daných nehnuteľností. Preukazovanie, či niekoľko LV navzájom súvisí a tvorí jednu spoločnú nehnuteľnosť môže byť komplikované. Podiely na listoch vlastníctva, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť nemusia byť rovnaké. Spravidla však spoločnú nehnuteľnosť tvoria listy vlastníctva vzniknuté z jednej PKV, ktorá je označená ako urbárska, resp. ako spoločenstevná. Spoločnú nehnuteľnosť však mohlo tvoriť aj viacero PKV. Či sa jedná o jednu spoločnú nehnuteľnosť možno usudzovať tiež z historických listín. Napríklad z rozhodnutí ONV z roku 1958 vo veci zrušených spoločenstiev, kde sú uvedené PKV ktoré patrili k danému spoločenstvu. Ak súčasné spoločenstvo vzniklo z majetkovej podstaty viacerých bývalých spoločenstiev je zrejmé, že je tvorené viacerými spoločnými nehnuteľnosťami.
Opravu chyby v katastri kataster vykoná na základe žiadosti o opravu chyby a jej preukázania.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
tags: #neplatnosť #valného #zhromaždenia #pozemkového #spoločenstva #dôvody