Neplatnosť Valného Zhromaždenia Pozemkového Spoločenstva: Dôvody a Kontext

Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, pričom analyzuje dôvody, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na platnú legislatívu a judikatúru.

I. Právny rámec a princíp proporcionality

Zákon o pozemkových spoločenstvách priamo nevymedzuje dôvody neplatnosti valného zhromaždenia. Avšak, žaloba o neplatnosť rozhodnutia pozemkového spoločenstva nesleduje cieľ, aby o neplatnosti bolo rozhodnuté pri akomkoľvek porušení zákona alebo vnútorného dokumentu spoločenstva, ale len pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práva člena spoločenstva. Súd je preto povinný vždy citlivo zvažovať mieru porušenia zákona alebo vnútorných dokumentov spoločenstva a výsledok tohto porušenia (tzv. princíp proporcionality). Súčasne aj tu je potrebné uprednostniť princíp prednosti platnosti rozhodnutia pred jeho neplatnosťou.

V prejednávanej veci ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, t.j. o žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného.

II. Dôvody neplatnosti

Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti valného zhromaždenia patria:

  1. Porušenie hlasovacích práv členov:
    • Nie je možné hlasovať súčasne o viacerých navzájom nesúvisiacich návrhoch, teda hlasovať en bloc buď súhlasím alebo nesúhlasím so všetkými návrhmi, ktoré sú prednesené alebo ani s jedným. Z pozvánky k predmetnému zasadnutiu valného zhromaždenia vyplýva, že štatutárny orgán žalovaného uviedol, že je potrebné odsúhlasiť tieto uznesenia na to, aby bol schválený podiel na nájomnom a teda členovia boli takpovediac nútení, aby odsúhlasili všetky uznesenia, ktoré boli žalovaným predložené na to, aby získali podiel na nájomnom. Z uvedených dôvodov došlo k hrubému porušeniu hlasovacích práv členov.
  2. Nedostatočné informácie:
    • Pokiaľ ide o uznesenie, kde sa malo schváliť zastupovanie predsedu a podpredsedu žalovaného na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v roku 2020, tak k tomu neboli pripojené žiadne materiály, tak ako vyžaduje § 14 ods.
  3. Neoprávnené osoby:
    • Zápisnica je podpísaná neoprávnenými osobami.
  4. Nezákonnosť textu schvaľovanej zmluvy.
  5. Oneskorené doručovanie pozvánok.
  6. Prehlasovanie členov spoločenstva.

Žaloba o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia podanej podľa § 15 ods. 2 Zák. č. Z.z. u žalovaného, ak tieto vykonávali nelegálne ustanovené orgány.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty neplatnosti valného zhromaždenia

III. Novela zákona a jej dopady

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo, ďalej len „spoločenstvo“), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva.

Návrh zákona sa preto dotýka niektorých systematických problémov, vo väčšej miere sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „fond“) a správcom lesného majetku štátu (ďalej len „správca“), ďalej zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov, zásadným spôsobom zasiahne do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Návrh zákona pritom vychádza nielen zo zámeru predkladateľa a z jeho záujmu na sledovaní poriadku v štátnej správe obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a v štátnej správe lesného hospodárstva, ale predovšetkým reaguje na podnety praxe, to zn.

Najzásadnejšími zásahmi do platného zákona je odstránenie princípu nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti s ponechaním princípu nemožnosti zrušenia a vysporiadania jej spoluvlastníctva s výnimkou postupu definovanom pri pozemkových úpravách. Dlhodobá tendencia vo vlastníckych pomeroch spoločných nehnuteľností ukazuje, že neustále vzrastá počet ich spoluvlastníkov, pričom zároveň klesá počet spoluvlastníkov, ktorí sú ochotní zúčastňovať sa aktívne činnosti pozemkových spoločenstiev a kandidovať do ich volených orgánov. Zároveň v mnohých prípadoch vznikli situácie, kedy do okruhu spoluvlastníkov prenikli špekulatívni nadobúdatelia podielov a získavajú v spoločenstve výraznú prevahu alebo dokonca väčšinový podiel, v čoho dôsledku je početne prevažná väčšina minoritných spoluvlastníkov vždy prehlasovaná jedným alebo len niekoľkými majoritnými spoluvlastníkmi.

Návrh zákona preto dáva možnosť spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností dohodnúť sa o úplnom alebo čiastočnom zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, a to postupmi, ktoré upravuje platný právny poriadok (§ 11 ods. 13 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Druhým závažným zásahom je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), avšak len do limitu 49 % podielu; tento postup spoločenstva bude podmienený súhlasom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Ako súvisiaca úprava sa ustanovuje oprávnenie spoločenstva v mene svojich členov uzatvárať zmluvu o nadobudnutí vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v prospech členov spoločenstva. Účelom oboch opatrení je umožniť spoločenstvám, resp. ich členom získavať vlastníctvo drobných (teda nerentabilných) podielov spoločnej nehnuteľnosti a buď ich kumulovať do rúk samotného spoločenstva ako právnickej osoby, alebo tieto podiely pomerne rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, čím sa ich podiely logicky zvýšia. Jedným z cieľov tejto úpravy je predchádzať nadobúdaniu vlastníctva podielov špekulatívnymi záujemcami.

Okrem uvedeného zásahu do systému hlasovania a počítania hlasov na valnom zhromaždení sa ustanovuje, že ak spoločná nehnuteľnosť je spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, o oddeľovaní jej časti a o nadobúdaní podielu spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom spoločenstva môžu rozhodovať na valnom zhromaždení iba vlastníci dotknutej spoločnej nehnuteľnosti. Nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti sa týka aj precíznejšia úprava ustanovení o predkupnom práve, resp. o jeho vylúčení. Tieto ustanovenia v platnom znení sa stretávali s nepochopením, preto predkladateľ pristupuje k ich detailnejšiemu a jasnejšiemu formulovaniu, avšak bez závažnejšej zmeny ich doteraz platného významu. Ďalší nevyhnutný zásah do úpravy ustanovení o nakladaní s podielom spoločnej nehnuteľnosti si vyžiadalo neustále ignorovanie základného znaku spoločnej nehnuteľnosti (jedna spoločná vec pozostávajúca z viacerých parciel) v prípade prechodu vlastníctva, t. j. najmä pri dedení. Preto návrh zákona ustanovuje, že pri prevode a ani pri prechode nemôže dôjsť k zmene vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých jej parcelách, ale vždy na všetkých.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Dôležitým prínosom novej právnej úpravy je precizovanie vzťahov spoločenstva s fondom a so správcom (Lesy Slovenskej republiky, š. p.). Správca sa uvádza vo všetkých ustanoveniach, kde je jeho účasť na právnych vzťahoch možná, t. j. ak ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ktorá je lesným pozemkom ale nie je spoločnou nehnuteľnosťou. V rámci ustanovení upravujúcich práva a povinnosti fondu dochádza k výraznej zmene: fond nebude mať už povinnosť uzatvoriť so spoločenstvom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je užívanie podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje a s ktorými nakladá, ale spoločenstvo bude automaticky užívateľom týchto podielov (t. j. analogicky k podielom ostatných spoluvlastníkov), pričom fond ako zástupca štátu a neznámych vlastníkov bude mať nárok na podiel zo zisku tak ako ktorýkoľvek iný člen spoločenstva. Iným dôležitým zásahom do platnej právnej úpravy je zrovnoprávnenie postavenia správcu s postavením fondu, a to tak, že i správca bude mať rovnako obmedzené postavenie pri rozhodovaní na zhromaždení, ako má fond, a to len na štyri prípady.

IV. Súdne konanie a opravné prostriedky

  1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „odvolací súd“) potvrdil I. až IV. VI. 18.03.2019, č.k. vyslovenie neplatnosti uznesení pod č.
  2. nedisponujú aktívnou legitimáciou. uzneseniam a táto skutočnosť nevyplýva ani zo Zápisnice. 28.02.2014. legálne prijaté zmeny, a teda nemožno ich ani výrokom o vyslovení neplatnosti uznesení č. zmeniť a výroky sú nevykonateľné i v prípade, že by súd žalobe vyhovel.
  3. uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu. zrozumiteľné, odôvodnené a presvedčivé. podanie predmetnej žaloby poukazom na § 15 ods. 2 zák. č. 97/2013 sú správne. nepreukázali, že boli prehlasovaní. dňa 28.02.2014. odvolacom konaní. prihliadať. na zhromaždení hlasovali proti uzneseniam, ktorých neplatnosti sa domáhajú.
  4. ktorého prípustnosť odvodzovali z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.
  5. ktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. nemohla. Dovolateľka ďalej namietla, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené.
  6. zisťovania formálnej podmienky. boli žalobcovia prehlasovaní.
  7. v prezenčnej listine vyznačené v riadkoch 138, 16, 26, 137 s 179. konštatovanie súdu, že neboli na napadnutom zhromaždení prítomní, nepravdivé. súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.05.2010, sp.zn. 4Cdo/18/2009. nemohli hlasovať o bode 7. prehlasovaní, a tým obmedzovať ich uplatnené práva v predmetnej žalobe. s ustálenou judikatúrou poukazom na rozsudok NS SR dňa 31.05.2010, sp.zn.
  8. pretože platí zásada ”iura novit curia”. V danom prípade existujú aj iné dôvody na podanie žaloby.
  9. Ďalšie právne otázky znejú ,,či sa môže člen pozemkového spoločenstva existujúceho podľa zák. prípade, že člen spoločenstva nebol prehlasovaný v zmysle § 15 ods.
  10. žalobcov, títo žalobcovia už naliehavý právny záujem na podaní žaloby nemali resp.
  11. zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 18.03.2019 a uznesenie odvolacieho súdu č.k. prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania. vyslovil, že Zhromaždenie členov pozemkového spoločenstva v zmysle zák. č. nebolo.
  12. dovolania čo do lehôt a prípustnosti, a na základe toho dovolanie odmietol, resp. zamietol. námietke o oneskorenom doručovaní pozvánok poukázal na § 14 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.
  13. 429 ods.
  14. Podľa § 123 ods.
  15. Podľa § 125 ods. neprihliada.
  16. podanie nebolo v zmysle § 125 ods.
  17. podobe autorizované podľa osobitného predpisu. urobené. nemožno na takéto podanie prihliadať. konaní nestalo.
  18. prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f) CSP poukazom o.i.
  19. Podľa § 420 písm.
  20. Podľa § 110 ods. písomnosť len tomuto zástupcovi. vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci.
  21. Podľa názoru dovolacieho súdu nejde o účinné doručenie podľa § 110 ods. zástupcovi tejto strany.
  22. Z obsahu spisu mal dovolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie dňa 18.04.2019 (č.l. zasielal rozsudok súdu prvej inštancie a dňa 30.12.2020 (č.l. udelené dovolateľkou p. T. D. (č.l. 467). V danom prípade tak súd nepostupoval v súlade s § 110 ods.
  23. zmysle § 110 ods. spravodlivý proces. proces a dovolateľka opodstatnene namietala dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
  24. odvolacieho súdu dozvedela dňa 12.02.2021 mal za to, že sa s napadnutým rozsudkom oboznámila. odvolacieho súdu priamo k rukám dovolateľky, ktorej bol v zmysle § 111 ods. 27.01.2021. dovolací súd považoval dovolanie za podané v zákonnej lehote i poukazom na § 8 zák. č. 62/2020 Z.z.
  25. 454 ods.

V. Zrušenie pozemkového spoločenstva

Registráciu pozemkového spoločenstva nemožno zrušiť, nakoľko registrovaním pozemkové spoločenstvo vzniká. Zrušiť sa môže len samotné spoločenstvo. Spôsoby uvádza zákon 97/2013. Nemôže ho zrušiť úrad. Súd samozrejme môže rozhodnúť o jeho zrušení. Po zrušení nasleduje likvidácia spoločenstva a po jej skončení výmaz z registra, čim spoločenstvo právne zaniká. Štatút spoločnej nehnuteľnosti je od existencie pozemkového nezávislý. Po zániku pozemkového spoločenstva užívacie právo k spoločnej nehnuteľnosti prechádza na jej spoluvlastníkov. S ohľadom na ich počet by však neregulované spoločné užívanie zrejme bolo v praxi problematické. Je tak v záujme spoluvlastníkov aby sa dohodli ako s ich spoločným majetkom naložia. Majú na výber len z týchto možnosti: založia nové pozemkové spoločenstvo, založia obchodnú spoločnosť alebo družstvo, budú hospodáriť sami a splnomocnia zástupcu na zastupovanie, prenájmu, predajú.

Postup pri zrušení právnej subjektivity

  1. Zostavíte si mimoriadnu účtovnú závierku. Ak máte uhradené všetky dlhy je možne PS zrušiť likvidáciou.
  2. Po zostavení mimoriadnej závierky a zistení, že je možné spustiť samotnú likvidáciu je potrebne pripraviť zápisnicu zo zhromaždenia o zrušení PS a jeho vstupe do likvidácie. V tejto zápisnici sa zároveň vymenuje osoba, ktorá bude likvidátorom.
  3. V ďalšej etape likvidácie spoločnosti je potrebné predmetný stav vstupu PS do likvidácie zapísať do registra pozemkových spoločenstiev, kde sa zapíše za obchodné meno PS a dodatok „ v likvidácii“, a likvidátor, poverený likvidáciou. Po tom, čo sa v registri PS zapíše skutočnosť, že PS vstúpilo do likvidácie, tak likvidátor oznámi túto predmetnú skutočnosť aj v obchodnom vestníku.
  4. Likvidátor samozrejme oznamuje predmetný vstup PS do likvidácie aj daňovému úradu, ktorému zasiela daňové priznanie s mimoriadnou závierkou pozostávajúcou zo súvahy, výkazu ziskov a strát, poznámok. Ďalej aj sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, nakoľko tu je možný predpoklad, že rušené PS môže mať dlhy na poistnom.
  5. Opätovné zvolanie valného zhromaždenia,ktoré schváli proces likvidácie a ukončenie likvidácie, schváli správu likvidátora o priebehu likvidácie, ako aj návrh likvidátora na rozdelenie likvidačného zostatku, rozumej „to, čo zostalo v PS“. K ukončeniu likvidácie je potrebné opätovne pripraviť mimoriadnu, tzv. likvidačnú súvahu, ktorá „zachytáva“ účtovné pohyby vo firme počas jej likvidácie.
  6. Pred rozhodnutím o zrušení PS určí súd lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa navrhlo zrušenie. Urobí sa výmaz z registra, za pochybenie št.

VI. Kataster a spoločná nehnuteľnosť

Právnu skutočnosť, či pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti nemôže správa katastra vyvodzovať z obsahu zmluvy o spoločenstve. Zmluvou o spoločenstve totiž spoločná nehnuteľnosť nevzniká. Zápis na jednom či viacerých LV, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť by mala správa katastra vykonať na základe vlastného skúmania historickej podstaty daných nehnuteľností. Preukazovanie, či niekoľko LV navzájom súvisí a tvorí jednu spoločnú nehnuteľnosť môže byť komplikované. Podiely na listoch vlastníctva, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť nemusia byť rovnaké. Spravidla však spoločnú nehnuteľnosť tvoria listy vlastníctva vzniknuté z jednej PKV, ktorá je označená ako urbárska, resp. ako spoločenstevná. Spoločnú nehnuteľnosť však mohlo tvoriť aj viacero PKV. Či sa jedná o jednu spoločnú nehnuteľnosť možno usudzovať tiež z historických listín. Napríklad z rozhodnutí ONV z roku 1958 vo veci zrušených spoločenstiev, kde sú uvedené PKV ktoré patrili k danému spoločenstvu. Ak súčasné spoločenstvo vzniklo z majetkovej podstaty viacerých bývalých spoločenstiev je zrejmé, že je tvorené viacerými spoločnými nehnuteľnosťami.

Opravu chyby v katastri kataster vykoná na základe žiadosti o opravu chyby a jej preukázania.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

tags: #neplatnosť #valného #zhromaždenia #pozemkového #spoločenstva #dôvody

Ďalšie články