Neplatnosť Započítania Zmenky: Podmienky a Dôsledky

V trhovom hospodárstve, kde dominuje zmluvná voľnosť a sloboda podnikania, sa zvyšuje riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty na posilnenie postavenia veriteľa a zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávok náhradným spôsobom. Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, prevod práv, výhrada vlastníctva, akreditívy a zmenka. Výber inštitútu závisí od bonity dlžníka a analýzy právnych, ekonomických, účtovných a daňových hľadísk.

Záväzky a Ich Zabezpečenie

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si musia byť strany vedomé možného nesplnenia záväzku. Právny poriadok preto poskytuje veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikácia inštitútu sa môže zahrnúť do zmluvy alebo uzavrieť samostatnú zabezpečovaciu zmluvu. Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti, si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho, no naopak to neplatí. Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je v Občianskom zákonníku, v obchodno-právnych vzťahoch aj v Obchodnom zákonníku.

Zmenka ako Zabezpečovací Inštitút

Zmenka je osobitná listina, z ktorej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie určitej peňažnej pohľadávky. Výhodou zmenky je zjednodušené a zrýchlené súdne vymáhanie zmenkového dlhu, keďže veriteľ nemusí preukazovať materiálny dôvod vzniku pohľadávky.

Právna Úprava Zmenky

Právna úprava zmenky je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového. Regulácia zmenkového práva je dotvorená aj judikatúrou slovenských a českých súdov. Zmenka je dlhoročným a tradičným nástrojom finančného trhu.

Znaky Zmenky

Zmenka je osobitná listina, z ktorej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie určitej peňažnej pohľadávky, a to vo výške uvedenej na listine označenej ako zmenka. Medzi hlavné výhody zmenky patrí zjednodušené a zrýchlené súdne vymáhanie zmenkového dlhu voči dlžníkovi. Zmenkový veriteľ nie je povinný v súdnom konaní preukazovať materiálny dôvod alebo kauzu vzniku pohľadávky veriteľa (abstraktnosť zmenky), ale postačuje mu predložiť platnú zmenku.

Prečítajte si tiež: Započítanie zmenky a jeho neplatnosť

Novela Občianskeho Súdneho Poriadku a Zmenky

Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela priniesla viaceré významné zmeny, ktoré výrazne zasiahli do inštitútu zmeniek.

Zrušenie Zmenkového Platobného Rozkazu a Zavedenie Domnienky

Novela zrušila Zmenkový platobný rozkaz a Šekový platobný rozkaz a zaviedla vyvrátiteľnú domnienku v § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej „ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. S tým súvisí aj zavedenie poučovacej povinnosti súdu pri doručovaní návrhu o možnosti uplatňovania námietok podľa § 17 zmenkového a šekového zákona.

Zmeny v Exekučnom Poriadku

Novela zmenou Exekučného poriadku zásadne ovplyvnila prebiehajúce exekučné konania, a to najmä doplnením ustanovenia § 57 ods.1 Exekučného poriadku o písmeno m), v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

S predmetným ustanovením súvisí aj doplnenie § 39 Exekučného poriadku o odsek 4 a Prechodné ustanovenia Novely, ktoré stanovili 30 dňovú lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, čiže na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojeniu príslušných dôkazov.

Dôsledky Novely pre Veriteľov

Oprávnení uplatňujúci si v exekučnom konaní nárok na základe zmenky voči fyzickej osobe mali 30 dní od účinnosti Novely na doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie. Aktuálne exekučné súdy preskúmavajú, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), alebo či rozhodnú o pokračovaní exekúcie.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Príklad z Praxe

Spôsob uvedenia Novely do praxe naznačuje rozhodnutie Okresného súd Partizánske zo dňa 09.02.2016 pod sp. zn. 4Er/406/2012, ktorým súd exekúciu zastavil a v odôvodnení uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).

Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Exekučného poriadku. Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.

Možnosti Veriteľov po Účinnosti Novely

Ak opomenieme odvolanie, tak prichádza do úvahy podanie návrhu na obnovu konania podľa taktiež novelizovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťa, aby účastník napadol právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená.

Dôsledky pre Spotrebiteľov

Ak veritelia po zastavení exekúcie využijú spomínaný návrh na obnovu konania, a v konaní o povolení obnovy konania, ako aj v samotnom obnovenom konaní budú úspešní, tak spotrebitelia budú navyše povinní nahradiť ďalšie vzniknuté trovy konania. Vzhľadom na to, že dôjde k zastaveniu exekúcie, bude potrebné uhradiť aj nový poplatok za návrh na vykonanie exekúcie.

Zásah do Rovnosti Účastníkov Konania

V štádiu kedy majú súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2012 na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte vo februári 2007 (uvedené platí pre exekučné konanie na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 4Er/406/2012 - určite však nejde o ojedinelý prípad), už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a priklonenie misky váh na stranu spotrebiteľov.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Zmenkový Platobný Rozkaz

Súd v rámci aplikačnej praxe vydáva rôzne druhy rozhodnutí. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku 99/1963, pozná právny systém Slovenskej republiky popri rozsudku a uznesení aj platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz, rozkaz na plnenie a napokon zmenkový a šekový platobný rozkaz. Tieto sú upravené v § 172 až § 175 OSP.

Abstraktný Charakter Zmenky

Zmenka je obchodovateľný cenný papier. Podstata spočíva v záväzku určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu, ktorá je určená v zmenke. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym vzťahom). Napriek tejto skutočnosti pohľadávka, vyplývajúca zo zmenky, je nezávislá od tohto vzťahu. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2008, sp. zn. IM Obdo V 9/2007).

Náležitosti Zmenky

Zmenka musí mať písomnú formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone, konkrétne v zákone č. 190/1950 zmenkovom a šekovom. Zmenka je upravená v § 1 až § 98. Rozoznávame niekoľko delení zmeniek, no najčastejšie je delenie zmeniek na vlastné a cudzie. Rozdiel medzi cudzou a vlastnou zmenkou je najmä v tom, že zatiaľ čo pri vlastnej zmenke vystupujú 2 osoby (vystaviteľ-dlžník a príjemca-veriteľ, resp.

Návrh na Vydanie Zmenkového Platobného Rozkazu

Samozrejme nie vždy skutočne dôjde k zaplateniu zmenkovej sumy a dlžník ani napriek výzvam veriteľa, túto sumu neuhradí. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti, to znamená označenie príslušného súdu, ktorému je návrh adresovaný. Vecná príslušnosť súdu je daná ustanovením § 9 ods.1 OSP a miestna príslušnosť súdu je daná ustanovením § 10 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v spojení s ustanovením § 87 písm. d/ OSP. Zjednodušene povedané, príslušným súdom je okresný súd v sídle krajského súdu, podľa miesta bydliska odporcu. Ďalej je potrebné popísať skutkový stav (dátum, miesto a osobu, ktorá zmenku vystavila, zročnosť zmenky a jej ďalšie kľúčové náležitosti). Na koniec je potrebné uviesť petit, to znamená, to čo požaduje veriteľ od dlžníka, resp. to ako navrhovateľ (veriteľ) chce, aby súd rozhodol. Ako veriteľ môžete požadovať okrem samotnej zmenkovej sumy aj úrok, ktorý je fixne stanovený na 6% zo zmenkovej sumy a tiež zmenkovú odmenu, ktorá je daná § 48 ods. 1 číslo 4 Zmenkového a šekového zákona (vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy). Súdny poplatok za návrh je však potrebné počítať nie len zo zmenkovej sumy, ale zo súčtu zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny.

Konanie o Zmenkovom Platobnom Rozkaze

Podľa § 175 ods.1 OSP Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie. V prípade, ak odporca nepodá včas námietky, alebo ich podá a neskôr vezme späť, nadobudne zmenkový platobný rozkaz právoplatnosť.

Námietky Proti Zmenkovému Platobnému Rozkazu

• Ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnocuje podlá ustanovenia § 132 O. s.
• Z povahy zmenky, ako abstraktného a nesporného záväzku, vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom), ako nesprávne v prejednávanej veci ustálili súdy. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podlá zmenky plniť.
• Námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu spočíva v tom, že odporca navrhovateľovi nič nie je dlžný, nie je námietkou, ktorá by v zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku.
• Námietky, založené na § 17 zmenkového a šekového zákona, aj keď sú dôvodné, sú len obranou dlžníka proti povinnosti zmenku zaplatiť.
• Treba uviesť aj to, že nie je možné zároveň namietať neexistenciu zmenky a nedostatok kauzy zmenky, teda nedostatok dôvodu, pre ktorý bola zmenka vystavená. Takúto dvojicu námietok treba považovať za námietku jedinú, popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky a z nej vyplývajúceho zmenkového dlhu.

tags: #neplatnosť #započítania #zmenky #podmienky