
Zákonná povinnosť zverejňovania zmlúv v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) je nástrojom transparentnosti a kontroly verejných financií. Avšak, prax ukazuje, že nie všetky povinné osoby si túto povinnosť plnia správne, čo môže viesť k závažným právnym následkom, vrátane neplatnosti zmluvy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku nezverejnenia zmluvy v CRZ a jej dôsledky.
Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 546/2010 Z.z. (od 1. januára 2011), ktorým bol novelizovaný zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, platí povinnosť zverejňovať zmluvy, objednávky a faktúry za tovary a služby. Zákonom bolo do Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vložené nové ustanovenie §5a, v rámci ktorého Zákon upravil povinné zverejňovanie zmlúv. Podľa §5a ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám „Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“
Zverejňovanie zmlúv zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe v Centrálnom registri zmlúv (Register). V Registri sa povinne zverejňujú zmluvy, ktorých účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba.
Osobami povinnými sprístupňovať informácie podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. V centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy (napr. právnické osoby zriadené zákonom (napr. právnické osoby založené povinnými osobami podľa § 2 ods.
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia povinne zverejňovanou zmluvou je zmluva, ktorá spĺňa tri nasledovné podmienky:(i) ide o zmluvu, ktorá je uzatvorená v písomnej forme,(ii) ide o zmluvu, ktorú uzavrela Povinná osoba a(iii) ide o zmluvu, ktorá sa dotýka používania verejných prostriedkov, resp. povinné zverejňovanie zmlúv v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len „Register“).
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vymedzuje aj negatívne, ktoré zmluvy nepatria k povinne zverejňovaným.
Pozor zmena k 31.3.2022 v § 5a ods. 6: Výnimku z povinného zverejňovania má už len Národná banka Slovenska. Povinné osoby, na ktoré sa do 31.3.2022 vzťahovala výnimka a nemuseli zverejňovať svoje zmluvy prostredníctvom CRZ, v registri zverejňujú len nové zmluvy. Poznámka: od 31.3.2022 aj tie povinné osoby, na ktoré sa doteraz vzťahovala výnimka podľa § 5a ods. 6 (napr. rozpočtové organizácie samosprávy, školy, obecné s.r.o.
V nadväznosti na novelizáciu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol novelizovaný aj Občiansky zákonník, do ktorého bolo vložené nové ustanovenie § 47a. Podľa tohto ustanovenia „Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.“ Vzhľadom na citované ustanovenie povinne zverejňované zmluvy podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nadobúdajú účinnosť až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia či už v Registri, na webovom sídle Povinnej osoby alebo v Obchodnom vestníku.
Občiansky zákonník s nesplnením tejto povinnosti spája nevyvrátiteľnú domnienku neuzatvorenia takejto zmluvy. Podľa § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka „Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.“ Za typický príklad súhlasu príslušného orgánu je možné považovať schválenie zmluvy obecným zastupiteľstvom.
Povinná osoba si svoju povinnosť nesplní a nezverejní povinne zverejňovanú zmluvu v Registri, na webovom sídle, prípadne ani v Obchodnom vestníku. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám s touto možnosťou počíta a pre tento prípad dáva možnosť druhému účastníkovi zmluvného vzťahu, aby tak urobil. Podľa § 5a ods. 10 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám „Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku.“ Ide však len o možnosť druhého účastníka predmetného zmluvného vzťahu a nie o povinnosť.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Povinná osoba uzavrie s treťou osobou zmluvu, ktorú strany nezverejnia predpísaným spôsobom, aj keď k reálnemu plneniu zo strany účastníkov zmluvného vzťahu dôjde/dochádza. V daných prípadoch sa uplynutím 3 mesiacov na zmluvu treba pozerať akoby ani nevznikla. Pokiaľ zmluvné strany zmluvu plnia či plnili, takéto plnenia nemajú právny dôvod a môžu byť považované za bezdôvodné obohatenie, prípadne následkom môže byť strata práv (napr. užívacieho práva, vlastníckeho práva) či neexistencia povinností, o ktorých sa zmluvné strany domnievajú, že existujú.
Príklad 1: V zmluve je uvedený konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy ale zmluva nebola do uvedeného dátumu zverejnená, zverejnená bola až po uplynutí tohto dátumu. Zmluva nadobudne účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, a to bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v zmluve.
Príklad 2: Povinná osoba nezverejnila zmluvu ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia. Zverejnením predmetná zmluva účinnosť nenadobudne, pretože podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Za najväčší nedostatok Zákona možno považovať reálnu vynútiteľnosť plnenia povinnosti zverejňovať povinne zverejňované zmluvy a v prípade porušovania týchto povinností Povinnými osobami je problematické uplatnenie sankcií. Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že k porušeniu povinnosti Povinnými osobami môže dôjsť buď tým, že Povinná osoba nezverejní povinne zverejňovanú zmluvu (pretože bude v záujme oboch zmluvných strán túto zmluvu nezverejniť, ale obe zmluvné strany pritom budú mať záujem na reálnom plnení tejto zmluvy), alebo danú povinnosť jednoducho opomenú, alebo majú za to, že daná zmluva nepatrí k povinne zverejňovaným zmluvám.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovne neustanovuje žiadnu konkrétnu sankciu Povinnej osobe za porušenie povinnosti zverejniť zmluvu. V § 21 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú všeobecne upravené priestupky, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že „Priestupku sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.“ V zmysle daného ustanovenia je možné uložiť pokutu do výšky 1.650,- EUR a zákaz činnosti až na dva roky. Priestupky prejednáva obvodný úrad len na podnet dotknutej osoby. Na priestupky sa vzťahuje aj zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 42a obdobne ustanovuje „(1) Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Ktoré náležitosti zmluvy je potrebné pri jej zverejnení vylúčiť (tzv. Podľa § 5a ods. Podľa § 5a ods. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. V § 9 ods. 3 je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní a rovnako je uvedený aj rozsah týchto osobných údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu). Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa podľa § 271 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. tzv. ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť. Namiesto zmluvy sa podľa § 5a ods. § 5a ods. zmluvu podľa § 5a ods. 5 písm. c),d),i),j),r) a s), t. j.
tags: #neplatnosť #zmluvy #nezverejnenie #v #centrálnom #registri