Neplatnosť zmluvy a neúčinný zákon: Důvody a dôsledky

Zmluvy sú základným kameňom právnych vzťahov, a preto je dôležité, aby boli platné a účinné. Ak zmluva trpí vadami, môže byť vyhlásená za neplatnú, čo má závažné právne dôsledky. Rovnako, zákon, ktorý je neúčinný, nemôže plniť svoju funkciu a môže spôsobiť právnu neistotu. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti zmluvy a neúčinnosti zákona, ako aj na ich dôsledky.

Platnosť právneho úkonu a jeho náležitosti

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka platí, že platný právny úkon vyžaduje, aby prejav vôle bol slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný, a aby bolo možné jeho plnenie. Sloboda a vážnosť vôle sú základnými náležitosťami. Sloboda vôle vyplýva z podmienok, za ktorých konajúci subjekt svoju vôľu utvára. Vôľa, ktorá nie je prejavená, nemôže byť poznateľná. Vážnosť vôle sa týka situácií, keď sa vôľa iba zdanlivo prejavuje, no v skutočnosti neexistuje, alebo existuje v inej podobe, než ako ju prejav prezentuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu znamená, že adresát je schopný objektívne pochopiť použité výrazové prostriedky. Ak niektorá z týchto náležitostí chýba, právny úkon môže byť neplatný.

Nedostatok slobody a vážnosti vôle

Ak prejav vôle nebol urobený slobodne alebo vážne, zmluva môže byť vyhlásená za neplatnú. Sloboda vôle je narušená napríklad vtedy, ak je osoba k právnemu úkonu donútená nátlakom alebo hrozbou. Vážnosť vôle chýba, ak osoba iba predstiera, že chce právny úkon urobiť, ale v skutočnosti nemá takýto úmysel.

Neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu

Právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, aby bolo jasné, aké práva a povinnosti z neho vyplývajú. Ak je zmluva nejasná alebo neurčitá, súd ju môže vyhlásiť za neplatnú. Napríklad, Okresný súd Galanta určil, že zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatná, pretože bola nejasná a neurčitá, a teda v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka.

Odporovateľnosť právnych úkonov

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky je potrebné rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Podmienky odporovateľnosti

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. To platí aj vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel bol druhej strane známy, alebo ak druhá strana musela tento úmysel poznať. Právny úkon je odporovateľný, ak bol urobený v posledných troch rokoch pred podaním žaloby.

Dôsledky úspešného odporovania

Ak veriteľ úspešne odporuje právnemu úkonu, tento úkon je voči nemu právne neúčinný. To znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy

Podľa § 80 písm. c) OSP bolo možné domáhať sa žalobou rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy.

Nová právna úprava

V rámci rekodifikácie civilného procesu bol pôvodný § 80 písm. c) OSP rozdelený na dve samostatné písmena. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".

Zámer zákonodarcu

Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Výnimky

Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Judikatúra

V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné. Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).

Relatívna a absolútna neplatnosť právneho úkonu

Právny úkon môže byť neplatný z rôznych dôvodov, ktoré vedú k dvom typom neplatnosti: relatívnej a absolútnej.

Relatívna neplatnosť

Právny úkon s vadou, ktorá má za následok jeho relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný, pokiaľ sa osoba, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti určený, neplatnosti nedovolá. Ak sa tak stane, právny úkon je neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Dovolanie sa neplatnosti je jednostranný právny úkon adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu. Zákon neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť aj žalobou alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu.

Absolútna neplatnosť

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon nie je dovolený. Obchádzanie zákona znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Možnosti veriteľa pri ukracovaní pohľadávky

Ak dlžník prevádza majetok na deti alebo manželku s cieľom zabrániť veriteľovi vo vymožení pohľadávky, veriteľ má určité možnosti ochrany. Jednou z nich je odporovacia žaloba, ktorou sa veriteľ domáha, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon dlžníka je voči veriteľovi právne neúčinný.

Odporovacia žaloba

Odporovacia žaloba vedie k stavu relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. To znamená, že právny úkon zostáva platným, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Rozhodnutie súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Rozdiel medzi neplatnosťou a neúčinnosťou

Dôležité je rozlišovať medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu. Ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu, jeho právne účinky vôbec nenastávajú, na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu "má prednosť" pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu.

Zánik práva na odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny

Právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpil.

Neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nerešpektovania predkupného práva

Ak povinná osoba z predkupného práva neponúkne vec oprávnenej osobe ku kúpe a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou a treťou osobou len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo. Samozrejme, že aj v prípade nerešpektovania predkupného práva, nie je možné vylúčiť neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, prípadne, že sa ním obchádza zákon.

Neúčinnosť právneho úkonu a pasívna legitimácia v exekučnom konaní

Ak bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že právny úkon medzi dlžníkom a sťažovateľkou je právne neúčinný, a teda v pomere medzi veriteľkou a sťažovateľkou, ktorá nadobudla majetok od dlžníka na základe veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu, sa na tento právny vzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom pasívne legitimovanou v exekučnom konaní je sťažovateľka, ktorá na základe právneho úkonu súdom právoplatne vyhláseného za neúčinný (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nadobudla nehnuteľnosť od veriteľkinho dlžníka.

Vznik škody z neplatného právneho úkonu

Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia.

tags: #neplatnosť #zmluvy #neúčinný #zákon #dôvody