
Zmluvná pokuta predstavuje dôležitý nástroj zabezpečenia záväzkov v zmluvných vzťahoch, avšak jej uplatňovanie v oblasti nehnuteľností si vyžaduje zvýšenú pozornosť, najmä s ohľadom na judikatúru a princípy spravodlivosti. Tento článok sa zameriava na analýzu neprimeranosti zmluvných pokút v kontexte nehnuteľností, pričom vychádza z dostupných právnych predpisov a relevantnej judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku a poukázať na dôležité aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť pri dojednávaní a uplatňovaní zmluvných pokút.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali. Táto povinnosť vzniká aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví.
Funkcie zmluvnej pokuty:
Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.
Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Judikáty k Zmluvnej Pokute
Podmienky platnosti dohody o zmluvnej pokute:
Zákonodarca pamätal na prípady, kedy by dohodnutá výška zmluvnej pokuty mohla byť neprimeraná. Ustanovenie § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka dáva súdu možnosť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
K moderácii zmluvnej pokuty dochádza s účinkami ex tunc k okamihu dojednania o zmluvnej pokute. Súd by sa mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej nehnuteľnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod.).
Zmluvná pokuta sa často vyskytuje aj v rezervačných zmluvách pri kúpe nehnuteľností. Ak je zmluvná pokuta dohodnutá v rezervačnej zmluve platne, vzniká nárok na ňu pri nesplnení povinnosti zo strany predávajúceho. Z dôvodu toho, že rezervačná zmluva bola uzatvorená všetkými účastníkmi, t.j. predávajúcim, kupujúcim a realitnou kanceláriou, je dôležité, aby boli všetky podmienky jasne stanovené a zrozumiteľné pre všetky strany.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 9/2018: Žalobca (fyzická osoba) uviedol, že ako veriteľ uzavrel 17. júla 2015 so žalovanými (dlžníkmi) zmluvu o pôžičke, ktorou im požičal 20 000 eur s tým, že mu túto sumu vrátia do šesťdesiatich dní. Pre prípad jej neuhradenia včas sa dlžníci v zmluve o pôžičke zaviazali zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20 000 eur. Súd v tomto prípade posudzoval neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na výšku pôžičky a dĺžku omeškania.
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok: Judikatúra a legislatíva
Je vecou zmluvných strán, akým spôsobom dohodnú výšku provízie v zmluve o sprostredkovaní. Ak by však zo strany realitnej kancelárie bola výška provízie namietaná, t.j. "Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. "Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak záujemca a sprostredkovateľ čas uzavretia sprostredkúvanej zmluvy neurčili, ktorákoľvek zo zmluvných strán môže zmluvu o sprostredkovaní zrušiť tým, že to oznámi druhej strane. Oznámenie nemusí mať písomnú formu.
Súd môže posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Ak je zmluvná pokuta v rozpore s dobrými mravmi, súd ju môže vyhlásiť za neplatnú. Za rozpor s dobrými mravmi sa považuje najmä situácia, keď je zmluvná pokuta dohodnutá v neprimerane vysokej výške, alebo ak je jej účelom šikanovanie dlžníka.
Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v obchodných vzťahoch platí objektívna zodpovednosť, t.j. dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď porušenie povinnosti nezavinil.
V praxi sa môžeme stretnúť so spormi o zmluvnú pokutu aj v iných oblastiach, ako sú nehnuteľnosti. Napríklad, v prípade prenájmu vozidla cez aplikáciu môže prenajímateľ uložiť zmluvnú pokutu za nepripojenie fotografií vozidla pri ukončení rezervácie. V takomto prípade je dôležité preskúmať, aké podmienky boli dohodnuté v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré ste pri prenájme akceptovali. Kľúčové je, či bola Vaša povinnosť priložiť fotografie vozidla pri ukončení rezervácie jasne a zrozumiteľne uvedená v týchto podmienkach. Ak takáto povinnosť nebola zmluvne dohodnutá alebo bola formulovaná nejasne, môžete namietať, že ste nemohli predvídať vznik pokuty za jej nesplnenie.
Ďalším dôležitým bodom je, že aplikácia Vám potvrdila úspešné ukončenie rezervácie. Ak systém umožnil ukončenie bez fotografií pri vrátení a zároveň potvrdil, že všetko prebehlo v poriadku, mohli ste byť v dobrej viere, že ste splnili všetky povinnosti. Uvádzame, že zmluvná pokuta viazaná na porušenie povinnosti, ktorá nebola jasne stanovená alebo bola splnená podľa pokynov poskytovateľa (napr. podľa ust. § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka), môže byť súdom znížená.
Prečítajte si tiež: Nezmluvná pokuta a odškodnenie
V prípade, že by sa vec dostala na súd, odporúčam pripraviť si dôkazy o tom, že:
tags: #neprimeraná #zmluvná #pokuta #nehnuteľnosť #judikatúra