Nepriznaný rodičovský príspevok: Podmienky a súvislosti

Rodičovský príspevok je dôležitou súčasťou sociálnej podpory rodín na Slovensku. Avšak, existujú situácie, kedy nárok na tento príspevok nemusí byť uznaný. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na rodičovský príspevok a s tým súvisiace problémy, vrátane prípadov, kedy je príspevok neoprávnene odmietnutý a možnosti obrany.

Hmotná núdza a posudzovanie nároku na dávky

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Cieľom týchto dávok je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Hmotná núdza je definovaná v § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Dôležitým aspektom je, že hmotná núdza poberateľa bola správne prehodnotená v súlade s novou právnou úpravou. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. bol správny orgán 1. stupňa povinný prehodnotiť hmotnú núdzu z vlastného podnetu a rozhodnúť o tomto nároku v súlade s novým zákonom č. 417/2013 Z.z., a to najneskôr do 31. júla 2014.

Ohlasovacia povinnosť a jej dôsledky

Poberateľ príspevku v hmotnej núdzi má ohlasovaciu povinnosť o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na nárok na príspevok. Napríklad, ak syn poberateľky pomoci v hmotnej núdzi bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce a poberal príjem, táto skutočnosť mala byť oznámená úradu. V prípade porušenia § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. môže dôjsť k zastaveniu výplaty podľa § 29 ods. 5 zákona.

Ohlasovacia povinnosť sa týka aj prípadu, ak bolo poberateľovi príspevku zverené dieťa do výchovy a bola mu priznaná výživné. Táto povinnosť vzniká až právoplatnosťou rozsudku súdu o zverení dieťaťa do výchovy a o výživnom.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním

Právna pomoc v materiálnej núdzi

Zákon č. 327/2005 Z. z. upravuje poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Príslušný správny orgán musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. pred rozhodnutím o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci. Sám fakt, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci je "možnosťou" a je na posúdení Centra právnej pomoci, či sú tu také skutočnosti predpokladané zákonom, neznamená, že Centrum právnej pomoci nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať, prihliadajúc tak na celkovú situáciu žiadateľa.

Pri hodnotení materiálnej situácie navrhovateľa nemôže najvyšší súd prihliadať na ním vyčíslené výdavky v podobe splácania prijatých úverov z banky, resp.

Výživné a jeho vplyv na nárok na dávky

Nie je možné vylúčiť dobrovoľné plnenie výživného bez súdneho rozhodnutia a prijatie dobrovoľne poskytnutého výživného je uplatnením zákonného nároku. Ak správny orgán riadne neskúmal, či žalobkyňa uplatnila nárok na výživné na svoje maloleté dieťa od jeho otca, nezistil dostatočne skutočný stav veci.

Jednorazový príjem a hmotná núdza

Jednorazový príjem z nájmu poľnohospodárskej pôdy za 12 mesiacov, ktorý nedosahuje dvojnásobok životného minima, nemožno považovať za príjem na účely zákona o hmotnej núdzi (§ 5 ods.4 zákona). Získanie takéhoto nízkeho jednorazového príjmu preto nie je skutočnosťou rozhodujúcou pre trvanie nároku na dávky a príspevky, na ich výšku a výplatu v zmysle § 29 ods.1 až 3 zákona č. 599/2003 Z. z.

Návrh zákona na zlepšenie kompenzácií pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Soňa Gaborčáková predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom návrhu zákona je odstrániť znevýhodnenia, s ktorými sa stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, príp. rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

Návrh zákona sa zameriava na niekoľko oblastí:

• Zmena percentuálnej miery funkčnej poruchy: Navrhuje sa zmeniť percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí - poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus).
• Precizovanie preukazovania nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov: Návrh zákona sa snaží precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
• Kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva: Návrh zákona rieši aj otázku kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
• Úprava účelu opatrovania: Navrhuje sa upraviť účel opatrovania (§ 39 ods. 6 zákona).
• Zjednotenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie: Návrh zákona má za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie.

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pokrýva výdavky na pohonné látky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktoré využíva na vzdelávacie aktivity. Návrh zákona precizuje úpravu tak, že naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán preukazuje len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie a jeho rozsah.

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva

Návrh zákona navrhuje, aby sa príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazal na osobu, ktorej je kompenzácia poskytovaná, nie na formu starostlivosti.

Peňažný príspevok na opatrovanie

Návrh zákona má za cieľ zjednotiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň vychádza z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je v 24-hodinovom osobnom kontakte. Navrhuje sa vypustiť odseky 8 a 9 v § 40 zákona, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšku peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú.

Tehotenská dávka

Tehotenská dávka je druh nemocenskej dávky, na ktorú majú nárok iba tehotné ženy a jej účelom je zabezpečenie príjmu tehotným ženám, ktorý im bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Tehotnej poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva, resp. 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podmienkou je nemocenské poistenie platné aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva (§ 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

tags: #nepriznaný #rodičovský #príspevok #podmienky