Neúčinnosť právneho úkonu v konkurze: Rozsudky a judikáty

Tento článok sa zaoberá problematikou neúčinnosti právneho úkonu v konkurze, pričom analyzuje relevantné rozsudky a judikáty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva a objasniť jej kľúčové aspekty.

Úvod do problematiky neúčinnosti právneho úkonu v konkurze

Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov slúži na zabezpečenie ochrany veriteľa pred úkonmi dlžníka, ktoré zmenšujú jeho majetok a tým marí uspokojenie pohľadávky veriteľa. Podstata odporovateľnosti spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca účinnosť voči oprávnenej osobe. Právne úkony, ktorým možno odporovať, zahŕňajú scudzenie majetku (predaj, darovanie) a akékoľvek úkony, ktoré ukracujú možnosť uspokojenia pohľadávky (odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva).

Všeobecné princípy a predpoklady neúčinnosti právneho úkonu

Ukracujúci právny úkon

Za ukracujúci právny úkon sa v konkurznom práve považuje taký právny úkon, ktorý bol vykonaný úpadcom a viedol k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, čo spôsobilo, že zostávajúci majetok už nestačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktoré existovali v čase ukracujúceho právneho úkonu. Inak povedané, dlžník, ktorý má dostatok majetku na uhradenie všetkých splatných pohľadávok svojich veriteľov v čase sporného právneho úkonu, nekoná ukracujúco.

Zmenšenie hodnoty majetku a ukrátenie veriteľov

Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Právo nájmu a rovnako aj právo na odkúpenie veci má určitú majetkovú hodnotu, ktorá sa dá vyčísliť. Termín majetok je potrebné interpretovať extenzívne, ktorý zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Takáto interpretácia zodpovedá funkcii inštitútu odporovateľnosti, ktorou je ochrana majetku dlžníka.

Vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa

Predpokladom, pokiaľ ide o vedomosť osoby, ktorá nadobudla majetok dlžníka ukrátiť na právach svojho veriteľa je, že druhej strane, žalovanému, v spore o neúčinnosť právneho úkonu, je tento úmysel známy a išlo o právny úkon, ktorý bol vykonaný v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobe jej blízkej. Pri osobách blízkych priamo zákon predpokladá túto vedomosť a odkazuje len výnimočne na prípad, kedy druhá strana ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu

Subjektívne a objektívne podmienky odporovateľnosti

Z hľadiska systematiky odporovateľnosti treba rozlišovať medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods.

Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurznom konaní podľa ZKR

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v ustanoveniach §§ 57 - 66 dáva možnosť veriteľovi a správcovi odporovať takým právnym úkonom dlžníka vykonaným pred vyhlásením konkurzu, v dôsledku ktorých by mohli byť veritelia ukrátení pri uspokojení ich dôvodných nárokov. Pritom vyslovenie neúčinnosti takého právneho úkonu pôsobí voči všetkým veriteľom, čo sa prejavuje tým, že z výťažku získaného speňažením majetku, ktorého sa neúčinnosť právneho úkonu týka, sa uspokoja všetci veritelia. V zmysle ustanovení §§ 67 ods. 1 písm. c/ a 79 je správca úpadcu za splnenia zákonných podmienok oprávnený zapísať do súpisu majetku podstaty majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu.

Podmienky odporovateľnosti podľa § 58 ZKR

Podľa § 58 ods. 1 zákona je odporovateľným úkonom nielen úkon, na základe ktorého dlžník už poskytol plnenie, ale aj úkon ktorým sa k poskytnutiu plnenia (ešte len) zaviazal. Okrem znakov tvoriacich skutkovú podstatu odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia uvedených v § 58 ods. 1 zákona je ďalšou podmienkou pre ich odporovanie skutočnosť, že úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka (ods. 2). Predmetom odporovania môžu byť len úkony, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (ods. 3).

Spriaznené osoby a predpoklad úpadku

V prípade právneho úkonu uskutočneného medzi spriaznenými osobami sa úpadok predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak správca konkurznej podstaty preukáže, že právny úkon bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, úpadok sa predpokladá a môže sa domáhať neúčinnosti právneho úkonu.

Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa

Z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia

Judikáty a rozsudky súdov

Príklady neúčinných právnych úkonov

• Uspokojenie veriteľa z majetku členských práv: Uspokojenie veriteľa z majetku samotných členských práv nie je možné a preto veriteľ popri určení neúčinnosti právneho úkonu sa dôvodne domáhal, aby mu ten, komu s odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takéto plnenie.
• Vyplatenie odmeny a prémie zamestnancovi úpadcu: Vyplatenie odmeny a prémie zamestnancovi úpadcu má charakter právneho úkonu, ktorému možno odporovať žalobou o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.

Príklady situácií, kedy súd zamietol žalobu o neúčinnosť

• Faktické plnenie záväzku: Súd prvej inštancie rozsudkom z 13. Podľa súdu prvej inštancie v prípade úkonov vyplatenia odmien a prémií formou bezhotovostných prevodov z účtu spoločnosti v konkurze na účet žalovaného nejde o právne úkony v zmysle § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorým by tak bolo možné odporovať žalobou o neúčinnosť právneho úkonu.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

• Uznesenie NS SR zo dňa 13.9.2011, sp. zn. 6MCdo/15/2010: Toto uznesenie rieši otázku použitia moderačného práva súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania ustanovením § 150 O. s. p.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn.: Toto uznesenie hovorí, že právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.).

Dôsledky úspešného odporovania právnemu úkonu

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu.

Prečítajte si tiež: Neplatný právny úkon podľa zákona č. 7/2005 Z.z.

tags: #neúčinnosť #právneho #úkonu #v #konkurze #rozsudok