
Tento článok sa zaoberá problematikou neúčinnosti právneho úkonu v konkurze, pričom analyzuje relevantné rozsudky a judikáty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva a objasniť jej kľúčové aspekty.
Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov slúži na zabezpečenie ochrany veriteľa pred úkonmi dlžníka, ktoré zmenšujú jeho majetok a tým marí uspokojenie pohľadávky veriteľa. Podstata odporovateľnosti spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca účinnosť voči oprávnenej osobe. Právne úkony, ktorým možno odporovať, zahŕňajú scudzenie majetku (predaj, darovanie) a akékoľvek úkony, ktoré ukracujú možnosť uspokojenia pohľadávky (odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva).
Za ukracujúci právny úkon sa v konkurznom práve považuje taký právny úkon, ktorý bol vykonaný úpadcom a viedol k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, čo spôsobilo, že zostávajúci majetok už nestačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktoré existovali v čase ukracujúceho právneho úkonu. Inak povedané, dlžník, ktorý má dostatok majetku na uhradenie všetkých splatných pohľadávok svojich veriteľov v čase sporného právneho úkonu, nekoná ukracujúco.
Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty majetku však musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Právo nájmu a rovnako aj právo na odkúpenie veci má určitú majetkovú hodnotu, ktorá sa dá vyčísliť. Termín majetok je potrebné interpretovať extenzívne, ktorý zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Takáto interpretácia zodpovedá funkcii inštitútu odporovateľnosti, ktorou je ochrana majetku dlžníka.
Predpokladom, pokiaľ ide o vedomosť osoby, ktorá nadobudla majetok dlžníka ukrátiť na právach svojho veriteľa je, že druhej strane, žalovanému, v spore o neúčinnosť právneho úkonu, je tento úmysel známy a išlo o právny úkon, ktorý bol vykonaný v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobe jej blízkej. Pri osobách blízkych priamo zákon predpokladá túto vedomosť a odkazuje len výnimočne na prípad, kedy druhá strana ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu
Z hľadiska systematiky odporovateľnosti treba rozlišovať medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v ustanoveniach §§ 57 - 66 dáva možnosť veriteľovi a správcovi odporovať takým právnym úkonom dlžníka vykonaným pred vyhlásením konkurzu, v dôsledku ktorých by mohli byť veritelia ukrátení pri uspokojení ich dôvodných nárokov. Pritom vyslovenie neúčinnosti takého právneho úkonu pôsobí voči všetkým veriteľom, čo sa prejavuje tým, že z výťažku získaného speňažením majetku, ktorého sa neúčinnosť právneho úkonu týka, sa uspokoja všetci veritelia. V zmysle ustanovení §§ 67 ods. 1 písm. c/ a 79 je správca úpadcu za splnenia zákonných podmienok oprávnený zapísať do súpisu majetku podstaty majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu.
Podľa § 58 ods. 1 zákona je odporovateľným úkonom nielen úkon, na základe ktorého dlžník už poskytol plnenie, ale aj úkon ktorým sa k poskytnutiu plnenia (ešte len) zaviazal. Okrem znakov tvoriacich skutkovú podstatu odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia uvedených v § 58 ods. 1 zákona je ďalšou podmienkou pre ich odporovanie skutočnosť, že úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka (ods. 2). Predmetom odporovania môžu byť len úkony, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (ods. 3).
V prípade právneho úkonu uskutočneného medzi spriaznenými osobami sa úpadok predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak správca konkurznej podstaty preukáže, že právny úkon bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, úpadok sa predpokladá a môže sa domáhať neúčinnosti právneho úkonu.
Z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok.
Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu.
Prečítajte si tiež: Neplatný právny úkon podľa zákona č. 7/2005 Z.z.