Neúčinnosť právnych úkonov v konkurze

Tento článok sa zaoberá problematikou neúčinnosti právnych úkonov v konkurze, pričom sa zameriava na slovenské právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane podmienok, dôsledkov a praktických aspektov.

Úvod do konkurzného práva

Konkurzné právo predstavuje súbor právnych noriem, ktoré upravujú riešenie úpadku dlžníka. Úpadok môže mať dve formy: platobnú neschopnosť a predlženie. Platobná neschopnosť znamená, že dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Predlženie nastáva, keď majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie jeho záväzkov.

Konkurzné konanie má za cieľ uspokojiť veriteľov dlžníka pomerne, a to speňažením jeho majetku. Jedným z dôležitých inštitútov konkurzného práva je inštitút neúčinnosti právnych úkonov, ktorý slúži na ochranu veriteľov pred úkonmi dlžníka, ktoré zmenšujú jeho majetok.

Právna úprava neúčinnosti právnych úkonov

Neúčinnosť právnych úkonov v konkurze je upravená v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR"). Podľa § 14 ods. 1 písm. a) ZKR, vyhlásením konkurzu stráca úpadca dispozičné oprávnenie na majetok patriaci do konkurznej podstaty. To znamená, že úpadca nemôže s týmto majetkom nakladať bez súhlasu správcu konkurznej podstaty.

Všeobecná neúčinnosť právnych úkonov

Aktuálne konkurzné právo v Slovenskej republike spája s právnymi úkonmi uskutočnenými úpadcom po vyhlásení konkurzu ako právny následok vyplývajúci ex lege všeobecnú neúčinnosť takýchto úkonov voči konkurzným veriteľom.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu

Keďže ZKV neustanovuje pre právne úkony úpadcu špeciálny režim odlišný od všeobecného režimu právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka a keďže ZKV treba posudzovať aj v kontexte celého právneho poriadku, ak právny úkon úpadcu týkajúci sa majetku konkurznej podstaty bol úpadcom uskutočnený po vyhlásení konkurzu, možno takýto úkon považovať nie za neúčinný, ale za absolútne neplatný, a to ak sú naplnené podmienky neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda ak tento úkon svojím obsahom i účelom priamo odporuje ZKV alebo inému zákonu.

Odporovateľnosť právnych úkonov

Okrem všeobecnej neúčinnosti ZKR upravuje aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Odporovateľnosť znamená, že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka je voči nemu právne neúčinný, ak ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.).

Podmienky odporovateľnosti

Podľa § 58 ZKR, možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzného konania, ak:

1. Ukrátil uspokojenie pohľadávky veriteľa.
2. Bol urobený bez primeraného protiplnenia.
3. Spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka.

Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

Prečítajte si tiež: Právne úkony v konkurze

Odporovateľnosť úkonov spriazneným osobám

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje aj osobitné podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré dlžník urobil v prospech osôb spriaznených s dlžníkom. V takomto prípade sa predpokladá, že dlžník vedel o úpadku a že úkon ukrátil uspokojenie veriteľov.

Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ak ide o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, predpokladá sa, že dlžník bol v čase úkonu predĺžený, a teda že nemal dostatok majetku.

Vymáhateľnosť pohľadávky

Dôležitou podmienkou odporovateľnosti je vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, vymáhateľnosť nemožno chápať v zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s pohľadávkou, ktorej bol priznaný exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

Sporným sa stáva uvedený koniec ustanovenia, v ktorom zákonodarca použil slová „alebo ak už bol uspokojený“. Ak už bol veriteľ uspokojený, nie je čo odporovať.

Právo odporovať právnym úkonom

Právo odporovať právnym úkonom dlžníka má veriteľ aj vtedy, ak už bol jeho nárok uspokojený. Otázkou je, či chcel zákonodarca slovným spojením „ak už bol uspokojený“ explicitne vyjadriť možnosť ochrany veriteľa aj pri pohľadávkach, ktoré v čase rozhodovania o odporovaných právnych úkonoch ešte nie sú splatné/ vymáhateľné pri jasnom a dokázateľnom konaní in fraudem creditoris samotným dlžníkom?

Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia

Ak to nebol tento zámer, čo ním bolo?

Proces odporovania právnemu úkonu

Veriteľ uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu prostredníctvom odporovacej žaloby. Žaloba sa podáva na súde proti osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Ak súd žalobe vyhovie, určí, že právny úkon je voči veriteľovi právne neúčinný. To znamená, že veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý ušiel z dlžníkovej podstaty v dôsledku odporovaného právneho úkonu.

Účastníci konania

Okruh účastníkov je vymedzený tzv. prvou definíciou účastníctva uvedenou v § 90 OSP. Doterajšia súdna prax sa okrem iného venovala napríklad aj otázke dokázania úmyslu dlžníkovi poškodiť práve toho veriteľa, ktorý podáva odporovaciu žalobu. Reakcia a názor súdov bol, že podmienky § 42a odsek 2 OZ neviažu odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na ukrátenie uspokojenie konkrétnej pohľadávky, a práve preto je irelevantné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorých z nich.

Dôkazné bremeno

V konaní o odporovacej žalobe má žalobca (veriteľ) povinnosť preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti, vrátane ukrátenia uspokojenia jeho pohľadávky. Žalovaný (osoba, ktorá mala z úkonu prospech) má možnosť preukazovať, že podmienky odporovateľnosti nie sú splnené.

Judikatúra

K problematike neúčinnosti právnych úkonov v konkurze existuje rozsiahla judikatúra slovenských súdov. Súdy sa zaoberali rôznymi aspektmi tejto problematiky, vrátane podmienok odporovateľnosti, preukazovania ukrátenia a posudzovania úkonov spriazneným osobám.

Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR aČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 197 …

Príklady z judikatúry

• Neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru: Okamžité zrušenie pracovného pomeru dané zamestnancovi podpísané iba jedným z konateľov zamestnávateľa (spoločnosti s ručením obmedzeným) nie je neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 písm.
• Nakladanie s majetkom obce: Ustanovenie § 9a zákona o majetku obcí upravuje zásady nakladania s majetkom obce, pričom v ods. 8 upravuje taxatívne vymedzené prípady, v ktorých môže obec realizovať prevod svojho majetku mimo rámca určeného v ods. 1 až 7. Aj pri takýchto prevodoch majetku obce však obec musí postupovať so zreteľom na všeobecnú zásadu hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom obce. Účelom úpravy je umožniť obciam previesť svoj majetok priamo určenej konkrétnej osobe, kedy obec nemusí realizovať obchodnú verejnú súťaž, dražbu, ani priamy predaj. Zákon o majetku obcí nekonkretizuje prípady hodn …
• Obchodný podiel v BSM: Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do BSM, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú prakticky upravené v Obchodnom zákonníku ako špeciálnym zákonom a spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo svojej činnosti a ani na nakladanie s obchodným podielom, povinnosťami vyplývajúcimi z Občian …
• Vzťahy manželov a tretích osôb: Ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežn …
• Neplatnosť právneho úkonu podľa ZKV: V prejednávanej veci ide o neplatnosť právneho úkonu založené na ustanovení § 9c zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV). Podľa ust. § 9c ZKV dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu podľa citovaného ustanovenia je neplatnosť absolútna, t.j. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú neplatné zo zákona. Súhlas predbežného správcu musí byť vyjadrený vždy na konkrétny úkon, mal by mať písomnú formu, prípadne môže byť vykonaný vo forme signovania písomného …
• Zabezpečovací prevod práva: Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. O zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k („dočasnej“) zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku; v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav (porovnaj rozsudok na …
• Vôľa pri právnom úkone: Vo všeobecnosti, úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to v správaní vedomom a vôľovom. Pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, …
• Procesná spôsobilosť účastníka konania: Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti, alebo táto jeho spôsobilosť bola obmedzená. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva …

Praktické aspekty

Problematika neúčinnosti právnych úkonov v konkurze má významný praktický dopad na veriteľov, dlžníkov a správcov konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty má povinnosť skúmať, či dlžník pred vyhlásením konkurzu neurobil právne úkony, ktoré by mohli byť odporovateľné. Ak správca zistí, že takéto úkony boli urobené, je povinný podať odporovaciu žalobu.

De lege ferenda

Pri úvahách de lege ferenda by však asi stálo za zváženie prehodnotenie inštitútu neúčinnosti [v podobe, v akej je v súčasnosti zakotvený v § 14 ods. 1 písm. a) druhej vete ZKV] a nahradenie všeobecnej neúčinnosti ex lege iným typom neúčinnosti alebo úplne iným inštitútom.

tags: #neucinnost #pravnych #ukonov #v #konkurze