
Reštrukturalizácia podniku je často vnímaná ako pozitívny krok, ktorý môže odvrátiť hroziaci úpadok. Dôležité je však uvedomiť si, že úspech reštrukturalizácie závisí od dôsledného dodržiavania stanovených podmienok. Akékoľvek zlyhanie v tomto smere môže viesť k ďalším problémom a neúspechu celého procesu.
Zákon rozlišuje tri základné spôsoby riešenia úpadku: formálnu reštrukturalizáciu, neformálnu reštrukturalizáciu a konkurz. Neformálna reštrukturalizácia predstavuje dohodu medzi kľúčovými veriteľmi, ktorí sa snažia vyriešiť úpadok spoločnosti mimo rámca zákona.
Ak spoločnosti hrozí úpadok alebo sa v ňom už nachádza, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Tento posudok má za cieľ zistiť, či sú splnené podmienky pre reštrukturalizáciu. Dlžník je povinný poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť pri tvorbe posudku.
Správca musí posudok vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou, pričom súčasťou by malo byť aj posúdenie transakcií s konfliktom záujmov. Posudok predstavuje hodnotenie správcu, či sú splnené predpoklady pre reštrukturalizáciu, pričom hodnotenia vychádzajú z obchodnej a finančnej situácie spoločnosti.
Počas spracúvania posudku správca vykonáva niekoľko testov:
Prečítajte si tiež: Reštrukturalizačný plán a úschova
Súčasťou posudku sú aj návrhy, ako by sa reštrukturalizácia mohla realizovať. Zákon neupravuje presnú lehotu na spracovanie posudku, ale z dôvodu aktuálnosti podkladov zákonodarca stavil pre posudok hornú hranicu veku 30 dní od jeho vypracovania.
Na súd sa predkladá návrh na povolenie reštrukturalizácie. Ak sú splnené predpoklady, súd najneskôr do 30 dní od začatia konania vydá uznesenie o jej povolení. V uznesení súd určí správcu, vyzve veriteľov na prihlásenie ich pohľadávok a poučí dlžníka a veriteľov o následkoch nesprávneho konania. Veritelia majú 30 dní od povolenia reštrukturalizácie na prihlásenie svojich pohľadávok.
Na schôdzi veriteľov, ktorá sa zvoláva do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, sa volí veriteľský výbor. Obvykle ho tvoria veritelia s najvyšším počtom hlasov alebo s najvyššou pohľadávkou. Úlohou výboru je dbať na čo najvyššie uspokojenie veriteľov. Zloženie výboru by malo byť vyvážené, s pomerom medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi.
Počas reštrukturalizačného konania súd vykonáva dohľad nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Ak zistí porušenia zákona, konanie zastaví, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz.
Reštrukturalizačný plán upravuje vznik, zánik a zmenu práv a záväzkov, ako aj rozsah a spôsob ich uspokojenia. Skladá sa z dvoch častí: opisnej a záväznej. Plán najprv pripomienkuje veriteľský výbor, pričom dlžník má 15 dní na zapracovanie pripomienok. Následne sa plán predkladá na schválenie všetkým veriteľom.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu
Veritelia hlasujú podľa zaradenia do skupín určených v pláne (napr. skupina zabezpečených veriteľov, skupina nezabezpečených veriteľov). Každý veriteľ má právo najneskôr siedmy deň pred schvaľovacou schôdzou písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o vysvetlenie alebo o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ak zaradenie nezodpovedá kritériám uvedeným v opisnej časti plánu. V žiadosti sa môže domáhať aj zmeny plánu v zákonom vymedzených veciach.
Na schvaľovacej schôdzi má každý veriteľ, ktorý doručil správcovi žiadosť, právo vyjadriť sa k odpovedi predkladateľa plánu.
Veriteľ, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku, má právo domáhať sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu, aby súd určil neúčinnosť plánu voči jeho osobe, ak spĺňa zákonom stanovené predpoklady. Žaloba o určenie neúčinnosti plánu je incidenčný spor.
Aj v prípade, že všetky skupiny veriteľov nehlasujú za schválenie plánu, navrhovateľ plánu sa môže domáhať nahradenia ich súhlasu rozhodnutím súdu.
Dlžník je povinný riadiť sa reštrukturalizačným plánom. Obdobie od schválenia plánu po prvé plnenie trvá minimálne pol roka až rok. Dlžník nesmie vytvárať ďalšie dlhy a plán sa musí plniť na 100 percent. Na plnenie reštrukturalizačného plánu dohliada dozorný správca, ktorý je často totožný s reštrukturalizačným správcom.
Prečítajte si tiež: Právne úkony v konkurze
Zákon o správe daní definuje daňovú pohľadávku pre účely konkurzu a reštrukturalizácie ako nezaplatenú sumu dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa zákona o správe daní alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok a úrok sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
Pri rozhodovaní o oddlžení je kľúčové spravodlivo vyvažovať záujem dlžníka (fyzickej osoby) a záujmy neuspokojených veriteľov. Posudzovanie poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len formálne. Súd musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu.
tags: #neucinnost #restrukturalizacneho #planu #podmienky