Neúhradená zmluva o kúpe podniku z daňového hľadiska

Úvod

Článok sa zaoberá daňovými aspektmi neúhrady zmluvy o kúpe podniku, pričom sa zameriava na dopad neuhradených záväzkov na základ dane. Daňová legislatíva upravuje vplyv záväzkových vzťahov na daň z príjmov na strane veriteľa aj na strane dlžníka. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vplyv neuhradených záväzkov na základ dane upravuje v § 17 ods. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby daňovník v stanovených prípadoch a za stanovených podmienok zvýšil základ dane o výšku záväzku, to znamená, aby sumu neuhradeného záväzku zdanil. Následne, po splatení alebo odpise takto zdanených záväzkov, má daňovník možnosť o sumu uhradeného alebo odpísaného záväzku základ dane znížiť. Vyplýva to z § 17 ods. 1.

Zdaňovanie záväzkov: Prečo to robiť?

Podnikatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musia platiť daň z príjmov z pohľadávok (zaúčtovaných výnosov) bez toho, aby ich inkasovali. Navyše sú povinní v určitých prípadoch platiť daň z príjmov aj zo záväzkov, ktoré neuhradili. Na prvý pohľad táto povinnosť zdaňovať záväzky vyzerá ako negatívna motivácia - zaplať, aby si nemusel zdaniť. Vytvára to dojem, akoby dane v tomto prípade ovplyvňovali a pôsobili rušivo na voľný trh, v ktorom sa všetky ekonomické rozhodnutia (vrátane určenia ceny, pohybu peňazí, tovarov a služieb) odohrávajú na základe slobodných dobrovoľných rozhodnutí zúčastnených strán (predávajúci a kupujúci) bez donucovacej sily.

Príklad z praxe

Spoločnosť A (kupujúci a dlžník) uzavrela v roku 2022 zmluvu na nákup materiálu so spoločnosťou B (predávajúci a veriteľ), pričom dohodnutú kúpnu cenu 10 000 €, splatnú 1. júna 2022, nikdy nezaplatila. Spoločnosť A zaúčtovala predmetný obchodný záväzok do svojho účtovníctva v roku 2022 vo výške 10 000 € účtovným zápisom MD 501/D 321, čím si zároveň znížila základ dane z príjmov.

Keďže ani po viacerých urgenciách spoločnosť A dlžnú sumu neuhradila, spoločnosť B využila možnosti ustanovenia § 20 ods. 14 ZDP a k tejto neuhradenej pohľadávke (10 000 €) po 360 dňoch od splatnosti, t. j. v roku 2023, začala tvoriť daňovo uznanú opravnú položku vo výške 20 %, t. j. v sume 2 000 €. V roku 2024 bude neuhradená pohľadávka po splatnosti viac ako 720 dní, v tomto zdaňovacom období teda uplatní spoločnosť B do daňových výdavkov opravnú položku až do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. sumu 3 000 € (30 % neuhradenej pohľadávky). Až po 1 080 dňoch od splatnosti pohľadávky, t. j. v roku 2025, bude môcť spoločnosť B uplatniť do daňových výdavkov opravnú položku až do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky.

Z pohľadu dlžníka - spoločnosti A - k 31. 12. 2023 uplynulo viac ako 360 dní od splatnosti záväzku, preto je povinná podľa § 17 ods. 27 ZDP zvýšiť základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2023 minimálne o 20 % menovitej hodnoty neuhradeného záväzku, t. j. o sumu 2 000 €. K 31. 12. Ak dlžník A neuhradí záväzok ani v roku 2025, zvýši základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2025 o ďalších 50 % hodnoty záväzku (5 000 €) tak, aby celkové zdanenie predstavovalo 100 %, t. j. sumu 10 000 €. Úprava základu dane sa vykoná pripočítaním príslušnej sumy k výsledku hospodárenia v riadku 180 daňového priznania. Pretože ide len o daňovú úpravu základu dane, nebude dlžník o tomto zdanení samostatne účtovať.

Prečítajte si tiež: Kros Omega: Úhrada pohľadávky z minulého roka

Subjekty uplatňujúce § 17 ods. 27 ZDP

Povinnosť zvyšovať základ dane o neuhradené záväzky majú iba daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Ide o daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva podľa slovenských účtovných predpisov a zisťujú základ dane z výsledku hospodárenia [podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP], a tiež daňovníkov, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo [podľa § 17 ods. 1 písm. 2.

Výpočet percenta zvýšenia základu dane

Ustanovenie § 17 ods. Percento zvýšenia základu dane sa počíta z menovitej hodnoty záväzku, t. j. zo sumy, na ktorú záväzok znie vrátane DPH. Čas plnenia záväzku upravuje § 340 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. Podľa § 122 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Do nej sa teda nezapočíta deň, keď táto udalosť nastala.

Pri záväzku splatnom 30. decembra 2022 začína plynúť lehota 360 dní 31. decembra 2022 a končí 25. Článok je uvedený v skrátenom znení. 1. 2. 3. 4. Výnimky, pri ktorých sa § 17 ods. 5. 6. Autor: Ing. 740/2002 Z. z. 595/2003 Z. z. Dátum publikácie:7. 12. Právny stav od:1. 3. Právny stav do:31. 12.

Zásoby a ich účtovanie

Príspevok podrobne rozoberá účtovné operácie v podvojnom účtovníctve týkajúce sa zásob materiálu, tovaru a pod. Jeho cieľom je poskytnúť vyčerpávajúce informácie o účtovní zásob, počnúc ich obstarávaním, oceňovaním, skladovou evidenciou, zmenami stavu cez účtovanie opravných položiek k zásobám, reklamácií, záručných opráv, zliav, rezerv až po vyskladňovanie zásob, ich predaj, spotrebu vo výrobe, prípadne inú spotrebu.

Zásoby patria medzi krátkodobý hmotný majetok, ktorého základným určujúcim znakom je jednorazová spotreba. Základné členenie zásob je podľa spôsobu ich nadobudnutia na zásoby nakupované a zásoby vlastnej výroby a následne podľa druhovej štruktúry. Medzi nakupované zásoby patria materiál a tovar. Zásoby vlastnej výroby vznikajú vo výrobnom procese pri materiálnej výrobe a tiež v činnostiach, ktorých výsledkom nie sú hmotné produkty, napr. pri poskytovaní služieb alebo pri tvorivej duševnej práci a pod. Nedokončená výroba zvyčajne vzniká už vtedy, keď je vyskladnený materiál a bola vykonaná prvá operácia. V iných prípadoch môže nedokončená výroba predstavovať len mzdové náklady za vykonávané, ešte nedokončené práce. V niektorých odboroch činností do nedokončenej výroby materiál vôbec nevstupuje, napr. projektová činnosť, poradenské činnosti a pod. Zásoby vlastnej výroby sú zvyčajne určené na predaj mimo účtovnú jednotku.

Prečítajte si tiež: Postup pri vymáhaní pohľadávok v UK

Nakupované zásoby sa členia na materiál a tovar. Do materiálu sú zahrnované suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly a hmotný hnuteľný majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok a vstupná cena rovná alebo nižšia ako 1 700 eur. Suroviny sú hmoty, ktoré vo výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu. Pomocné látky sú hmoty, ktoré prechádzajú do výrobku, ale netvoria jeho podstatu. Obaly sú predmety, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru, vlastných výrobkov. Nedokončenou výrobou sa rozumejú produkty, ktoré už prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciami a nie sú už materiálom, ale ešte nie sú hotovým výrobkom. Výrobky sú predmety vlastnej výroby určené na realizáciu mimo účtovnej jednotky alebo na spotrebu vo vnútri účtovnej jednotky (napr. Zvieratá zaradené do zásob sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy. Tovarom je všetko, čo účtovná jednotka nakupuje za účelom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa vo vnútri účtovnej jednotky, neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastnej predajne (podnikové predajne), ktoré sa za týmto účelom aktivujú do tovaru.

Účtovanie zásob (účtová trieda 1)

O zásobách sa účtuje v účtovej triede 1 - Zásoby. Účty, na ktorých sa účtujú zásoby, sú aktívne majetkové účty. Nakupované zásoby sa účtujú v účtovej skupine 11 - Materiál a 13 - Tovar. Zásoby vlastnej výroby sa účtujú v účtovej skupine 12 - Zásoby vlastnej výroby. Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva podľa spôsobu A alebo B. Účtovanie zásob podľa spôsobu A môžu použiť všetky účtovné jednotky, pre ktoré platia Postupy účtovania. Účtovanie zásob podľa spôsobu B môžu použiť len tie účtovné jednotky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ).

  • 111 - Obstaranie materiálu - je to kalkulačný účet, ktorý slúži na zistenie obstarávacej ceny materiálu pri spôsobe A účtovania zásob.
  • 112 - Materiál na sklade - na účte sa účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad ocenený v obstarávacích cenách a materiál vlastnej výroby ocenený vo vlastných nákladoch pri spôsobe A účtovania.
  • 121 - Nedokončená výroba - na účte sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb nedokončenej výroby ocenený vo vlastných nákladoch, ktoré tvoria priame náklady a výrobná réžia.
  • 122 - Polotovary vlastnej výroby - na účte sa účtuje stav a pohyb polotovarov vlastnej výroby v ocenení ako pri účte 121 - Nedokončená výroba.
  • 123 - Výrobky - na účte sa účtuje stav a pohyb výrobkov vlastnej výroby pri spôsobe A účtovania zásob v ocenení ako pri účte 121 - Nedokončená výroba.
  • 124 - Zvieratá - na účte sa účtuje stav a pohyb zvierat pri spôsobe A účtovania zásob. Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách, príchovky a prírastky zvierat sa oceňujú vo vlastných nákladoch, prípadne v reprodukčných obstarávacích cenách (ďalej aj ROC).
  • 131 - Obstaranie tovaru - je to kalkulačný účet, ktorý slúži na zistenie obstarávacej ceny tovaru pri spôsobe A účtovania zásob.
  • 132 - Tovar na sklade a v predajniach - na účte sa účtuje nakúpený a prevzatý tovar na sklad ocenený v obstarávacích cenách a aktivovaný tovar ocenený vo vlastných nákladoch pri spôsobe A účtovania.

Na účtoch uvedenej účtovej skupiny sa účtuje tvorba opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 505 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám, ak ide o nakupované zásoby, alebo účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob, ak ide o zásoby vlastnej výroby. Zrušenie opravných položiek k zásobám sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 19 - Opravné položky so súvzťažným zápisom v prospech majetkových účtov zásob, ak ide o úbytok zásob z účtovníctva. Ak sa opravná položka ruší z dôvodu zániku prechodného zníženia hodnoty zásob, účtuje sa opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala jej tvorba. Postupy účtovania dávajú účtovným jednotkám možnosť voľby medzi dvoma spôsobmi účtovania zásob. Tieto spôsoby sú označené ako spôsob A a spôsob B. Podľa spôsobu A sú vykonávané účtovné zápisy na účtoch zásob a súbežne aj v analytickej evidencii (skladovej evidencii) zásob. Pri účtovaní spôsobom B je počas účtovného obdobia vedená len skladová evidencia zásob a nákupy zásob sa účtujú priamo do nákladov. Vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou dodávok zásob, sa aktivujú.

Aktivácia tovaru a spotreba materiálu

Aktivácia tovaru, napr. Spotreba materiálu a predaj tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy a pri predaji materiálu na ťarchu účtu 542 - Predaný materiál so súvzťažným zápisom na príslušnom účte zásob. Pri účtovaní zásob spôsobom A dovoľujú Postupy účtovania účtovnej jednotke stanoviť si vo vnútornom predpise druhy materiálov, ktoré budú účtované priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad. Prax v tejto súvislosti využíva priame účtovanie nákupov materiálu najmä pri drobných kancelárskych nákupoch, pri obstarávaní predmetov, ktoré majú dlhodobý charakter použitia (viac ako jeden rok) a obstarávaciu cenu rovnú alebo nižšiu ako 996 eur do 28. 2. 2009 a 1 700 eur od 1. 3. 2009. Určenie zásob, ktoré budú účtované priamo do spotreby, musí byť jednoznačne stanovené v internom predpise.

Príklad účtovania zásob

Účtovná jednotka mala ku dňu otvorenia účtovných kníh začiatočný stav na účte tovaru vo výške 35 000 eur. V priebehu účtovného obdobia nakúpila tovar skladovej položky 024 v celkovej obstarávacej cene 2 064 500 eur. prirodzený úbytok tovaru podľa noriem prirodzených úbytkov je 5 400 eur. Rozdiel v sume 700 eur medzi inventarizačným rozdielom v sume 6 100 eur a prirodzeným úbytkom v sume 5 400 eur účtovná jednotka nevie spoľahlivo doložiť dokladom, zaúčtuje ho ako manko. Na majetkový účet tovaru sa vyúčtuje inventarizáciou zistený skutočný stav tovaru v hodnote 24 400 eur.

Prečítajte si tiež: Pohľadávky a záväzky v systéme Omega

  1. Otvorenie účtovných kníh k 1. 1.
  2. Účtovanie k 31. 3.
  3. 4.

Prebytky zásob

Prebytky zásob sa účtujú súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

  1. 2.
  2. 4.
  3. 6.

Vlastné náklady a oceňovanie zásob

Vlastnými nákladmi sú pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť. Pri vyskladnení zásob (§ 22 ods. 1 Postupov účtovania, § 25 ods. 4 ZÚ) možno rovnaký druh zásob vedených na sklade oceniť cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu zásob sa použije ako cena na ocenenie prvého úbytku zásob (metóda FIFO). Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac. Účtovná jednotka oceňuje tovar spôsobom, že rozdeľuje na analytických účtoch cenu obstarania a vedľajšie náklady súvisiace s obstaraním. Pri spotrebe zásob cenu obstarania zúčtováva do spotreby váženým aritmetickým priemerom.

  1. 2.
  2. 4.

Príklad na ocenenie zásob

Účtovná jednotka nakupovala v priebehu mesiaca materiál na sklad. Pri naskladňovaní oceňovala každý jednotlivý nákup obstarávacou cenou.

  1. 2.
  2. 4.
  3. 8.
  4. 11.
  5. 15.
  6. 21.

Zostatok zásob v peňažnom vyjadrení je 2 310 - 2 156 = 154 eur. Cena za m. j.

  1. 2.
  2. 4.
  3. 8.
  4. 11.
  5. 15.
  6. 21.

Jednotlivé úbytky materiálu oceníme cenami v poradí, v akom bol materiál naskladňovaný. Zostatok zásob v peňažnom vyjadrení je 2 310 - 2 163 = 147 eur.

Zásoby vlastnej výroby

Zásoby vlastnej výroby môžu vznikať vo výrobnom procese pri materiálnej výrobe a tiež v činnostiach, ktorých výsledkom nie sú hmotné produkty, napr. pri poskytovaní služieb alebo pri tvorivej duševnej práci a pod. Nedokončená výroba zvyčajne vzniká už vtedy, keď je vyskladnený materiál a bola vykonaná prvá operácia. V iných prípadoch môže nedokončená výroba predstavovať len mzdové náklady za vykonávané, ešte nedokončené práce. V niektorých odboroch činností do nedokončenej výroby materiál vôbec nevstupuje, napr. projektová činnosť, poradenské činnosť a pod. Ostatné zložky vlastných zásob, ktorými sú polotovary, výrobky a zvieratá, predstavujú len hmotné výstupy z výroby. O zásobách vlastnej výroby účtujeme v účtovej skupine 12 - Zásoby vlastnej výroby. Dôležitou súčasťou účtovania o zásobách vlastnej výroby je ich oceňovanie, t. j. kalkulácia a sledovanie vynaložených nákladov na výrobu alebo jednotlivé činnosti. Je treba si uvedomiť, že špecifikácia a triedenie nákladov nie je uvedené v žiadnom právnom predpise. Triedenie nákladov pre ich sledovanie v účtovníctve v účtovej triede 5 - Náklady je len podľa druhov nákladov. Pre účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné náklady členiť a sledovať podľa účelu, na aký sú vynakladané.

  • časť nepriamych nákladov na výrobu alebo inú činnosť; nepriame náklady sú také, ktoré sa nedajú priamo priradiť na konkrétny výrobok alebo činnosť (kalkulačná jednotka), pretože sa dotýkajú viacerých výrobkov alebo činností. Na kalkulačnú jednotku sa musia vhodným spôsobom priraďovať (rozvrhnúť). Pre účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné tieto sledovať v kalkulačnom členení na jednotlivé druhy výrobkov alebo činností. Účtovná jednotka, ktorá produkuje zásoby vlastnej výroby, ktoré má povinnosť oceňovať vo vlastných nákladoch, má z tohto dôvodu aj povinnosť stanoviť si na svoje konkrétne podmienky špecifikáciu, štruktúru a spôsob sledovania nákladov v kalkulačnom členení.

  • samostatná operatívno-technická evidencia, ktorá je vhodná napr. pri poskytovaní rôznych služieb, zákaziek a pod. I. P. t. j. II. P.

Opravné položky k zásobám

Podľa § 26 ZÚ účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadniť predpokladané riziká a straty týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré sú známe k predmetnému dňu. Ak sa pri inventarizácii zásob zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky sú predmetom analýzy. Ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. alebo vlastné náklady zásob vlastnej výroby sú vyššie, ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Opravná položka sa vytvára vo výške rozdielu medzi ocenením zásob v účtovníctve a čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na dokončenie zásob a predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Po zohľadnení zníženia hodnoty zásob opravnou položkou ocenenie zásob nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Ak sa zistí, že ide o definitívne zníženie hodnoty zásob a nejde o škodu, účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy a 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Podľa § 23 ods. 1 Postupov účtovania, ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy. Z uvedeného vyplýva, že opravné položky k zásobám sa vytvárajú k účtom zásob výlučne v prípadoch prechodného zníženia ich ocenenia v účtovníctve, čo je preukázané z podkladov inventarizácie zásob. Opravná položka sa vytvára iba na zníženie ceny konkrétnej položky zásob. V záujme dodržania zásady opatrnosti, keď sa má zabrániť prenášaniu predpokladanej straty do nasledujúceho účtovného obdobia, je potrebné pristúpiť k novému oceneniu zásob. Ide vlastne o vyjadrenie rizika alebo straty, ku ktorej ešte v bežnom účtovnom období nedošlo, avšak pri zostavovaní účtovnej závierky sú známe okolnosti smerujúce k vzniku straty v dôsledku toho, že úžitková, resp. Zníženie ceny zásob, ktoré nemá trvalý charakter, sa v účtovníctve vyjadrí nepriamo prostredníctvom zúčtovania opravnej položky k účtom zásob. Tvorba opravných položiek k zásobám súlade s § 18 ods. 11 Postupov účtovania sa od 1. 1. V prípade, že ocenenie zásob by malo trvalý a nie dočasný charakter, ako je napr.

Príklad na tvorbu opravnej položky k zásobám

Spoločnosť ABC, s. r. o., má k 31. 12. 2008 na sklade zásoby tovaru - kozmetických výrobkov, v obstarávacej cene 200 000 Sk. Pri inventarizácii spoločnosť zistila, že vo februári 2009 skončí respiračná doba niektorým druhom výrobkov, hodnota ktorých v účtovníctve predstavuje sumu 50 000 Sk. Pri vykonaní inventarizácie spoločnosť rozhodla ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vytvoriť opravnú položku k týmto zásobám vo výške 50 % ich hodnoty. V nasledujúcom roku v mesiaci február 2009 spoločnosť uvedený tovar predala za sumu 1 136 eur.

  1. Ovorenie účtu 132 k 1. 1.
  2. Otvorenie účtu 196 k 1. 1.
  3. 4.

Ďalší príklad

Inventarizačná komisia ABC, s. r. o., v rámci inventarizácie zásob k 31. 12. 2008 posudzovala aj účtovnú hodnotu materiálu na sklade vo vzťahu k jeho trhovej cene. Spoločnosť má na sklade v skladovej evidencii 100 ks hliníkových profilov v hodnote 500 Sk/kus. Analýzou bolo zistené, že profily boli nakúpené na výrobu montážnych prvkov na oplášťovanie fasády. Odberateľ však odstúpil od zmluvy a nové zákazky spoločnosť nezískala. V prípade predaja by spoločnosť dosiahla predajnú cenu v sume 200 Sk/ks. Spoločnosť na základe záverov inventarizačnej komisie vytvorila opravnú položku. Spoločnosť nezískala ani v roku 2008 odberateľa na montážne prvky. Hliníkové profily sa preto rozhodla predať za cenu 6,80 eura/kus v apríli 2009.

  1. Otvorenie účtu materiálu k 1. 1.
  2. Otvorenie účtu opravnej položky k 1. 1.
  3. 4.

Analytická evidencia zásob

Analytická evidencia zásob (§ 45 Postupov účtovania) sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách aleb…

Pohľadávky a ich vplyv na majetok

Pohľadávky ovplyvňujú majetkovú štruktúru a tým aj likviditu právnickej či fyzickej osoby a v konečnom dôsledku jej ekonomickú prosperitu. Ovplyvňujú predovšetkým prosperitu v budúcich obdobiach. Na rozsahu pohľadávok závisí schopnosť uskutočňovať ekonomické činnosti, ale aj akékoľvek činnosti vôbec. Vysoký podiel pohľadávok v štruktúre majetku obmedzuje solventnosť a likviditu. Príliš vysoký podiel pohľadávok po lehote splatnosti môže mať dokonca aj likvidačné dosahy. Pohľadávky nie sú len objektívne existujúcou ekonomickou kategóriou, sú aj objektom riadenia. Efektívne riadenie pohľadávok je jednou z potrebných činností každého podnikateľského subjektu. Táto činnosť je nevyhnutná nielen vo veľkých podnikoch s veľkým počtom obchodných partnerov a značným rozsahom pohľadávok a ich vysokou hodnotou, ale je vysoko dôležitá aj pre podniky stredné a malé. I pre tento nezvládnutý vývoj pohľadávok môže viesť k ukončeniu existencie. Už samotný názov tohto príspevku naznačuje, že bude orientovať pozornosť čitateľov len na niektoré úseky práce s pohľadávkami.

Definícia pohľadávky

Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú si rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka. Zánik pohľadávky je i zánikom záväzku. Ak dôjde k čiastočnému zániku pohľadávky, je s tým spojený i rovnako veľký čiastočný zánik záväzku. Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. Pretože pohľadávka je jedným z druhov majetku, je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávke je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať.

tags: #neuhradená #zmluva #o #kúpe #podniku #daňové

Ďalšie články