Kolektívna zmluva a sociálny fond: Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov

Tento článok sa zaoberá tvorbou a čerpaním sociálneho fondu (SF) v kontexte kolektívnych zmlúv a povinností zamestnávateľov. Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov.

Úvod do sociálneho fondu

Sociálny fond predstavuje finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ využíva na realizáciu sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde (ZSF). Tento zákon definuje povinnosti zamestnávateľov pri tvorbe a používaní sociálneho fondu.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na jeho právnu formu a počet zamestnancov. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba (PO) so sídlom na území SR alebo fyzická osoba (FO) s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Kto sa považuje za zamestnanca?

Za zamestnanca sa na účely ZSF považuje osoba, ktorá je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (napr. podľa zákona č. 73/1998 Z. z.). Ak zamestnávateľ zamestnáva občanov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Príklad

Podnikajúca FO zamestnáva počas letných prázdnin študentov na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Iných zamestnancov nemá. Zamestnávateľ študentom vypláca odmenu, ktorá je podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tvorby SF nie sú FO - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov (§ 2 ods.

Príklad

Podnikajúca FO (živnostník) zamestnáva 1 pracovníka, s ktorým má uzavretú pracovnú zmluvu na skrátený pracovný čas 30 hodín týždenne (6 hodín denne), a dvoch dôchodcov, s ktorými má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti. Podľa § 2 ods. Živnostník túto podmienku spĺňa, lebo zamestnáva jedného zamestnanca v pracovnom pomere, t. j.

Tvorba sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Čo sa považuje za mzdu?

Podľa § 118 ods. 2 ZP je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažujú najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

Minimálny povinný prídel

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Maximálny povinný prídel

SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Daňové hľadisko

Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Príklad

Podnikajúca FO splnila v roku 2011 všetky podmienky, ktoré jej ustanovuje § 3 ods. 2 ZSF, t. j. dosiahla zisk a splnila si aj všetky daňové a odvodové povinnosti. U podnikateľa nepôsobí odborová organizácia, t. j. nemá uzavretú kolektívnu zmluvu. Do akej maximálnej výšky môže tvoriť povinný prídel do SF? Môže to byť do výšky 1 % z hrubých miezd? Ak sa podnikateľ rozhodne, že bude v roku 2012 tvoriť SF povinným prídelom vo výške 1 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, môže tak postupovať. ZSF pri povinnom prídele do SF nestanovuje, aby povinná tvorba SF až do výšky 1 % (maximálna výška tvorby povinného prídelu do SF stanovená v ZSF) bola dohodnutá v kolektívnej zmluve. Možnosť zvýšeného prídelu pri povinnej tvorbe SF až do výšky 1 % z hrubých miezd má aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak splnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 ZSF a aj s ustanovením § 19 ods. 1 ZDP je povinný prídel do SF vo výške 1 % daňovým výdavkom podnikateľa.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Príspevok na dopravu

Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ďalej len ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Príklad

Napríklad, ak sa tvorí SF v roku 2012, berie sa do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2010. Podľa ŠÚ SR priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2010 bola 769 €, t. j. pre účely príspevku na dopravu zamestnanca sa bude v roku 2012 posudzovať suma 384,50 €. Ak zamestnávateľ nemá zamestnancov, ktorí by splnili podmienky ustanovené v § 7 ods. Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. podľa § 4 ods. podľa § 4 ods. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods.

Prídel zo zisku

Podľa § 4 ods. 3 ZSF môže zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, prispievať do SF aj prostredníctvom prídelov z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku. V zápise z valného zhromaždenia spoločnosti alebo v rozhodnutí jedného spoločníka musí byť uvedené rozdelenie zisku po zdanení. Ak sa spoločnosť rozhodne, že časť zisku použije ako prídel do SF podľa § 4 ods. 3 ZSF, toto rozhodnutie musí byť uvedené v zápise alebo v rozhodnutí jedného spoločníka o rozdelení zisku. Z daňového hľadiska je tvorba SF podľa § 19 ods. 1 ZDP považovaná za daňový výdavok iba vtedy, ak ide o povinné prídely do SF podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) ZDP. Prídel do SF z použiteľného zisku je podľa § 21 ods. 1 písm.

Príklad

Podnikajúca PO (s. r. o.) v roku 2011 dosiahla zisk, splnila si všetky daňové povinnosti a odvodové povinnosti do zdravotných poisťovní. Sociálnej poisťovne však ostala dlžná 1 511 €. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF, t. j. neuhradil napríklad všetky odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré mu vyplývali zo zákona, nemá nárok na zvýšený prídel do SF. Ak by aj naďalej uskutočňoval vyšší prídel ako 0,6 % z hrubých miezd, prídel nad 0,6 % by sa považoval za ďalší zdroj tvorby SF tvoreného podľa § 3 odsek 1 písm. c) ZSF, t. j. za prídel z použiteľného zisku. Suma nad limit 0,6 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok by nebola z daňového hľadiska uznaná ako daňový výdavok.

Príklad

Podnikajúca PO (s. r. o.) by chcela využiť možnosť, ktorú jej dáva ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) ZSF a použiť zisk po zdanení ako ďalší zdroj tvorby SF.

Kolektívna zmluva a tvorba sociálneho fondu

U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Maximálna výška tvorby SF

povinný prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ak by spoločnosť nesplnila niektorú z podmienok ustanovených v § 3 ods. 2 ZSF a v kolektívnej zmluve by dohodla zvýšený povinný prídel do SF vo výške 1 % z hrubých miezd zamestnancov, táto kolektívna zmluva by bola v tejto časti neplatná, pretože by bola v rozpore so ZSF.

Časový harmonogram tvorby sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods. Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Zamestnávateľ nesmie zabudnúť na skutočnosť, že tvorba SF je daňovým výdavkom. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom. Podľa § 7 ods.

Príspevky na stravovanie

Podľa § 152 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy 3,80 €, t. j. 2,09 € na jedno jedlo. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.

Príklad

Podnikajúca FO zamestnáva 3 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere. V zmysle ZP prispieva zamestnávateľ zamestnancom na stravovacie poukážky vo výške 2,09 € na jednu poukážku (hodnota jednej stravovacej poukážky je 3,80 €). Zamestnávateľ sa rozhodol, že od mája 2012 bude z prostriedkov SF prispievať zamestnancom sumou 0,10 € na každú stravovaciu poukážku. Predpokladajme, že u podnikateľa nie je uzavretá kolektívna zmluva, preto by mal v zmysle ustanovenia § 7 ods. V predpise uvedie svoje rozhodnutie, t. j. skutočnosť, že od 1. 5. 2012 bude prispievať z prostriedkov SF sumou 0,10 € na každú stravovaciu poukážku zamestnanca. Podmienky na poskytnutie tohto príspevku zo SF a výška príspevku nie je zákonom limitovaná. Nie je to príspevok, ktorý je uvedený v § 3 písm. b) bod 2 ZSF ako ďalší povinný prídel do SF a definovaný v § 7 ods.

Ďalšie možnosti použitia sociálneho fondu

  • Rekreácia a služby: Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa.
  • Finančná výpomoc: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.
  • Doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
  • Starostlivosť o zamestnancov: Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevok na dopravu (opakované)

Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do SF tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky zamestnanca vynaložené na dopravu do zamestnania a späť, lebo ZSF limituje tieto výdavky. Podľa ustanovenia § 7 ods. 6 ZSF má zamestnávateľ povinnosť poskytovať príspevok podľa § 7 ods. 5 ZSF, t. j. príspevok na dopravu do zamestnania a späť, najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy (platu), ak mu zamestnanec preukáže nárok na príspevok.

Príklad

Podnikajúca PO (s. r. o.) prijala do zamestnania zamestnanca, ktorého hrubý mesačný príjem v čase nástupu do zamestnania (1. 3. 2012) bol 366 €. Zamestnanec dochádza do zamestnania z obce, kde býva, verejnou dopravou, preto požiadal o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť zo SF. Zamestnanec má nárok na poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, lebo spĺňa podmienky ustanovené v § 7 ods. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej…

Kolektívna zmluva a sociálny fond v školách a školských zariadeniach

Príspevok sa zameriava na povinnosť tvorby sociálneho fondu pre školy a školské zariadenia. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z.o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ. Zamestnávateľom je podľa zákona o sociálnom fonde právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je aj škola a školské zariadenie.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa

Pre zamestnancov školy a školského zariadenia platí kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá je pre manažment školy a školského zariadenia záväzná.

Tvorba sociálneho fondu v školách

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

  • povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo zákonom stanoveného základu,
  • ďalšieho prídelu vo výške:
    • dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % zo zákonom stanoveného základu alebo
    • sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo zákonom stanoveného základu,
  • ďalších zdrojov sociálneho fondu, ktorými sú napr. zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.

Časté otázky a odpovede

Otázka

Môže škola tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške 2 %, ak má v rozpočte dostatok finančných prostriedkov a podľa § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde zamestnávatelia tvoria sociálny fond v rámci možností svojho rozpočtu?

Odpoveď

Školy a školské zariadenia ako subjekty verejnej správy pri tvorbe sociálneho fondu postupujú v rámci možností svojho rozpočtu v súlade s § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, avšak za dodržania zákonnej podmienky podľa § 3 ods.1 písm. a), cit. predpisu, podľa ktorého sa sociálny fond tvorí povinným prídelom vo výške 0,6 % až 1 % zo zákonom stanoveného základu. V citovanom ustanovení je stanovená maximálna hranica 1 % a tak bez ohľadu na dostatok finančných prostriedkov v rozpočte škola nemôže povinný prídel do sociálneho fondu vytvárať vyšším podielom ako je zákonom stanovená hranica. Škola môže využiť ustanovenie § 3 ods.1 písm. b) zákona o sociálnom fonde a tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, ktorý dohodne v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Aj v tomto prípade upozorňujem na zákonný limit, ktorý je stanovený na úrovni najviac 0,5 % zo zákonom stanoveného základu.

Otázka

Škola nemá finančné možnosti, aby tvorila sociálny fond povinným prídelom vo výške 1 %, ako určuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Musí škola tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške 1 %, ak nemá v rozpočte dostatok finančných prostriedkov a podľa § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde zamestnávatelia tvoria sociálny fond v rámci možností svojho rozpočtu?

Odpoveď

Školy a školské zariadenia pri tvorbe sociálneho fondu postupujú podľa zákona o sociálnom fonde a keďže sú zamestnávateľom, ktorého pracovnoprávne vzťahy upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tak pre kolektívne vyjednávanie sa podporne aplikujú aj na tieto pracovnoprávne vzťahy ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Z citovaného predpisu vyplýva, že pre zamestnancov školy a školského zariadenia platí kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá je pre školu a školské zariadenie ako zamestnávateľa záväzná. Ak je v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa určená povinnosť pre školu ako zamestnávateľa tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške 1 % zo zákonom stanoveného základu, škola musí túto povinnosť dodržať. Ak by tvorila povinný prídel nižším percentom porušovala by ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a zamestnanci školy by sa mohli domáhať svojich nárokov z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Škola by sa tak vystavila riziku prípadných súdnych sporov o plnenie nárokov z kolektívnej zmluvy zo strany zamestnancov.

Otázka

Ak má škola dostatočné finančné zdroje môže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 2 % a využiť tak ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, podľa ktorého zamestnávatelia tvoria sociálny fond v rámci možností svojho rozpočtu?

Odpoveď

Školy a školské zariadenia postupujú v rámci možností svojho rozpočtu v súlade s § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, avšak aj v prípade tvorby sociálneho fondu ďalším prídelom musia dodržať zákonnú podmienku podľa § 3 ods.1 písm. b) cit. predpisu, podľa ktorého sa sociálny fond tvorí ďalším prídelom najviac vo výške 0,5 % zo zákonom stanoveného základu. V citovanom ustanovení je stanovená maximálna hranica 0,5 % a tak škola nemôže ďalší prídel do sociálneho fondu vytvárať vyšším podielom ako je 0,5 %.

Otázka

Môže škola tvoriť sociálny fond ďalším prídelom v celkovej výške 1 % zo zákonom stanoveného základu, t. j. ďalším prídelom dohodnutým v kolektívnej zmluve vo výške 0,5 % a ďalším prídelom, určeným na príspevky na dopravu tiež vo výške 0,5 %?

Odpoveď

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či škola má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá:

  • ak škola má v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde, tvorí sociálny fond v celkovej výške, ktorá je súčtom povinného prídelu a ďalšieho prídelu, maximálna hranica úhrnu povinného a ďalšieho prídelu je 1,5 % zo zákonom stanoveného základu;
  • ak škola nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde, tvorí sociálny fond v celkovej výške, ktorá je súčtom povinného prídelu a ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 cit. zákona, ktorý tvorí suma potrebná na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky; aj v tomto prípade je maximálna hranica úhrnu povinného a ďalšieho prídelu 1,5 % zo zákonom stanoveného základu.

Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať; buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa bodu 1, alebo ho škola musí tvoriť podľa bodu 2 a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov na dopravu u oprávnených zamestnancov. V tejto súvislosti treba upozorniť, že u škôl a školských zariadení je v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa vždy dojednaná tvorba ďalšieho prídelu a škola je tak povinná tvoriť ďalší prídel najmenej v dohodnutej výške. V súlade so zákonom o sociálnom fonde môže vo vlastnej kolektívnej zmluve dohodnúť ďalší prídel do sociálneho fondu najviac do výšky 0,5 % zo zákonom stanoveného základu.

tags: #kolektivna #zmluva #socialny #fond #povinnosti

Ďalšie články